| Pripomienka: | Úplné znenie hromadnej pripomienky na stiahnutie tu: https://drive.google.com/file/d/1lHp8_Tvm15_W7j24kG_RSYbOBywc9zgC/view?usp=sharing
Podpisové hárky s 1138 podpismi boli doručené emailom na MIRRI 10.3.2022.
Sú k dispozícii aj online: https://www.mojapeticia.sk/campaign/hromadna-pripomienka-k-navrhu-partnerskej-dohody-slovenskej-republiky-na-roky-2021---2027/af129010-192f-4405-9cd3-38c489b6fdcf
- - -
Hromadná pripomienka k Návrhu Partnerskej dohody Slovenskej republiky na roky 2021 – 2027 (LP/2022/73 )
Vysoká závislosť na fosílnych zdrojoch zo zahraničia je nielen klimatický ale aj bezpečnostný problém. Dlhodobým cieľom Slovenskej republiky by malo byť znižovanie tejto závislosti a podpora krokov, ktoré popri znižovaní emisií povedú aj k energetickej bezpečnosti a ochrane obyvateľov pred výkyvmi cien energií a zhoršením finančnej situácie. Slovensko je vysoko závislé práve na ruskom plyne a rope. Navrhujeme, aby takéto zdroje neboli financované z Európskych štrukturálnych a investičných fondov a text Partnerskej dohody bol upravený s ohľadom na snahu znižovať závislosť Slovenska na fosílnom plyne a rope.
Viac ako 12 miliárd eur musíme použiť v období 2021-2027 na ochranu životného prostredia, demokracie, sociálne zraniteľných ľudí, inovatívnejšie, prepojenejšie a rozvinutejšie regióny. Tieto prostriedky, spolu s ďalšími EU fondami, sú finančnými nástrojmi Európskej zelenej dohody. Majú najmä pomôcť Slovensku plniť klimatické ciele a záväzky. Ambicióznejšie a prísnejšie ciele vyplynú z balíka legislatívy Fit for 55. Ak máme v transformácii uspieť, potrebujeme fondy EÚ v čo najväčšej miere využívať na zvyšovanie energetickej efektívnosti, podielu OZE a ďalšie udržateľné riešenia.
Upozorňujeme, že Národný energetický a klimatický plán, ktorý je základnou podmienkou pre nastavovanie eurofondov v klimaticko-energetickej oblasti má modely zastaralé asi o 4 roky. Tie nezapracovali ani klimatické a energetické ciele z roku 2018, napríklad ciele pre obnoviteľné zdroje energie a útlm spaľovania uhlia na hornej Nitre. Dlhodobo tiež Slovensku chýba model pre uhlíkovú neutralitu. Bez týchto základných dokumentov je takmer nemožné správne nastavovať financovanie pre ochranu klímy.
Úplné znenie pripomienok:
1. pripomienka: Na s. 4 zmeniť text z:
“Nedostatočná pripravenosť na zvyšovanie podielu OZE v energonosičoch, napr. pridávaním OZE do zemného plynu, resp. nahradením zemného plynu OZE;”
na:
“Nedostatočná pripravenosť na nahradenie zemného plynu úsporami a OZE;”
Pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie je pre viacero pripomienok spoločne uvedené nižšie.
2. pripomienka: Na s. 23 v časti Podpora energetickej efektívnosti a znižovania emisií skleníkových plynov navrhujeme odstrániť “a nízko-emisných zariadení”, aby bol finálny text nasledovný:
“Využívaním OZE v budovách sa zlepší kvalita ovzdušia, čo bude mať priaznivý dopad na zdravie a kvalitu života obyvateľov.”
Pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie je pre viacero pripomienok spoločne uvedené nižšie.
3. pripomienka: Na s. 24 v časti Podpora energetickej efektívnosti a znižovania emisií skleníkových plynov - Očakávané výsledky navrhujeme 4. odrážku upraviť nasledovne:
“zvyšovania podielu OZE v systémoch zásobovania teplom a chladom, ako aj nahradenie fosílnych palív úsporami a OZE, najmä pre zabezpečenie vykurovania a chladenia,”
Pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie je pre viacero pripomienok spoločne uvedené nižšie.
