LP/2017/551 Zákon o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Pridať
ZÁKON
o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
ÚGKKSR (Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky) čl. I - § 25 ods. 2 písm. d) V navrhovanom ustanovení sa uvádza, že prílohou žiadosti o udelenie akreditácie je kópia dokladu o vlastníckom práve alebo užívacom práve k priestorom, v ktorých bude poskytovať odbornú pomoc. V tejto súvislosti by sme chceli poukázať na snahu zo strany štátu odbremeniť fyzické a právnické osoby od podmienok preukazovania rôznych dokladov v papierovej podobe, ak sú požadované údaje vedené v elektronickej podobe. Uvedená pripomienka súvisí s tým, že Úrad geodézie, kartografie a katastra SR umožňuje prehliadať údaje katastra nehnuteľností (ktorých obsahom sú aj údaje preukazujúce vlastnícke právo k určitej nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností) prostredníctvom webových aplikácií, napr. CICA, KAPOR, ESKN, pričom údaje sú aktualizované na dennej báze v pracovných dňoch. Na zistenie základných informácií z listu vlastníctva tak už nie je potrebné osobne navštíviť príslušný okresný úrad, katastrálny odbor a vyžiadať si doklad o vlastníctve v papierovej podobe. Na základe uvedeného žiadame požiadavku na predloženie uvedenej prílohy k žiadosti o udelenie akreditácie vypustiť, nakoľko údaje si môže každý zistiť prostredníctvom dostupných webových aplikácií. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
MZSR (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) Všeobecná pripomienka V celom texte návrhu zákona odporúčame slová „v prípade“ nahradiť slovom „pri“ v príslušnom tvare, pred slovom „vrátane“ vypustiť čiarku, slovo „maximálne“ nahradiť slovom „najvyššia“, slovo „prináleží“ slovom „patrí“, slovo „zaistenia“ slovom „zabezpečenia“, za odkazy v texte návrhu zákona doplniť veľké zátvorky, v poznámke pod čiarou k odkazu 3 slová „zákon č. 576/2044 Z. z.“ odporúčame nahradiť slovami „zákon č. 576/2004 Z. z.“, v poznámke pod čiarou k odkazu 12 doplniť slová „v znení zákona č. 84/2014 Z. z.“, slovo „s výnimkou“ odporúčame nahradiť slovom „okrem“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) § 2 3. Žiadame do návrhu zákona doplniť legálnu definíciu pojmu „prvý kontakt“. Považujeme za nevyhnutné jednoznačne vylúčiť interpretáciu jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona, ktoré obsahujú pojem „prvý kontakt“, že prvým kontaktom sa môže rozumieť podanie, v ktorom sa osoba označuje za obeť trestného činu, ktoré bolo vykonané písomne, elektronickými prostriedkami, faxom a pod., teda bez osobného kontaktu. Aj keď Trestný poriadok už v súčasnosti obsahuje pojem „prvý kontakt“, najmä vzhľadom na explicitnú úpravu spôsobu, akým sa vykonáva vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie (resp. aj súdne konanie) a vzhľadom na jednoznačne definovaný okruh subjektov, ktoré vykonávajú trestné konanie, možno (hoci s výhradami) akceptovať absenciu legálnej definície tohto pojmu v Trestnom poriadku a vychádzať z predpokladu, že ide o prvý osobný kontakt medzi poškodeným a orgánom činným v trestnom konaní. Navrhovaný predpis však upravuje nepomerne väčší okruh subjektov, ktoré majú povinnosť informovať obeť o jej právach podľa navrhovaného zákona pri prvom kontakte. Ich postup pri tomto informovaní nie je explicitne upravený v navrhovanom zákone a preto nemožno jednoznačne prezumovať, že má ísť o osobný kontakt. V prípade, ak sa osoba obráti na niektorý zo subjektov, ktoré navrhovaný zákon označuje ako policajt alebo príslušník Policajného zboru, v inej forme než pri osobnom kontakte a bude sa súčasne domáhať poskytnutia všetkých informácií, ktoré majú byť podľa navrhovaného