PI/2018/302 Predbežná informácia k novele zákona č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: SSD (Stredoslovenská distribučná, a. s.)
Pripomienka k:
Dátum vytvorenia: 15.01.2019
Zásadná: Nie
Stav: Nespracovaná
Pripomienka:
Pri predkladaní zákona č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach (ďalej len „Zákon o osobitnom odvode“) sa vo všeobecnej časti dôvodovej správy  uvádzali ako hlavné dôvody zavedenia osobitného odvodu:
• Rozdelenie bremena vplyvov globálnej finančnej a hospodárskej krízy.
• Na základe svojich medzinárodných záväzkov a z titulu ústavného zákona  č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti je Slovenská republika nútená do konca roka 2013 znížiť deficit verejných financií pod 3 % HDP,
• Aby celá ťarcha konsolidácie nespočívala iba na pleciach občanov, vláda Slovenskej republiky pristupuje k zavedeniu osobitného odvodu vybraných spoločností, ktoré pôsobia v regulovaných odvetviach.
• Vláda Slovenskej republiky chce takýmto spôsobom nielen spravodlivejšie rozdeliť bremeno nákladov hospodárskej krízy, ale aj efektívnym spôsobom mobilizovať zdroje za účelom zvýšenia tempa hospodárskeho rastu, a teda zlepšenia základne pre výber príjmov verejných financií.

Posledné odvodové obdobie bolo v zákone určené na december 2013. Pri novele zákona 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v roku 2013 sa posunulo posledné odvodové obdobie na december 2016 s odôvodnením: „Vzhľadom na opodstatnenosť trvania konsolidácie verejných financií sa navrhuje zmena posledného odvodového obdobia“ . 

V roku 2016 bolo vypustené ustanovenie o poslednom odvodovom období s odôvodnením: „Vychádzajúc z Programového vyhlásenia vlády SR, ktorého hlavnými prioritami sú aj konsolidácia verejných financií a posilnenie aktívnej úlohy štátu v rozvoji hospodárstva, sa predkladaným návrhom zákona navrhuje úprava sadzby odvodu a pokračovanie v uplatňovaní zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach, nakoľko tento predstavuje stabilný konsolidačný nástroj.“  

Vývoj daňových príjmov 

V roku 2012 (schválenie Zákona o osobitnom odvode) boli príjmy verejnej správy SR na úrovni 11,190 mld. EUR . Prognóza Ministerstva financií SR na roky 2018 – 2021 je nasledovná : 

Rok 2018 2019 2020 2021
Daňové príjmy VS spolu 16,017 16,927 17,832 18,531
% nárast oproti roku 2012 43% 51% 59% 66%


Právne aspekty

Máme za to, že postupné predlžovanie platnosti, so súčasným navyšovaním osobitného odvodu zo strany zákonodarcu, predstavuje porušenie princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní súkromnoprávnych subjektov, nakoľko tieto vychádzali z vyhlásení SR a predpokladali zavedenie osobitného odvodu len na dobu určitú (pôvodne do decembra 2013, predĺženú do decembra 2016). 
Napriek dôvodným očakávaniam súkromnoprávnych subjektov ohľadom dočasnosti odvádzania osobitného dôvodu, je tento naďalej vyberaný po dobu viac ako 5 rokov po termíne pôvodne plánovaného termínu ukončenia jeho platnosti, čo predstavuje porušenie dohôd o ochrane investícií, zásah do majetkových práv súkromnoprávnych subjektov a u zahraničných investorov (na ktorých dopadá odvod najviac) zakladá možnosť medzinárodnej arbitráže. 