4. pripomienka: Na s. 27 v časti Zlepšenie kvality ovzdušia navrhujeme zmeniť text z:
“Medzi kľúčové aktivity patrí zníženie emisií prachových častíc z vykurovania domácností náhradou kotlov na tuhé fosílne palivo za kotly na zemný plyn, prioritne v zónach a aglomeráciách s vysokou koncentráciou PM častíc v ovzduší,..”
na:
“Medzi kľúčové aktivity patrí zníženie emisií prachových častíc z vykurovania domácností náhradou kotlov na tuhé fosílne palivo za obnoviteľné zdroje energie, zlepšovanie tepelnotechnických vlastností budov a zásadným zlepšením techniky vykurovania v lokálnych kúrenískách, prioritne v zónach a aglomeráciách s vysokou koncentráciou PM častíc v ovzduší,..”
Pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie je pre viacero pripomienok spoločne uvedené nižšie.
Odôvodnenie pre prvú až štvrtú pripomienku:
1. Nesmieme podporovať zvyšovanie závislosti na zemnom plyne zo zahraničia, najmä kvôli geopolitickým problémom. Obnovou budov a obnoviteľnými zdrojmi, totiž, môžeme znížiť závislosť na fosílnom plyne zo zahraničia a finančnú podporu nedemokratickým režimom. Za posledných desať rokov odišlo zo Slovenska viac ako 15 miliárd eur za dovoz zemného plynu.
2. Súčasné znenie Partnerskej dohody ráta pri opatreniach na zlepšenie kvality ovzdušia len so zemným plynom. To nezlepší kvalitu ovzdušia, pretože ignoruje sociálnu realitu v slovenských regiónoch.
3. Sme presvedčení, že ľudia, ktorí majú dosť peňazí na vykurovanie domácností zemným plynom, ním už dávno kúria. Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) odhadla náklady na kúrenie zemným plynom na 1385 € ročne a drevom na 943 € ročne.
Z terénnej práce Spoločnosti ochrany spotrebiteľov vyplýva, že sociálne zraniteľné domácnosti si zabezpečujú palivá rôznymi spôsobmi aj s nákladmi do 250 € ročne. Využívanie zemného plynu ako zdroja vykurovania je pre ne ekonomicky nemožné.
4. Navyše, ceny zemného plynu v roku 2021 veľmi výrazne vzrástli, čo zvyšuje aj cenu elektrickej energie. Je potrebné znížiť v prvom rade energetickú potrebu obnovou budov. Samozrejme, treba zohľadniť špecifiká sociálne zraniteľných domácností a administratívnu náročnosť Európskych štrukturálnych a investičných fondov.
5. Takto nastavené opatrenie nezohľadňuje fakt, že viacero oblastí so zhoršenou kvalitou ovzdušia sa nachádza v regiónoch, ktoré nie sú a nikdy nebudú plynofikované. Ich obyvatelia sú teda vylúčení z možnosti čerpania dotácií na zlepšenie kvality ovzdušia z Operačného programu Slovensko.
6. Ceny fosílnych palív, vrátane zemného plynu budú z dlhodobého hľadiska rásť kvôli tomu, že ich dopady na zmenu klímu budú čoraz viac zarátané do ceny pre spotrebiteľov.
7. Zemný plyn je fosílne palivo a je preukázané, že vykurovanie zemným plynom má podobný ba až horší dopad na klímu ako vykurovanie uhlím. Metán, ktorý uniká nespálený do ovzdušia počas ťažby a distribúcie zemného plynu je až 82 krát silnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý Kotle na zemný plyn ako náhrada kotlov na tuhé palivo by síce mohli pomôcť znížiť znečistenie ovzdušia pevnými časticami, ale vytvárajú ďalší problém - prispievajú k prehlbovaniu klimatickej krízy.