zákona poskytnuté obeti pri prvom kontakte, v praxi zrejme nebude možné legitímne odôvodniť ich neposkytnutie. Z praxe vyplýva, že osoby, ktoré sa cítia byť poškodené trestným činom sa obracajú so svojimi podaniami, ktoré majú charakter trestných oznámení, na rôzne štátne orgány, na vecne nepríslušné orgány polície, prípadne na rôznych funkcionárov Policajného zboru (ktorí sú tiež nepochybne príslušníkmi Policajného zboru). Takéto (písomné) podanie je potom postúpené príslušnému orgánu na konanie a osoba je o tom vyrozumená. Orgán, na ktorý sa osoba písomne nakontaktovala ako na prvý, teda v súčasnosti osobe poskytne iba informáciu o postúpení podania príslušnému orgánu. Je potom na príslušnom orgáne, aby napr. osobu predvolal a pri tomto prvom osobnom kontakte ju informoval o všetkých jej právach, ktoré v súčasnosti uvádza ustanovenie § 49 ods. 3 Trestného poriadku a poučil ju podľa ďalších ustanovení Trestného poriadku o jej procesných právach a procesných povinnostiach. Navrhovaný zákon by nepochybne umožnil interpretáciu, že organizačné zložky Policajného zboru, ktoré nevykonávajú vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie vrátane jednotlivých funkcionárov Policajného zboru, by boli povinní poskytnúť osobe, ktorá ich kontaktuje písomným podaním, všetky informácie, ktoré sa majú poskytovať pri prvom kontakte, čo je nereálne. Nevhodnosť uplatnenia povinností uložených rôznym subjektom pri prvom kontakte s obeťou, ak tento kontakt nie je osobný, možno odôvodniť reálnou nemožnosťou posúdenia situácie a nemožnosťou zvolenia vhodnej formy informovania, čo do rozsahu, ako aj zrozumiteľnosti informácií pre konkrétnu obeť, keďže v týchto prípadoch je daný subjekt limitovaný rozsahom podania, ktorý zvolila obeť. Treba uviesť, že posúdením celého znenia smernice vo vzájomných súvislostiach nepriamo vyplýva, že prvým kontaktom sa rozumie prvý osobný kontakt s obeťou. V danom prípade je však podstatné znenie navrhovaného zákona, ktoré pripúšťa uvedenú neželanú aplikáciu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) k § 2 písm. b) bod 1 6. K § 2 písm. b) bodu 1 uvádzame, že pojem „ublíženie na zdraví“ ( §123 ods. 2 Trestného zákona) spadá podľa § 123 ods. 1 Trestného zákona pod pojem „ujma na zdraví“. Z tohto dôvodu sa z pôsobnosti zákona, ktoré sa netýkajú finančného odškodňovania obetí úmyselných násilných trestných činov vyníma skupina obetí, ktorým bola trestným činom spôsobená ujma na zdraví (§ 123 ods. 1 Trestného zákona), t. j. akákoľvek ujma na zdraví vrátane ťažkej ujmy na zdraví (§ 123 ods. 3 Trestného zákona). Z tohto dôvodu navrhujeme slová „ublížené na zdraví“ nahradiť slovami „spôsobená ujma ma zdraví“, aby sa aj na obete trestných činov, ktorým bola spôsobená akákoľvek ujma na zdraví, ktorá nenapĺňa pojem ublíženia na zdraví a ťažkej ujmy na zdraví vzťahovali ustanovenia návrhu zákona týkajúce sa práva, podpory a ochrany obetí trestných činov. Komplikácie spôsobuje, že pojem „ujma na zdraví“ návrh zákona v písmene i) definuje širšie ako Trestný zákon. Pojem „ublíženie na zdraví“ však návrh nedefinuje. Keďže navrhovaný zákon bude súčasťou platného právneho poriadku, na definíciu pojmu „ublíženie na zdraví“ sa použije definícia Trestného zákona, o to viac, že návrh zákona sa stane súčasťou právneho odvetvia trestného práva. Vymedzenie tohto pojmu teda musíme brať v úvahu. V prípade prijatia nami navrhovaného riešenia bude potrebné pristúpiť aj k úprave v písmene i) vymedzeného pojmu „ujma na zdraví“. Ide o pojem prevzatý zo zákona č. 215/2006 Z. z. Nepovažujeme takéto riešenie, t.j. prevzatie tohto pojmu za správne. Dochádza tým k zbytočnému zmätočnému výkladu pojmu „ujma na zdraví“ definovaného tak Trestným zákonom