S prezentovaným názorom sa stotožňuje aj judikatúra, kde sa napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 2MCdo/1/2015, uvádza: „V tejto súvislosti treba v prvom rade zdôrazniť, že materiálny právny štát stojí mimo iného na dôvere občanov v právo a právny poriadok. Podmienkou takejto dôvery je stabilita právneho poriadku a dostatočná miera právnej istoty občanov. Stabilita právneho poriadku a právna istota je ovplyvňovaná nielen legislatívnou činnosťou štátu (tvorbou práva), ale tiež činnosťou štátnych orgánov aplikujúcich právo.“

Naviac, okrem vyššie uvedeného, dodávame, že osobitný odvod predstavuje sektorovú daň, ktorá je v priamom rozpore s cieľmi EÚ (okrem iného so zámerom zavedenia jednotného trhu).
Zavádzanie špeciálnych sektorových daní a poplatkov je v EÚ striktne limitované a je Európskou komisiou vnímané negatívne (Európska komisia podala v tejto súvislosti napr. na Francúzsko žalobu na Súdny dvor EU pre porušenie smernice 2002/20/ES sektorovou reguláciou v oblasti telekomunikácií).
Zavedenie takéhoto typu dane so sebou prináša nežiadúce diskriminačné účinky, ktoré vidíme predovšetkým v nasledujúcich oblastiach:

a)  ak porovnáme dva súkromnoprávne subjekty, z ktorých jeden podniká v regulovanom odvetví a vzťahuje sa na neho Zákon o osobitnom odvode, tak rovnaká transakcia s vplyvom na výsledok hospodárenia má na každý z týchto subjektov úplné odlišný ekonomický vplyv, keďže subjekt, ktorý podlieha Zákonu o osobitnom odvode, je povinný zaplatiť z takejto transakcie odvod. Osobitný odvod nie je v súlade s požiadavkami smernice Rady 2009/133/ES o daňovej neutralite, ak určité transakcie (napr.: skupinové nepeňažné vklady) zahrňuje do základu pre stanovenie výšky odvodu. 

b)  dva subjekty, ktoré podnikajú v totožnej regulovanej činnosti, ale v iných krajinách v rámci Európskej únie, nemajú totožné postavenie, pričom ten subjekt, na ktorý dopadá sektorová daň, je voči subjektu, na ktorý takáto daň nedopadá, jednoznačne diskriminovaný.

Záverom dodávame, že osobitným odvodom boli postihnuté spoločnosti, ktoré pôsobia v regulovaných odvetviach. Nakoľko osobitný odvod mali postihnuté spoločnosti odvádzať len po určitú dobu, zákonodarca v príslušných regulačných právnych predpisoch (napr. zákon č. 250/2012 Z. z., o regulácii v sieťových odvetviach) žiadnym spôsobom nezohľadnil možnosť kompenzácie voči týmto spoločnostiam, ak by k odvádzaniu osobitného odvodu dochádzalo aj po pôvodne určenom období (december 2013). Týmto vznikol stav, kedy postihnuté spoločnosti odvádzajú osobitný odvod po dobu viac ako 5 rokov od jeho pôvodnej platnosti, pričom takto vynaložené finančné prostriedky zo strany spoločností pôsobiacich v regulovaných odvetviach nie sú nijakým spôsobom kompenzované a zohľadnené v cenových konaniach vedených podľa príslušných právnych predpisov. Máme za to, že takýto stav je diskriminačný a je v rozpore s princípom právnej istoty.

Záver

Vzhľadom na vývoj daňových príjmov a ich prognózu a vývoj deficitu verejnej správy (2012: -4,3;   2017: -0,8) z nášho pohľadu nie je nutné udržiavať Zákon o osobitnom odvode naďalej v platnosti, keďže bol pôvodne zavedený ako dočasné opatrenie na rozloženie bremena finančnej krízy a tento dôvod pominul. 

Navyše výpadok príjmov zo štátneho rozpočtu by bol pri zrušení Zákona o osobitnom odvode čiastočne kompenzovaný vyššími daňovými povinnosťami (keďže osobitný odvod je zároveň aj daňovým výdavkom) a vyššími dividendami pre štát (keďže osobitný odvod priamo znižuje distribuovateľnú dividendu.