8. Ani zelený vodík nie je vhodným riešením, lebo primiešanie 5-20% vodíka do zemného plynu zakonzervuje závislosť a zraniteľnosť voči fosílnemu zemnému plynu zo zahraničia.
9. Mimovládne organizácie zároveň ponúkajú ministerstvám spoluprácu zdieľaním údajov z terénneho prieskumu, prinášaním príkladov dobrej praxe zo Slovenska a zahraničia a spoluorganizovaním konštruktívneho dialógu medzi rezortami a s inými expertami/kami.
5. pripomienka: Na s.23 v časti Podpora energetickej efektívnosti a znižovania emisií skleníkových plynov - Očakávané výsledky navrhujeme 8. odrážku rozšíriť nasledovne:
“• zníženie energetickej náročnosti distribúcie tepla/chladu, efektívnejšie využitie kapacity existujúcich systémov CZT a zlepšovanie energetickej efektívnosti infraštruktúry pri zásobovaní energiou, príprava podmienok na transformáciu teplárenstva na CZT 4. generácie,”
Pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie: Príprava podmienok pre reformu teplárenstva na štvrtú generáciu (4.G) je významná najmä preto, že optimalizuje energetickú potrebu, minimalizuje využívanie palív a zásadným spôsobom zvyšuje podiel OZE v systémoch zásobovania teplom. Okrem toho 4.G posilní rozvoj energetických komunít a bude stabilizovať ekonomiku teplárenských systémov tým, že odstráni ich závislosť od vysokej spotreby nielen cenovo nestabilných dovážaných palív (najmä zemného plynu), ale aj problematickej biomasy.
Mesto Prievidza môže slúžiť ako inšpirácia. Energetickí audítori s renomovanou odborníčkou na budovy určili 52–62% potenciál úspor tepla na vykurovanie budov pripojených do sústavy centrálneho zásobovania teplom v meste Prievidza. V roku 2023 skončí dodávka tepla z Elektrárne Nováky a prestane sa prevádzkovať aj 13,2 kilometrov dlhý tepelný napájač, ktorého priemerné ročné tepelné straty boli stanovené na 14 %. Ďalšie zníženie tepelných strát v Prievidzi môže byť dosiahnuté rekonštrukciou primárnych a sekundárnych rozvodov vo vnútri mesta a to zo súčasných 18,4 % až na 7 %. Celkovo tak na vykurovanie Prievidze môže v ideálnom prípade stačiť len 46% súčasnej spotreby palív. Ide však o zložitý systém zásobovania teplom štvrtej generácie, ktorého parametre môže mesto Prievidza dosiahnuť v rozmedzí rokov 2035–2039 pri koncentrovanom plánovaní a úsilí.
6. pripomienka: Na s. 6 v časti CP 3, ako aj v celej PD v častiach týkajúcich sa CP 3, navrhujeme vymeniť poradie častí „Cestná doprava“ a „Železničná doprava“.
Odôvodnenie: Vo vzťahu k všeobecným cieľom udržateľnej mobility na úrovni SR aj EÚ je v rámci CP 3 prioritou zlepšovanie podmienok pre verejnú osobnú, najmä železničnú dopravu. Tento princíp by mala odrážať aj štruktúra dokumentu.
7. pripomienka: Na s. 6 v časti CP 3 navrhujeme text „Výzvou pre Slovensko je dobudovať a modernizovať dopravnú infraštruktúru na európskej (TEN-T) aj vnútroštátnej úrovni s cieľom prepojenia a zvýšenia konkurencieschopnosti regiónov, zlepšenia mobility obyvateľstva a tovarovej prepravy, a s tým spojeným potenciálom rastu hospodárstva a zamestnanosti.“ doplniť nasledovne: „Výzvou pre Slovensko je dobudovať a modernizovať dopravnú infraštruktúru na európskej (TEN-T) aj vnútroštátnej úrovni s cieľom prepojenia a zvýšenia konkurencieschopnosti regiónov, zlepšenia mobility obyvateľstva a tovarovej prepravy, a s tým spojeným potenciálom rastu hospodárstva a zamestnanosti, dbajúc pri tom na ciele vedúce k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality v roku 2050 a striktnú ochranu životného prostredia.“
Odôvodnenie: Budovanie a modernizovanie dopravnej infraštruktúry môže mať tiež priame aj nepriame výrazné negatívne vplyvy na životné prostredie a plnenie cieľov vedúcich k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality. Je preto potrebné túto problematiku, popísanú v CP 2, zdôrazniť aj v CP 3.