ako aj citovaným zákonom. Ako z ďalšieho znenia ustanovenia písmena d) vyplýva, ustanovenie písmena d) nesubsumuje morálnu ujmu pod pojem ujma na zdraví, ako to vyžaduje znenie písmena i), ale nanovo definuje obeť násilného trestného činu ako fyzickú osobu, ktorej je spôsobená morálna škoda (ujma) pri danom výpočte trestných činov. Toto ustanovenie nevyžaduje na naplnenie pojmu „obeť násilného trestného činu“ aj naplnenie podmienky spôsobenej ujmy na zdraví ako to však z dôvodu použitia spojky „a“ vyžaduje znenie písmena i). Ustanovenie bodu 1 používa pojem „morálna ujma“, ktorý zatiaľ používa len zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov vo vzťahu k maloletým osobám. Ostatné predpisy (minimálny počet) používajú pojem „morálna škoda“. Pre potreby zavedenia tohto pojmu v oblasti trestného práva by bolo potrebné v čl. III návrhu novelizovať § 46 ods. 1 a § 287 Trestného poriadku, ktoré používajú pojem „morálna škoda“. Upozorňujeme, že aj návrh zákona v § 2 písm. i) naďalej používa pojem „morálna škoda“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) všeobecné pripomienky k prvej časti návrhu zákona Do navrhovaného zákona je úplne transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315/57, 14.11.2012) (ďalej len „smernica“). Transpozícia je vykonaná bez ohľadu na existujúcu právnu úpravu (predovšetkým Trestný poriadok), najmä na štruktúru noriem trestného práva, čo do ucelenosti úpravy určitých právnych inštitútov, ako aj bez ohľadu na právny jazyk používaný vo vnútroštátnom práve. Princípom transpozície smernice je, aby bol dosiahnutý účel, cieľ, ktorý smernica sleduje. Nevyžaduje sa však, aby smernica bola transponovaná do jediného právneho predpisu. Tieto zmeny treba vždy vykonať s ohľadom na existujúce právne predpisy tak, aby bola zachovaná logická štruktúra a celistvosť určitého druhu právnej úpravy. V každom členskom štáte pritom môže ísť o iný typ úpravy, čo závisí od existujúceho právneho stavu a stupňa súladu tejto úpravy so smernicou. Napríklad pokiaľ ide o úpravu niektorých práv obete, o ktorých je podľa navrhovaného zákona určený subjekt povinný obeť informovať uvádzame, že tieto práva sú v súčasnosti právami poškodeného podľa Trestného poriadku, o ktorých je orgán činný v trestnom konaní (resp. aj súd) povinný poškodeného poučiť, pričom nedostatok poučenia má zásadný vplyv na zákonnosť konania. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) k § 2 4. Žiadame vymedziť pojem „policajt“ a pojem „príslušník Policajného zboru“. Pojem policajt má v rôznych predpisoch rôzny význam. Napríklad v Trestnom poriadku ide o jednotné pomenovanie viacerých orgánov činných v trestnom konaní, v zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície ide o jednotné pomenovanie príslušníkov viacerých ozbrojených zborov, v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) ide o legislatívnu skratku a je to pojem totožný s pojmom príslušník Policajného zboru. Keďže pojem príslušník Policajného zboru (ktorého obsah je v súčasnosti jednoznačný podľa osobitného predpisu) je použitý v navrhovanom zákone popri pojme policajt, zjavne na účely navrhovaného zákona sa policajtom nerozumie policajt podľa zákona o Policajnom zbore. Ak sa pod týmto pojmom rozumie policajt podľa Trestného poriadku, je namieste použiť odkaz na tento predpis. V tom prípade však treba na účely navrhovaného zákona definovať aj pojem príslušník Policajného zboru, pretože každý policajt, t.j. aj policajt podľa Trestného poriadku, je podľa súčasnej právnej úpravy príslušníkom Policajného zboru. Definície by neboli potrebné, ak by došlo k vypusteniu niektorého z dvoch uvedených pojmov a podľa toho, ktorý z pojmov by bol vypustený, prípadne aj k doplneniu odkazu na existujúci osobitný predpis. Pozn. V ďalšom texte stanoviska sa pod pojmom policajt rozumie policajt podľa Trestného poriadku a pod pojmom príslušník Policajného zboru sa rozumie príslušník Policajného zboru podľa zákona o Policajnom zbore s výnimkou policajta podľa Trestného poriadku. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) k § 2 5. Žiadame vymedziť pojem „dieťa“. 1. alternatíva – Žiadame doplniť ustanovenie, ktoré bude obsahovať legálnu definíciu pojmu „dieťa“. 2. alternatíva – Odkázať na § 127 ods. 1 Trestného zákona. Odôvodnenie: Je nevyhnutné definovať pojem dieťa na účely navrhovaného zákona, pretože od tohto pojmu sa odvíja správna aplikácia pojmu obzvlášť zraniteľná osoba. Na tento pojem má podľa čl. III navrhovaného zákona odkazovať Trestný poriadok. Pojem dieťa nemá v slovenskom právnom poriadku presne definovaný obsah. Napr. podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa rozumie dieťaťom potomok, teda tento pojem nie je definovaný vekom osoby, ale vzťahom k rodičovi. Vo všeobecnosti zákony používajú tento pojem v rôznych významoch, spravidla ho vymedzujú vekom alebo používajú pojem zložený zo slova dieťa a vhodného (charakteristického) prídavného mena. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) k § 2 písm. b) bod 1 2. K ustanoveniu § 2 písm. b) bod 1 uvádzame, že ide o recepciu pojmu „poškodený“ z § 46 ods. 1 Trestného poriadku. V súvislosti s tým uvádzame, či by nebolo vhodné uviesť pojem „poškodený“ s odkazom na Trestný poriadok, o to viac, že § 3 ods. 1 podmienky, za ktorých bolo či malo byť poškodenému trestným činom ublížené na zdraví podľa nášho názoru vôbec nedefinuje. Rovnako ako poškodený sa za obeť považujú aj subjekty vymenované v bode 2, tu sa však naplnenie podmienky podľa § 3 ods. 1 návrhu zákona vo vzťahu k smrti poškodeného nevyžaduje, pričom ustanovenie § 3 ods. 1 používa pojem „obeť“, ktorý v sebe zahŕňa aj subjekty podľa bodu 2. Subjekty podľa bodu 2 sú takmer totožní so subjektmi, ktoré Trestný zákon v § 127 ods. 4 vymedzuje ako „blízke osoby“. Dávame na zváženie, či by nebolo vhodné uvádzať ako „obete“ subjekty podľa § 127 ods. 4 Trestného zákona. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) k § 2 písm. c) bod 2 7. Osobu vymedzenú v § 2 písm. c) bode 2 žiadame definovať odkazom na ustanovenie § 127 ods. 3 Trestného zákona (osoba vyššieho veku). Legálnu definíciu uvedenú v § 127 ods. 3 Trestného zákona považujeme na účely návrhu zákona za postačujúcu, nie sú dôvody na posun vekovej hranice v prípade obzvlášť zraniteľnej obete a takéto dôvody neuvádza ani predkladateľ. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) k § 1 1. K § 1 uvádzame, že návrh zákona v § 2 písm. d) zavádza pojem „obeť násilného trestného činu“, preto je potrebné vypustiť za slovami „odškodňovanie obetí“ slovo „úmyselných“ a tiež vypustiť legislatívnu skratku ako nadbytočnú, pretože návrh zákona obsahuje legálnu definíciu daného pojmu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) k § 2 písm. k) 16. V § 2 písm. k) návrh zákona používa pojem „poškodený“. Ide o prebratie ustanovenia zákona č. 215/2006 Z. z., ktorý tento pojem na svoje účely definuje. Návrh zákona však pre potreby odškodňovania ujmy na zdraví spôsobenej úmyselným trestným činom používa pojem „obeť násilného trestného činu“ a nie pojem „poškodený“ a tento pojem aj definuje. Je potrebné rešpektovať návrhom zákona zavedenú terminológiu. Upozorňujeme, že zákon č. 215/2006 Z. z. pod pojmom „poškodený“ chápal aj „pozostalého manžela po zomretom a pozostalé dieťa po zomretom, a ak ich niet, pozostalého rodiča po zomretom, a ak ho niet, osobu, ku ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť“. Tieto