| Pripomienka: | K predbežnej informácii o pripravovanom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predkladá NROZP nasledujúce doplňujúce návrhy:
Cieľom návrhov pod bodmi 1 až 3 je:
- zlepšenie sociálneho postavenia osôb vykonávajúcich osobnú asistenciu v minimálnom rozsahu 140h/mesačne a poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie
- a ich zrovnoprávnenie s ostatnými pracujúcimi, pretože nemajú rovnakú ochranu pre prípad choroby alebo straty práce.
1. Osobní asistenti a osobné asistentky, poberatelia príspevku na opatrovanie
Fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (poberateľ príspevku na opatrovanie) alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu (podľa § 40 a § 22 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia) v rozsahu najmenej 140 hodín mesačne patria medzi poistencov štátu na dôchodkové poistenie. Žiadame, aby sa rozsah poistenia rozšíril aj o nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
Ide o pripomienku zásadnú
Odôvodnenie:
Osoby vykonávajúce výlučne opatrovanie alebo osobnú asistenciu (min 140h/mesačne) sú vo veľmi podobnom pracovnom vzťahu ako sú zamestnanci pracujúci na plný pracovný úväzok. Ich postavenie sa však zásadne líši od postavenia zamestnancov, pretože nemajú nárok na dávky nemocenského poistenia a dávky poistenia v nezamestnanosti.
V kritických životných situáciách, ako sú: choroba, tehotenstvo, materstvo, ochorenie dieťaťa, strata práce a pod., zostávajú bez príjmu. To, že nemajú nemocenské poistenie im v reálnom živote spôsobuje veľké problémy a nemotivuje ich prácu v takomto rozsahu vykonávať (140h/mesačne). Súčasne sťažuje situáciu osobám so zdravotným postihnutím, ktoré potrebujú pomoc osobných asistentov viac hodín denne.
Poberatelia príspevku na opatrovanie zväčša opatrujú blízkeho člena svojej rodiny. Vo veľkej miere ide o niekoľkoročné obdobie, počas ktorého z dôvodu neexistencie nemocenského poistenia pracujú aj počas svojej choroby, nemajú možnosť oddýchnuť si počas dovolenky, odkladajú riešenie svojich vlastných zdravotných problémov, opatrovanie vykonávajú na úkor svojho vlastného fyzického a psychického zdravia.
Po skončení opatrovania nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti. V mnohých prípadoch ide o osoby, ktoré kvôli zabezpečeniu starostlivosti o svojho blízkeho obetovali svoju pracovnú kariéru a po niekoľkých rokoch je pre nich návrat na pracovný trh mimoriadne komplikovaný. Zostávajú bez podpory, v zlom zdravotnom a psychickom stave (ak skončili opatrovanie z dôvodu úmrtia blízkej osoby).
Žiadame, aby sa osobným asistentom a asistentkám, opatrovateľom a opatrovateľkám posilnili sociálne istoty a ich postavenie zrovnoprávnilo s postavením zamestnancov v riadnom pracovnom pomere. Dôvodom je fakt, že ich práca je pre spoločnosť mimoriadne dôležitá a vzhľadom na starnutie populácie bude potrebné zabezpečovať starostlivosť v domácom prostredí čoraz väčšiemu počtu osôb.
2. Navrhujeme zaradiť medzi povinne dôchodkovo a nemocensky poistené osoby tie fyzické osoby, ktoré opatrujú fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a nie je im vyplácaný peňažný príspevok na opatrovanie z dôvodu, že opatrovaná osoba prekračuje zákonom stanovenú hranicu príjmu.
Ide o pripomienku zásadnú
Odôvodnenie:
Podľa § 40 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia: „Ak je príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom, 29) výška peňažného príspevku na opatrovanie podľa odseku 7 sa zníži o sumu prevyšujúcu tento príjem; ak je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím nezaopatrené dieťa, 7) peňažný príspevok na opatrovanie sa zníži o sumu, ktorou príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím prevyšuje trojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom. 29)“
Uvedené osoby, vykonávajúce opatrovanie vykonávajú túto činnosť bez toho, aby im bol vyplácaný peňažný príspevok na opatrovanie a zároveň nemajú obdobie opatrovania ošetrené ani v rámci dôchodkového, nemocenského a zdravotného poistenia. Vzhľadom na celodenné opatrovanie nemajú šancu nastúpiť ani do zamestnania. Táto situácia im zásadne ovplyvňuje výšku dôchodku a má nepriaznivý vplyv aj na prípadné priznanie invalidného dôchodku.
3. Navrhujeme zaradiť medzi poistencov štátu na dôchodkové, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti aj osoby, ktoré sa starajú o inú fyzickú osobu odkázanú na opatrovanie a súčasne majú príjem zo zamestnania nepresahujúci dvojnásobok sumy životného minima.
Ide o pripomienku zásadnú
Odôvodnenie:
Podľa § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia: „Peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť aj vtedy, ak fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vykonáva zamestnanie a jej mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom; 29) vykonávanie zamestnania nesmie byť v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.“ -
Vykonávanie inej činnosti súbežne s opatrovaním vylučuje, aby fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím bola naďalej poistencom štátu. Z praxe poznáme situácie, kedy si opatrovatelia chcú zlepšiť príjem predovšetkým v skrátených úväzkoch (dohody o vykonaní práce, alebo pracovnej činnosti, sezónne práce, brigádnické práce a pod.) Z krátkodobého hľadiska táto fyzická osoba dodatočným príjmom zlepšuje svoju finančnú situáciu, ale z dlhodobého hľadiska tento minimálny príjem zo zamestnania a odvody z tohto príjmu mimoriadne negatívne ovplyvňujú výšku dôchodku. Poukazujeme na fakt, že zamestnanie má pre opatrovateľov nielen finančný efekt, je to aj psychohygiena vzhľadom na náročnú fyzickú starostlivosť v domácom prostredí. Takáto činnosť znižuje ťažkosti pri návrate do pracovného procesu a udržiava pracovné zručnosti a vedomosti. Štát by mal preto skôr všemožne podporovať zachovanie si profesijnej pripravenosti osoby vykonávajúce opatrovanie.
4. Žiadame, aby sa ustanovenia o priznávaní minimálneho dôchodku vzťahovali i na poberateľov invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % i pred dosiahnutím ich dôchodkového veku.
Ide o pripomienku zásadnú
Odôvodnenie:
Podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa ustanovenia o minimálnom dôchodku vzťahujú na poberateľov invalidného dôchodku s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % len v prípade, ak poberateľ tohto dôchodku dosiahol dôchodkový vek.
Podľa údajov Sociálnej poisťovne bola k 31. Júlu 2020 priemerná výška dôchodkov nasledujúca:
- starobný dôchodok – 485,65 eur
- invalidný dôchodok nad 70 % - 393,32 eur
- invalidný dôchodok z mladosti - 290,19 eur.
I s ohľadom na rozdiel v priemernej výške starobného dôchodku a invalidného dôchodku nad 70 % (viac ako 90 eur) sa domnievame, že je zo strany štátu potrebné riešiť nie len sociálnu situáciu poberateľov nízkych starobných dôchodkov, ale i sociálnu situáciu poberateľov nízkych invalidných dôchodkov priznaných z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ktorí ešte nedosiahli dôchodkový vek. Sú medzi nimi i rodičia nezaopatrených detí, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť, preto ich sociálna situácia je obzvlášť nepriaznivá.
Spracovali:
Mgr. Andrea Madunová, Mgr. Tibor Köböl (body 1 až 3)
Ing. Bc. Milan Měchura (bod 4)
D |