Pripomienka je zásadná.
8. pripomienka: Na s. 6 v časti CP 3 navrhujeme z textu „Nedobudované diaľnice a rýchlostné cesty zaradené do siete TEN-T, ktoré neumožňujú kvalitné a rýchle dopravné spojenie medzi regiónmi/okolitými štátmi, negatívne vplývajú na rozvoj hospodárstva, životné prostredie, bezpečnosť cestnej premávky a tvoria prekážku v mobilite obyvateľstva“ vypustiť text „životné prostredie, “ a „a tvoria prekážku v mobilite obyvateľstva“. S ohľadom na vyššie uvedené navrhujeme následne celú časť „Cestná doprava“ výrazne okresať len na opatrenia, pri ktorých pozitívne vplyvy výrazne prevyšujú priame aj nepriame vplyvy na životné prostredie.
Odôvodnenie: Cestné opatrenia majú obvykle pozitívne aj negatívne vplyvy na životné prostredie, pričom u niektorých mierne prevažujú negatívne vplyvy a riziká, ako uvádza Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 . Nie je možné jednoznačne vyhodnotiť absenciu diaľnic a rýchlostných ciest ako negatívne vplývajúcu na životné prostredie. Kvalitné a rýchle dopravné spojenie cestnou sieťou navyše objektívne zvyšuje atraktivitu využitia IAD, ktorej nárast samotný predstavuje záťaž pre životné prostredie.
„Keďže sa výstavba dopravnej infraštruktúry na Slovensku dlhodobo orientovala na výstavbu mestských komunikácií, rýchlostných ciest a diaľnic, ako aj obchvatov miest, pre potreby rýchlej automobilovej dopravy s veľkým nárokmi na kapacitu je v slovenských mestách prakticky nemožná bezpečná premávka bicyklov a zhoršili sa aj podmienky pre chôdzu,“ uvádza sa tamtiež. Rovnako tvoria práve dobudované diaľnice a rýchlostné cesty prekážku v mobilite obyvateľstva v extravilánoch, preto ani poslednú časť tvrdenia nemožno považovať za jednoznačnú, pokiaľ sa na mobilitu nazerá ako celok.
Pripomienka je zásadná.
9. pripomienka: Na s. 6 v časti CP 3 navrhujeme vypustiť text „Existencia kritických nehodových lokalít a kolíznych bodov na cestách I. triedy, premietajúci sa do zníženej úrovne bezpečnosti cestnej premávky“, alebo výrazne rozšíriť jeho platnosť.
Odôvodnenie: Kritické nehodové lokality (KNL) sa na Slovensku vyhodnocujú iba na diaľniciach, rýchlostných cestách a cestách I. a II. triedy. Na zvyšných druhoch komunikácií, tj. cestách III. triedy, miestnych cestách a účelových cestách sa pri tom udeje 68 % nehôd z celkového počtu nehôd v SR, hoci sa tam KNL nevyhodnocujú, oproti 17 % nehôd na cestách I. triedy (PZ SR, 2020) . Z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky je preto len samotná existencia KNL na cestách I. triedy nedostatočným odôvodnením zaradenia medzi prioritné oblasti.
Pripomienka je zásadná.
10. pripomienka: Na s. 11 v časti Infraštruktúra pre pohybové aktivity a voľný čas navrhujeme zmeniť text „nedostatok kvalitnej regionálnej infraštruktúry a cyklistickej dopravy pre pohybové a športové aktivity občanov“ na „nedostatok kvalitnej regionálnej infraštruktúry pre pohybové a športové aktivity občanov a nedostatočná infraštruktúra pre využívanie aktívnych módov dopravy, najmä cyklistickej dopravy“.
