PI/2018/302 Predbežná informácia k novele zákona č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov)
Pripomienka k:
Dátum vytvorenia: 15.01.2019
Zásadná: Nie
Stav: Nespracovaná
Pripomienka:
Deklarovaným cieľom Ministerstva financií je prehodnotiť pravidlá aplikácie a efektivitu osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach. Vzhľadom k vývoju verejných financií je RÚZ presvedčená, že existujú rozhodné dôvody pre zrušenie osobitného odvodu ako takého.

A) Štátny rozpočet 2012 v čase zavedenia osobitného odvodu a teraz 
V čase zavedenia osobitného odvodu boli podľa plnenia štátneho rozpočtu za rok 2012 príjmy 11,83 mld. eur, zatiaľ čo v roku 2018 to už je 15,38 mld. eur, čo predstavuje nárast o 3,55 mld. eur. Pri tomto razantnom náraste príjmov nie je dôvod na zachovávanie akýchkoľvek odvetvovo špecifických daní, resp. odvodov.

B) Negatívne vplyvy osobitného odvodu 
Predĺženie platnosti  a zdvojnásobenie výšky osobitného odvodu bolo v jednoznačnom rozpore s princípom legitímnych očakávaní investorov, ktoré vychádzali z vyhlásení SR o ukončení osobitného odvodu v roku 2016, teda jeho platnosti iba na určitú dobu.  Predĺženie platnosti malo negatívny  vplyv na výšku budúcich investícií, čo je presný opak toho, o čo usiluje  súčasná vláda. Opatrenie prišlo v čase, kedy sa prioritizovala digitalizácia spoločnosti, jednotný digitálny trh, digitálna ekonomika,  ako aj potreba ďalších investícií, ktoré boli práve týmto odvodom namiereným proti investorom do sietí ohrozené.Slovenská republika môže čeliť hroziacim žalobám v zmysle ustanovení dohody o medzinárodnej ochrane investícií. Stále je otvorené riziko potencionálnych súdnych sporov.

Dodatočné výnosy z osobitného odvodu nie sú tak veľké; štát drží v mnohých regulovaných osobách významný podiel a prostredníctvom odvodu znižuje zisk týchto spoločností a tým i vlastnú dividendu, ktorej výplata by, na rozdiel od odvodu, bola nespochybniteľná a oslobodená od všetkých rizík – štát sa tak zbytočne zaťažuje rizikom plnenia, ktoré by bol schopný získať aj inými nástrojmi.

C) Reputačné riziko vlády SR
Záväzok vlády, včlenený do právneho predpisu, že tento inštitút bude uplatňovaný iba na obmedzenú dobu, t.j. do roku 2016, nebol dodržaný. To prispieva k poklesu dôvery v spoľahlivosť vládnej politiky, a to najmä v očiach zahraničných investorov. 

D) Finančný aspekt – dodatočné zaťaženie regulovaných subjektov
Síce došlo k zníženiu dane z príjmu o právnických osôb o 1%, ale zároveň sa zvýšila výška osobitného odvodu, a to až 2-násobne. Takto došlo k ďalšiemu zaťažovaniu regulovaných subjektov. Regulované spoločnosti teda platia daň z príjmu na úrovni takmer 30%, čo je nekonkurenčné hlavne pri spoločnostiach, ktorých priami konkurenti sú spoločnosti podnikajúce v zahraničí (napr. preprava a skladovanie plynu, telekomunikácie a pod.). Takéto nekonkurenčné podmienky pre tieto spoločnosti vytvárajú tlak na nižšie investície do infraštruktúry a v konečnom dôsledku neatraktívnosť pre zahraničných zákazníkov, čo môže vyvolať postupné znižovanie príjmov štátu, keďže práve v regulovaných spoločnostiach má významné vlastnícke podiely.

E) Právne riziká
Ide o sektorovú daň, ktorá je v priamom rozpore s cieľmi EÚ (okrem iného o zavedení jednotného trhu). Zavádzanie špeciálnych sektorových daní a poplatkov je v EU striktne limitované a je Európskou komisiou vnímané negatívne (Európska komisia podala v tejto súvislosti napr. na Francúzsko žalobu na Súdny dvor EU pre porušenie smernice 2002/20/ES sektorovou reguláciou v oblasti telekomunikácií).

Evidentným problém takejto dane sú jej diskriminačné účinky:

Diskriminácia (i): rovnaká transakcia s vplyvom na výsledok hospodárenia má na dva subjekty (pričom jeden podniká v reg. odvetvi) úplné odlišný ekonomický vplyv, keďže subjekt, ktorý podlieha zákonu o osobitnom odvode zaplatí z takejto transakcie odvod. Konkrétne odvod nerešpektuje požiadavky smernice Rady 2009/133/ES o daňovej neutralite ak určité transakcie (napr.: skupinové nepeňažné vklady) zahrňuje do základu pre stanovenie výšky odvodu. 

Diskriminácia (ii): dva subjekty ktoré podnikajú v regulovanej činnosti, ale v iných krajinách v rámci EU sú voči sebe zvýhodňované podľa toho na ktorú dopadá sektorová daň.

Diskriminácia (iii): odvodom je zaťažený aj hospodársky výsledok dosiahnutý povinnou osobou z inej ako regulovanej činnosti len preto, že je povinná osoba regulovanou osobou v zmysle Zákona o osobitnom odvode, čím dochádza k neodôvodniteľnej diskriminácii (regulovaná osoba je povinná platiť odvod z hospodárskeho výsledku z určitej činnosti zatiaľ čo neregulovaná osoba z hospodárskeho výsledku z rovnakej činnosti povinná platiť odvod nie je). Zákonodarca mal úmysel zjavnú diskrimináciu tohto charakteru, ktorá bola obsiahnutá v pôvodnom znení Zákona o osobitnom odvode, odstrániť novelou, no žiaľ k tejto diskriminácii v aplikačnej praxi dochádza aj naďalej z dôvodov nastavenia výpočtu základu odvodu a skutočnosti, že regulované osoby vykonávajú aj inú činnosť.