PI/2017/19 Predbežná informácia k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky)
Pripomienka k:
Dátum vytvorenia: 09.02.2017
Zásadná: Nie
Stav: Nespracovaná
Pripomienka:
Stručný popis podstaty materiálu
Predbežnú informáciu o príprave legislatívneho návrhu zverejnilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Cieľom a obsahom materiálu je najmä:
Návrhom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „ministerstvo“) sa mení mechanizmus rozširovania záväznosti (extenzií) kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Namiesto mechanizmu, kedy ministerstvo môže vykonať extenziu (fakultatívnosť) sa navrhuje zaviesť mechanizmus založený na tzv. reprezentatívnej kolektívnej zmluve (RKZVS). Navrhuje sa ustanoviť kritériá, a to aj na strane zväzu zamestnávateľov a aj na strane vyššej odborovej organizácie, pre určenie, kedy je kolektívna zmluva vyššieho stupňa reprezentatívna v odvetví alebo v časti odvetvia. Zmluvná strana alebo zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa  môžu ministerstvu písomne oznámiť, že uzatvorili takúto reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa  v odvetví alebo v časti odvetvia. Ministerstvo zvolá tripartitnú komisiu, ktorá overí, či sú splnené podmienky reprezentatívnosti. Ak budú splnené podmienky reprezentatívnosti, v Zbierke zákonov SR sa zverejní oznámenie o uzatvorení reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa bude záväzná aj pre ďalších zamestnávateľov v rovnakom odvetví alebo v časti odvetvia, v ktorom bola uzatvorená reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bolo zverejnené oznámenie v Zbierke zákonov SR. Návrh zákona ponecháva výnimky, kedy sa na zamestnávateľa nevzťahuje kolektívna zmluva vyššieho stupňa (napr. zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov). V prípade zamestnávateľa, pre ktorého je záväzná iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa bude pre posúdenie, či je viazaný aj reprezentatívnou  kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa rozhodujúca skutočnosť, či iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa tiež spĺňa určité zákonom dané kritériá  (t.j. či nejde len o pro forma kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa).

Postoj AZZZ SR  k materiálu
AZZZ SR vníma nútené rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa negatívne bez ohľadu na podmienky a procesný postup upravujúci rozširovanie a odporúča nepokračovať v legislatívnom procese k návrhu zákona. Prioritnou úrovňou kolektívneho vyjednávania má byť podľa názoru AZZZ SR podniková úroveň a v tomto zmysle považujeme právny stav pred nadobudnutím účinnosti novely č. 416/2013 Z.z. za vhodný a postačujúci.

V prípade ak predkladateľ mieni pokračovať v legislatívnom procese mal by sa zamerať aj na riešenie nasledovných problematických tém:

1. Definovať materiálne požiadavky na reprezentatívnosť rozširovanej KZVS (ďalej RKZVS) V prípade ak má dôjsť k „automatickému“ rozširovaniu KZVS (pričom nález Ústavného súdu ako problematický bod jasne definuje aj možnosť fakultatívnej úvahy zo strany Ministra) je nutné stanoviť, že rozširovaná KZVS pokrýva najmenej 50% z celkového počtu zamestnancov v danom odvetví. 
2. Explicitne v návrhu zákona ustanoviť, že rozhodnutie Komisie je preskúmateľné súdom, resp. sa iným relevantným spôsobom vysporiadať s požiadavkou Ústavného súdu na poskytnutie súdnej ochrany. Požadujeme takúto formuláciu ako súčasť normatívneho textu (či už v zákona o kolektívnom vyjednávaní, prípadne Správnom súdnom poriadku) nielen ako dôsledok výkladu zákona. Podľa nášho názoru v zaslanom znení novely nie je táto výhrada Ústavného súdu dostatočne riešená. 
3. Upraviť lehotu záväznosti rozšírenej RKZVS. Prvý deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca považujeme za nerealizovateľný a spôsobujúci praktické problémy Napríklad ak bude oznámenie o uzavretí RKZVS publikované v Zbierke zákonov 25-teho dňa v mesiaci zmluva je platná od 1. dňa nasledujúceho mesiaca. To by vytvorilo situáciu, v ktorej je len veľmi málo času na zistenie, že sa RKZVS na zamestnávateľa vzťahuje, preštudovanie jej obsahu a úpravu procesov v podniku (napr. ak RKZVS upraví odlišne prestávky v práci je potrebné preprogramovať linku, môže dôjsť k zmene mzdových taríf a pod.).
4.  Zaviesť výnimku aplikácie rozširovania KZVS na „servisné“ dcérske spoločnosti. Môže totiž nastať prípad ak spoločnosť, ktorá je viazaná RKZVS/KZVS má zriadené dcérske spoločnosti, ktoré pre ňu vykonávajú doplnkové, alebo servisné činnosti (napr. strážnu službu). Tieto spoločnosti nespadajú pod SK.NACE uzavretej RKZVS / KZVS, ale sú stranou kolektívnej zmluvy na podnikovej úrovni. Tento typ zamestnávateľov totiž vytvára s materskou spoločnosťou organický celok, napriek tomu, že nie je pokrytý je RKZVS/KZVS. RÚZ preto navrhuje zaviesť do návrhu zákona v § 7a výnimku kedy sa RKZVS nebude aplikovať na spoločnosti  v prípade, ak zamestnávateľ: vykonáva väčšinu svojich podnikateľských aktivít pre spoločnosť, ktorá je viazaná RKZVS alebo KZVS podľa § 7a ods. 2 písm. a) zákona a je zmluvnou stranou podnikovej kolektívnej zmluvy  alebo požiadal o určenie sprostredkovateľa podľa § 11 ods. 2 zákona s cieľom jej uzatvorenia v čase zverejnenia oznámenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky podľa § 9a ods. 5 zákona.