Odôvodnenie: Vymenovanie nedostatočnej infraštruktúry pre cyklistickú dopravu vo vzťahu k pohybovým aktivitám je obsahovo správne, formulácia však nedáva zmysel („nedostatok cyklistickej dopravy pre pohybové a športové aktivity“), navrhujeme preto vetu preformulovať.
11. pripomienka: Na s. 12 v časti Horná Nitra (Trenčiansky kraj), Udržateľné životné prostredie navrhujeme zmeniť text „alternatívnych foriem dopravy“ na „pešej a cyklistickej dopravy“ (na dvoch miestach). Rovnako na s. 42 v časti Banskobystrický kraj, II. pilier: Udržateľné životné prostredie navrhujeme zmeniť text „Opatrenie sa zameria na miestnu mobilitu (mestskú dopravu), napríklad na zavádzanie ekologických vozidiel do verejnej dopravy, infraštruktúru pre elektromobilitu alebo projekty na podporu alternatívnych foriem dopravy, ako je napríklad cyklistická doprava.“ na „Opatrenie sa zameria na miestnu mobilitu (mestskú dopravu), napríklad na zavádzanie ekologických vozidiel do verejnej dopravy, infraštruktúru pre elektromobilitu alebo projekty na podporu pešej a cyklistickej dopravy.“ a text „Očakávané výsledky: zvýšené využívanie alternatívnych foriem dopravy“ na „Očakávané výsledky: zvýšenie podielu pešej a cyklistickej dopravy na deľbe prepravnej práce“.
Odôvodnenie: Výraz „alternatívne formy dopravy“ je zastaralý a nejasne definovaný. Nepoužíva sa v aktuálnych strategických dokumentoch SR v oblasti dopravy ani v tomto zmysle na iných miestach v PD, naopak hrozí zámena s pojmom „alternatívne palivá“. Navrhujeme preto nahradiť konkrétnym pojmom „pešia a cyklistická doprava“, resp. iným vhodným vymenovaním podľa pôvodného zámeru autora. „Zvýšené využívanie“ navrhujeme nahradiť štandardným a merateľným indikátorom podiel na deľbe prepravnej práce.
Pripomienka je zásadná.
12. pripomienka: Na s. 20 v časti 1.2.2 Podpora rozvoja inteligentných miest a regiónov navrhujeme preformulovať text: „rozvoj a budovanie infraštruktúry pre alternatívne formy, tvorba podmienok pre použitie prepojených automatizovaných a autonómnych dopravných prostriedkov“.
Odôvodnenie: Očakávaný výsledok je nezrozumiteľný, za „alternatívne formy“ zrejme chýba slovo „dopravy“. Ani v tom prípade ale nebude význam úplne zrejmý, odporúčame pojem nahradiť vymenovaním konkrétnych foriem dopravy, ktoré sú uvažované.
13. pripomienka: Na s. 28, s. 30 a s. 47, resp. v celom dokumente, navrhujeme zmeniť text „cyklo-doprava“, resp. „cyklo-dopravný“ na „cyklodoprava“, resp. „cyklodopravný“ (vo všetkých gramatických tvaroch).
Odôvodnenie: Zložené slovo „cyklodoprava“ a od neho utvorené prídavné mená sa v slovenskom jazyku ustálili bez spojovníka, v takomto tvare sú použité aj v existujúcich strategických materiáloch (podobne ako napr. zložené slová „cyklotrasa“, „cykloturistika“, „cyklopruh“, pozri napr. Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike).
14. pripomienka: Na s. 28 v časti Podpora udržateľnej multimodálnej mestskej mobility navrhujeme zmeniť text „zabezpečenie bezpečnej a kvalitnej cyklo-dopravnej infraštruktúry a jej integrácie s ostatnými druhmi verejnej osobnej dopravy“ na „zabezpečenie bezpečnej a kvalitnej cyklodopravnej infraštruktúry a jej integrácie s verejnou osobnou dopravou“. Obdobne na s. 30 v časti Cestná doprava zmeniť text „zabezpečenie bezpečnej a kvalitnej cyklo-dopravnej infraštruktúry, vrátane jej integrácie s ostatnými druhmi verejnej osobnej dopravy“ na „zabezpečenie bezpečnej a kvalitnej cyklodopravnej infraštruktúry, vrátane jej integrácie s verejnou osobnou dopravou“.
Odôvodnenie: Cyklistická doprava nie je považovaná za druh verejnej osobnej dopravy. Použitie výrazu „ostatné druhy verejnej osobnej dopravy“ preto vo vzťahu k prvej časti vety nedáva zmysel.
15. pripomienka: Na s. 30 navrhujeme zvážiť výrazné zredukovanie celej časti Cestná doprava iba na také úseky, ktoré prispievajú primárne k zlepšeniu podmienok pre verejnú osobnú dopravu, k zvýšeniu bezpečnosti cestnej premávky (v zmysle Národnej stratégie SR pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2021 – 2030), príp. k zlepšeniu životného prostredia v sídlach zaťažených IAD, a zároveň nevyvolajú nárast podielu IAD, dbajúc pri tom na ciele vedúce k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality v roku 2050 a striktnú ochranu životného prostredia, prípadne vypustenie celej časti Cestná doprava z textu PD.
Odôvodnenie: Realizácia intervencií popísaných v časti Cestná doprava bude mať za následok zvýšenie atraktivity využívania IAD a s tým súvisiace zvýšenie podielu IAD na deľbe prepravnej práce, čo je v priamom rozpore s jedným z očakávaných výsledkov CP 2, ktorým je práve zníženie podielu IAD na deľbe prepravnej práce. Ako jeden zo základných problémov dopravného sektora na Slovensku definuje „dlhodobo nepriaznivý vývoj deľby prepravnej práce v prospech cestnej, a to predovšetkým individuálnej (neverejnej) dopravy“ aj Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030.
Národná stratégia SR pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2021 – 2030 definuje zvyšovanie bezpečnosti cestnej premávky ako „nevyhnutne vyvolaný proces, ktorý sa snaží o zmierňovanie negatív nárastu podielu individuálnej automobilovej dopravy a z nej vyplývajúcej dopravnej nehodovosti,“ z čoho vyplýva, že opatrenia vedúce k zvyšovaniu podielu IAD na deľbe prepravnej práce, akými je výstavba cestnej infraštruktúry, prispievajú k zvyšovaniu, nie znižovaniu dopravnej nehodovosti . Rovnako stratégia medzi vyhliadky zaraďuje „znižovanie dopravných výkonov individuálnej automobilovej dopravy a využívanie udržateľných módov dopravy“.
Pripomienka je zásadná.
16. pripomienka: Na s. 30 v časti Cestná doprava navrhujeme zmeniť text „Doplnkovou súčasťou projektov ciest I., resp. nižšej triedy bude aj podpora cyklistickej dopravy (ako pridružená investícia) a opatrenia na zvýšenie bezpečnosti účastníkov cestnej premávky“ na „Povinnou doplnkovou súčasťou všetkých projektov v oblasti cestnej dopravy bude aj podpora cyklistickej dopravy (ako pridružená investícia) a opatrenia na zvýšenie bezpečnosti účastníkov cestnej premávky, s dôrazom na zraniteľných účastníkov cestnej premávky. V intravilánoch obcí a miest bude takýmto opatrením najmä aplikácia prvkov upokojovania dopravy“.
Odôvodnenie: Vytváranie cyklodopravnej infraštruktúry by malo byť integrálnou súčasťou nových projektov v cestnej doprave, nakoľko aspoň čiastočne redukuje nárast podielu IAD s ich výstavbou súvisiaci. V praxi tvoria práve diaľnice a rýchlostné cesty neprekonateľnú prekážku pre vedenie cyklodopravných trás medzi sídlami, čomu je v budúcnosti možné predísť vytváraním cyklistickej infraštruktúry už v procese projektovania a následnej výstavby diaľnice či rýchlostnej cesty; preto nie je žiaduce tieto kategórie v tomto bode vynechať.
Doplnenie aplikácie prvkov upokojovania dopravy v intravilánoch je zdôraznením v tomto kontexte obzvlášť relevantného opatrenia 3.16 Aplikácia prvkov upokojenia dopravy v intravilánoch obcí a miest na úsekoch so zvýšeným pohybom zraniteľných účastníkov cestnej premávky z Národnej stratégie SR pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2021 – 2030. Zvýšený dôraz na zraniteľných účastníkov cestnej premávky je v súlade s premietnutím smernice RISM, resp. spomenutej stratégie („posilnenie dôrazu na zraniteľných účastníkov premávky, a to hlavne skupiny chodcov, cyklistov a motocyklistov s cieľom, aby tieto rizikové skupiny boli uprednostnené z hľadiska vytvárania bezpečného dopravného priestoru“) .
Zlepšenie podmienok pre pešiu a cyklistickú dopravu by malo byť vo vhodnej miere povinnou súčasťou všetkých projektov, ako pri výstavbe, tak pri oprave povrchov. „Zastaraný stav peších a cyklistických ciest v mestách a ich okolí nebude možné vyriešiť vždy iba finančnými prostriedkami a dostupným priestorom obmedzenou výstavbou novej infraštruktúry. Omnoho významnejšie je postupné prispôsobovanie intravilánu miest aj ciest v okolí miest potrebám nemotorovej dopravy počas rekonštrukcií povrchov. Samozrejmosťou musí byť hľadanie takých riešení, ktoré uprednostnia chodcov a budú rešpektovať cyklistov aj za cenu prípadného obmedzenia automobilovej dopravy, vrátane zabezpečenia bezbariérového prístupu pre osoby so zníženou pohyblivosťou“, uvádza Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030.
Pripomienka je zásadná.
17. pripomienka: Na s. 30 v časti Cestná doprava navrhujeme doplniť text „Nevyhnutnou súčasťou projektov budovania obchvatov miest a obcí bude upokojenie dopravy v dotknutých sídlach, najmä aplikáciou fyzických prvkov upokojovania dopravy, zmeny organizácie dopravy a tiež preklasifikovaním cesty.
Odôvodnenie: Vytváranie obchvatov sídiel bez súčasnej realizácie opatrení na upokojenie dopravy v centrách týchto sídiel vytvára riziko ďalšieho nárastu IAD (dopravná indukcia) bez požadovaného zlepšenia životného prostredia pre obyvateľov samotného sídla. Typicky by malo ísť napríklad o zníženie maximálnej povolenej rýchlosti, redukciu jazdných pruhov či zúženie vozovky, zlepšenie podmienok pre cyklistickú a pešiu dopravy, či v prípade väčších miest vytvorenie a implementácia dopravného cirkulačného plánu.
Pripomienka je zásadná.
18. pripomienka: Na s. 74 v časti Integrovaný prístup k riešeniu inklúzie MRK, B) Úrovne CP 2, 3, 4, 5 navrhujeme zmeniť text „miestne komunikácie“ na „miestne cesty“.
Odôvodnenie: Vo všetkých ostatných častiach dokumentu sa používa výraz „miestne cesty“, zrejme v zmysle novelizovaného Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), ktorý týmto výrazom nahradil „miestne komunikácie“. V prípade ponechania opatrenia v texte PD navrhujeme zjednotiť terminológiu.
Ďakujeme vopred.
Splnomocnenými zástupcami pri prerokovaní pripomienok v rozporovom konaní sú:
Juraj Melichár, Priatelia Zeme-CEPA
Lucia Szabová, Klimatická koalícia
Dan Kollár, Cyklokoalícia
Petra Čakovská, Spoločnosť ochrany spotrebiteľov
|