osoby však absenciou definície pojmu „poškodený“ nie sú zahrnuté v znení písmena k), pretože sa podľa znenia písmena d) považujú za obete násilného trestného činu. V záujme doplnenia týchto osôb je potrebné pojem „poškodený“ nahradiť pojmom „obeť násilného trestného činu“. Vyššie sme už upozorňovali na problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť zavedením pojmu „ujma na zdraví“, ktorý by v sebe subsumoval aj morálnu ujmu spôsobenú vymenovanými trestnými činmi. Z toho dôvodu navrhujeme namiesto slov „za ujmu na zdraví“ uviesť slová „za ublíženie na zdraví spôsobené úmyselným trestným činom alebo morálnu ujmu spôsobenú trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania“ a z dôvodu, že v danom ustanovení majú byť zahrnuté aj obete podľa § 2 písm. b) bod 2 navrhujeme ako následok trestného činu doplniť aj „smrť“. Tieto pripomienky obdobne platia aj pre ustanovenie písmena l). Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) k § 2 písm. i) 14. Znenie § 2 písm. i) vykazuje viaceré nedostatky, na ktoré sme už upozorňovali v pripomienkach k písmenu b) bod 1. Nepovažujeme za správne definovať pojem „ujma na zdraví“, o to viac, že v existujúcom systéme trestného práva pôsobí veľmi zmätočne. Zbytočne duplicitne vymedzuje pojem ujmy na zdraví tak, ako ho definuje Trestný zákon (ublíženie na zdraví a ťažká ujma na zdraví), ignoruje však akúkoľvek ujmu na zdraví nenapĺňajúcu ešte pojem ublíženia na zdraví a nesprávne subsumuje pojem „smrť“ pod pojem „ujma na zdraví“. Ujma na zdraví môže byť spôsobená len žijúcej fyzickej osobe. Aj Trestný zákon v § 142 výslovne odlišuje pojem „ujma na zdraví“ a „smrť“. Ďalej ustanovenie § 2 písm. i) za ujmu na zdraví považuje aj morálnu ujmu, ktorú však návrh zákona nie vždy pod tento pojem subsumuje (pozri znenie písmena d)). Dokonca pod pojem ublíženie na zdraví nesubsumuje ani pojem smrť (tiež v písmene d)). Znenie písmena i) vnáša zmätočnosť do výkladu pojmu „ublíženie na zdraví“ v systéme trestného práva, preto je potrebné ho vypustiť a rešpektovať logickú štruktúru zavedených právnych pojmov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) k § 2 písm. j) 15. V § 2 písm. j) návrh zákona definuje pojem „subjekt poskytujúci pomoc obetiam“. Pod tento pojem zahŕňa aj subjekt poskytujúci či zabezpečujúci pomoc a podporu obetiam na základe výkonu svojej profesie. Nie je jednoznačné, či pod tento pojem nie je možné subsumovať aj „policajtov“ a „príslušníkov Policajného zboru“ (pojmy prebraté z § 4 ods. 2) v súvislosti so znením ustanovenia § 5 ods. 2, ktorý za všeobecnú odbornú pomoc obetiam považuje odbornú činnosť, ktorou je aj v písmene a) uvedené poskytnutie a náležité vysvetlenie informácií podľa § 4 ods. 2 návrhu zákona, ktoré podľa návrhu zákona prináleží poskytovať policajtom a príslušníkom Policajného zboru. Podľa nášho názoru by malo ísť skôr o poskytnutie informácií podľa § 4 ods. 5, kde sa subjekty poskytujúce pomoc obetiam aj uvádzajú. Zrejme v § 5 ods. 2 písm. a) ide o nesprávny vnútorný odkaz. V § 5 ods. 2 písm. a) navrhujeme preto zaviesť odkaz na § 4 ods. 5, aby bolo jednoznačné, že subjektom poskytujúcim pomoc obetiam podľa § 2 písm. j) nebude policajt či príslušník Policajného zboru. (V prípade ponechania predkladateľom navrhovanej úpravy by na tieto subjekty nesedela ani právna úprava podľa § 6 návrhu zákona.) Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) § 2 písm. c) bod 6 10. V § 2 písm. c) bode 6 navrhujeme uviesť, o aký iný trestný čin má ísť. Či ide o iný trestný čin než ako sa uvádza v bode 4 a/alebo 5. V takom prípade je potrebné za slovom „činu“ uviesť vnútorný odkaz na tieto ustanovenia návrhu zákona v súlade s bodom 22.7 legislatívno-technických pokynov. Ďalej uvádzame, že podľa písm. f) je zastrašovanie a pomsta zo strany páchateľa súčasťou opakovanej viktimizácie (pozri aj § 6 ods. 4). Ďalej žiadame na koniec bodu 6 doplniť slová: „vzťahu k páchateľovi alebo závislosti od páchateľa“. Doplnenie textu žiadame z dôvodu zosúladenia návrhu zákona s bodom 56 Smernice EP a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) k § 2 písm. d) 11. K § 2 písm. d) uvádzame, že návrh zákona používa pojem „úmyselný násilný trestný čin“. Právny poriadok daný pojem nevymedzuje, preto nie je zrejmé, či ide o trestné činy spáchané násilím, či o trestné činy, ktoré už svojou povahou sú násilné. Zrejme však pôjde o akýkoľvek trestný čin, ktorého dôsledkom je ujma na zdraví alebo smrť, ako sa to dá vyvodiť z ustanovenia písmena d). Z tohto dôvodu navrhujeme v ustanovení písmena d) vypustiť za slovom „úmyselným“ slovo „násilným“, aby mohlo ísť o akýkoľvek trestný čin, ktorého následkom je ujma na zdraví či smrť. Tým sa dosiahne, že pojem „násilný trestný čin“ bude ľahšie identifikovateľný a bude zahŕňať akýkoľvek trestný čin, ktorým bude spôsobená ujma na zdraví alebo smrť. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) k § 2 písm. h) 13. V § 2 písm. h) žiadame pojem „restoratívna justícia“ nahradiť iným vhodným pojmom. Pojem justícia je všeobecne vnímaný vo význame súdnictvo, súdne orgány, menej vo význame spravodlivosť. Vo význame spravodlivosť sa však jednoznačne chápe ako súdna spravodlivosť. V slovenskom preklade smernice sa tiež používa pojem restoratívna spravodlivosť. Ak teda navrhovateľ má za cieľ riešiť negatívne následky vyplývajúce zo spáchaného trestného činu medzi obeťou a páchateľom pomocou tretej nestrannej strany, za zváženie stojí vôbec nepoužiť celkom neznámy a verejnosti nezrozumiteľný pojem, ale nahradiť ho zrozumiteľným pojmom mediácia. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) k § 2 písm. c) bod 5 9. V § 2 písm. c) bode 5 za slovom „násilím“ navrhujeme uviesť odkaz na poznámku pod čiarou, kde by sa citoval § 122 ods. 7 Trestného zákona. Dávame na zvážanie, či predkladateľ nemal na mysli spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania spočívajúceho v páchaní trestného činu násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy (§ 138 písm. d) Trestného zákona). Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) k § 2 písm. c) bod 4 8. V § 2 písm. c) bode 4 navrhujeme za slovom „ s ľuďmi“ uviesť odkaz na poznámku pod čiarou, kde by sa citoval § 179 Trestného zákona v znení zákona č. 204/2013 Z. z., za slovom „osoby“ uviesť odkaz na poznámku pod čiarou, kde by sa citoval § 208 Trestného poriadku, za slovom „skupinou“ odkaz n poznámku pod čiarou, kde by sa citoval § 129 ods. 2 Trestného zákona, za slovom „dôstojnosti“ uviesť odkaz na poznámku pod čiarou, kde by sa citoval § 199 až 203 Trestného zákona v znení zákona č. 204/2013 Z. z. a za slovom „terorizmu“ odkaz na poznámku pod čiarou, kde by sa citoval § 140b Trestného zákona v znení neskorších predpisov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) k § 2 písm. g) 12. V § 2 písm. g) navrhujeme bližšie vymedziť, na čo sa akreditácia udeľuje. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) k § 4 ods. 2 až 4 21. K § 4 ods. 2 až 4 všeobecne Je potrebné vypustiť ustanovenia upravujúce práva poškodeného, o ktorých je povinnosť poučiť poškodeného podľa Trestného poriadku. Pozri odôvodnenie – „Všeobecná pripomienka k druhej časti návrhu zákona“. K § 4 ods. 2 písm. a), h), j) a k) Žiadame vhodne upraviť uvedené ustanovenia tak, aby nebolo povinnosťou policajta alebo príslušníka Policajného zboru informovať obeť komplexne o predmetných postupoch, ktoré tieto subjekty nevykonávajú. Pozri poznámku v odôvodnení k pripomienkek § 2 druhému bodu. Vymenované ustanovenia sú koncipované veľmi široko, čo komplikuje aj nejednoznačnosť pojmov (pozri odôvodnenie k pripomienke k § 2, bod 2), a ukladajú povinnosti policajtovi a príslušníkovi Policajného zboru informovať o postupoch, ktoré vôbec nevykonávajú. Preto nemožno očakávať, že v prípade prijatia tohto znenia návrhu by obeti trestného činu bola poskytnutá skutočne účinným spôsobom pomoc a ochrana. Poskytnutie informácií by sa veľmi pravdepodobne obmedzilo iba na formálny akt, napr. formou letáku (ako uvádza aj smernica), bez naplnenia cieľa zákona. Je nemysliteľné uvažovať, že príslušník Policajného zboru, ktorý je s obeťou v osobnom kontakte ako prvý, poskytne obeti kompletné informácie o tom, ako má postupovať policajt, prokurátor, súd, mediátor a iné subjekty, keď príslušník Policajného zboru tieto činnosti nevykonáva, ani nemá na tieto činnosti potrebnú kvalifikáciu. To primerane platí aj o policajtovi vo vzťahu k postupom prokurátora a ďalších subjektov. Na účely splnenia cieľa smernice zrejme postačí, aby subjekt, ktorý je s obeťou v kontakte, jej poskytol informácie, na ktorý subjekt sa má obrátiť s akou požiadavkou, a o konkrétnom postupe by ju mal informovať subjekt, ktorý tento postup uplatňuje. Navyše obeť má byť podľa navrhovaného zákona informovaná o možnosti a podmienkach prístupu k právnej pomoci. V ďalšom texte uvedené pripomienky plne rešpektujú znenie smernice, keďže táto neukladá, aby dotknuté povinnosti plnili orgány polície. Členské štáty majú zabezpečiť plnenie týchto povinností efektívne. K písm. a) Je akceptovateľné, aby obeť dostala od príslušníka Policajného zboru informáciu, na koho sa môže obrátiť s podaním trestného oznámenia, avšak už nie, aby bol povinný informovať obeť o postupe policajta, ktorý je upravený v Trestnom poriadku. K písm. h) Je akceptovateľné, aby obeť dostala od policajta informáciu, v akých prípadoch sa môže obrátiť na prokurátora, ak sa domnieva, že jej práva policajt porušil, avšak už nie, aby bol povinný informovať obeť o tom, ako prokurátor bude postupovať. Nie je však namieste vyžadovať od príslušníka Policajného zboru poskytovať obeti informácie, na koho sa má obrátiť, ak nebude spokojná s postupom policajta a už vôbec nie, ako bude tento subjekt postupovať. Orgánom činným v trestnom konaní je aj prokurátor. Podľa navrhovaného znenia sú teda policajt aj príslušník Policajného zboru povinní informovať obeť, na koho sa má obrátiť, keď nebude spokojná s postupom prokurátora. Umožnenie takéhoto výkladu daného ustanovenia nepovažujeme za správne. K písm. j) Je akceptovateľné, aby obeť dostala od policajta informáciu, že si môže uplatniť nárok na náhradu škody, v ktorom štádiu trestného konania a u ktorého orgánu, prípadne v inom než trestnom konaní. Nie je namieste, aby túto informáciu mal povinnosť poskytnúť príslušník Policajného zboru. Absolútne neprijateľné je, aby policajt alebo príslušník Policajného zboru bol povinný informovať obeť o postupe trestného súdu konajúceho v adhéznom konaní, prípadne o postupe súdu v civilnom konaní a vzťahu tohto civilného konania k trestnému konaniu, keďže aj toto treba považovať za informácie o postupoch súvisiacich s uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom konaní. K písm. k) Je akceptovateľné, aby obeť dostala od policajta, prípadne aj od príslušníka Policajného zboru, informáciu, že má právo využiť restoratívnu justíciu. Nemožno akceptovať, aby boli tieto subjekty povinné poskytnúť obeti informácie, ako subjekty, ktoré vykonávajú restoratívnu justíciu majú postupovať. Predmetná povinnosť v návrhu ide nad rámec smernice. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail