LP/2021/236 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: Verejnosť (Verejnosť)
Autor: Dostál, Ondrej
Pripomienka k: Pripomienky k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180.2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (LP.2021.236)
Dátum vytvorenia: 02.06.2021
Zásadná: Nie
Stav: Neakceptovaná
Pripomienka:
Pripomienky k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (LP/2021/236)

Návrh zákona: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2021/236 

• K čl. I (zákon o podmienkach výkonu volebného práva): Zavedenie voľby poštou vo všetkých typoch volieb, zavedenie voľby na zastupiteľských úradoch

Navrhuje sa zaviesť voľbu poštou vo všetkých typoch volieb:
- vo voľbách do Európskeho parlamentu pre občanov SR, ktorí nemajú trvalý pobyt na území SR, ani na území iného členského štátu Európskej únie,
- vo voľbách do Európskeho parlamentu pre občanov SR, ktorí majú trvalý pobyt na území SR, ale v deň volieb sa nezdržiavajú na území SR,
- vo voľbách prezidenta SR pre občanov SR, ktorí nemajú pobyt na území SR, aj pre občanov SR, ktorí majú trvalý pobyt na území SR, ale v deň volieb sa nezdržiavajú na území SR, 
- v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta,
- vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov a vo voľbách do orgánov samosprávy obcí pre oprávnených voličov, ktorí sa v deň volieb nezdržiavajú na území príslušného samosprávneho kraja alebo na území príslušnej obce.

Navrhuje sa zaviesť voľbu na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky. 

Navrhované legislatívne úpravy:
https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7387 
https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7138 
https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6758 

Odôvodnenie:  Navrhuje sa rozšíriť a zjednodušiť možnosť uplatňovania volebného práva pre oprávnených voličov, ktorí majú trvalý pobyt v zahraničí, alebo sa v deň volieb nezdržiavajú na území, v ktorom môžu uplatniť svoje volebné právo vo volebnej miestnosti. 


• K čl. I (zákon o podmienkach výkonu volebného práva): Dvojkolové voľby predsedov samosprávnych krajov a starostov obcí

Navrhuje sa obnoviť dvojkolovú voľbu predsedov samosprávnych krajov a zaviesť dvojkolovú voľbu starostov obcí.

Navrhovaná legislatívna úprava: 
https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7540 

Odôvodnenie:  Navrhuje sa vrátiť k dvojkolovej voľbe predsedov samosprávnych krajov a zaviesť dvojkolovú voľbu starostov obcí a primátorov miest. V prvom kole by mal byť zvolený iba ten kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov. Ak taký kandidát nie je, uskutoční sa druhé kolo volieb s dvoma najúspešnejšími kandidátmi z prvého kola. Dvojkolový systém voľby zvyšuje legitimitu zvoleného kandidáta, znižuje pravdepodobnosť zvolenia kandidáta s veľmi nízkym relatívnym ziskom hlasov pri veľkej roztrieštenosti hlasov medzi jednotlivých kandidátov a znižuje hrozbu zvolenia extrémistických kandidátov.


• K čl. I (zákon o podmienkach výkonu volebného práva): Umožnenie kandidatúry vo voľbách do samosprávy obcí a vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov aj združeniam nezávislých kandidátov

Navrhuje sa zaviesť možnosť, aby v komunálnych a krajských voľbách kandidovali okrem politických strán a ich koalícií a nezávislých kandidátov aj združenia nezávislých kandidátov.

Možná inšpirácia: český Zákon č. 491/2001 Sb. o volbách do zastupitelstev obcí a o změně některých zákonů
https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2001-491 

§ 20
Volební strana
(1) Volební stranou podle tohoto zákona mohou být registrované politické strany a politická hnutí,15) jejichž činnost nebyla pozastavena, a jejich koalice, nezávislí kandidáti, sdružení nezávislých kandidátů nebo sdružení politických stran nebo politických hnutí a nezávislých kandidátů.

§ 21
Kandidátní listiny
(4) Tvoří-li volební stranu nezávislý kandidát nebo sdružení nezávislých kandidátů, připojí volební strana ke kandidátní listině petici podepsanou voliči podporujícími její kandidaturu. V záhlaví petice a na každé její další straně musí být uveden název volební strany, název zastupitelstva obce, do kterého volební strana kandiduje, a rok konání voleb. Vedle podpisu voliče musí být uvedeno jeho jméno, příjmení, datum narození a adresa místa trvalého pobytu, případně adresa místa přechodného pobytu, jde-li o cizince podle § 4 odst. 1, jinak tento hlas pro podporu volební strany nelze započítat. Nezapočítávají se také podpisy kandidátů samých. Potřebný počet podpisů voličů je stanoven v příloze k tomuto zákonu; číslo vypočtené podle přílohy se zaokrouhluje na celé číslo směrem nahoru. Potřebný počet podpisů na peticích uveřejní registrační úřad na úřední desce nejpozději 85 dnů přede dnem voleb.

Odôvodnenie:  Navrhuje sa umožniť, aby kandidátne listiny vo voľbách do samosprávy obcí a vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov mohli okrem zaregistrovaných politických strán, ich koalícií a nezávislých kandidátov podávať aj združenia nezávislých kandidátov, prípadne koalície politických strán a združení nezávislých kandidátov. Takáto možnosť existuje napr. v Českej republike vo vzťahu ku komunálnym voľbám. Aj v Slovenskej republike v komunálnych a krajských voľbách v niektorých prípadoch kandidujú skupiny nezávislých kandidátov, ktoré majú spoločnú identitu, spoločný volebný program, vedú spoločnú volebnú kampaň, kandidáti sa navzájom podporujú, ale vo vzťahu ku kandidátnej listine ide iba o nezávislých kandidátov, ktorí sa nemôžu prezentovať spoločne. Zavedenie možnosti spoločnej kandidatúry združení nezávislých kandidátov by zodpovedalo politickej realite vo viacerých obciach a mestách. Nie je dôvod, prečo skupine kandidátov brániť v spoločnom vystupovaní v rámci volieb, resp. prečo takúto možnosť viazať len na existenciu celoštátne registrovaných politických strán. 

• K čl. I (zákon o podmienkach výkonu volebného práva): Zvýšenie váhy prednostných hlasov

V § 68 ods. 5 druhej vete nahradiť slová „troch percent“ slovami „jedno percento“. 
V § 71 ods. 1 druhej vete nahradiť slová „troch percent“ slovami „jedno percento“.

Odôvodnenie: Navrhuje sa zvýšiť váhu prednostných hlasov vo voľbách do NR SR. Podľa súčasného znenia zákona „V rámci jednotlivých politických strán alebo koalícií kandidáti dostanú mandáty pridelené strane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však voliči, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu alebo koalíciu, využili právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal aspoň tri percentá prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu. Ak politickej strane alebo koalícii je pridelených viac mandátov a viac kandidátov splnilo podmienku podľa predchádzajúcej vety, mandáty dostanú kandidáti postupne v poradí podľa najvyššieho počtu získaných prednostných hlasov. Ak je rovnosť prednostných hlasov, je rozhodujúce poradie na hlasovacom lístku.“ (§ 68 ods. 5) Na zmenu poradia na kandidátnej listine je teda potrebné získať prednostné hlasy minimálne od troch percent voličov pre príslušnú politickú stranu. Znížením tejto hranice na jedno percento sa zvýši vplyv voličov na určenie konečného poradia kandidátov na kandidátnej listine. Obdobne sa upraví aj nastupovanie náhradníkov. 

• K čl. II (zákon o volebnej kampani): Zrušenie moratória na volebnú kampaň

Navrhuje sa úplne zrušiť ustanovenia, ktoré zakazujú viesť volebnú kampaň a šíriť informácie 48 hodín predo dňom volieb a v deň volieb.

V § 2 ods. 2 sa vypúšťajú slová  „48 hodín predo“.
§ 14 sa vypúšťa.

Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustiť zo zákona vymedzenie volebného moratória ako obdobia 48 hodín predo dňom konania volieb (§ 2 ods. 2) a zákaz vedenia volebnej kampane a zverejňovania informácií o kandidujúcich subjektoch a kandidátoch počas neho (§ 14). Po schválení zmeny by obdobie volebnej kampane nekončilo 48 hodín predo dňom volieb, ale až samotným dňom volieb, vrátane dňa volieb. Zákaz vedenia volebnej kampane dva dni pred voľbami a v deň volieb nie je opatrením v demokratickej spoločnosti nevyhnutným na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti, ako to predpokladá ústava. Je to evidentné aj z toho, že viacero volieb rôznych typov sa už v Slovenskej republike uskutočnilo bez volebného moratória bez toho, aby to malo nejaké negatívne následky. Pred schválením zákona o podmienkach výkonu volebného práva a zákona o volebnej kampani existovalo takto vymedzené volebné moratórium iba v zákone o voľbách do orgánov samosprávy obcí, v ostatných volebných zákonoch upravujúcich iné typy volieb bolo volebné moratórium zrušené. Volebné moratórium zasahuje do ústavou garantovanej slobody prejavu a práva slobodne šíriť informácie nad rámec vymedzený ústavou. Navrhuje sa preto úplne zrušiť volebné moratórium. Dĺžka volebnej kampane by v zákone mala byť vymedzená len z dôvodu vytvorenia podmienok pre kontrolu jej financovania, nie pre obmedzovanie možností jej vedenia a slobodného šírenia informácií.

• K čl. II (zákon o volebnej kampani): Zrušenie zákazu činnosti iných subjektov v čase kampane

V § 2 sa vypúšťa odsek 3.

Odôvodnenie:  Navrhuje sa vypustiť zo zákona zákaz, aby iné subjekty mohli vyvíjať v čase ustanovenom na volebnú kampaň činnosť v prospech alebo v neprospech politických strán, koalícií politických strán a kandidátov (§ 2 ods. 3). Zákon predpokladá, že volebnú kampaň môžu viesť iba politické strany, ich koalície a kandidáti. Ustanovenie § 2 ods. 3 však iným subjektom zakazuje nielen volebnú kampaň vo formách, za ktoré sa obvykle platí úhrada, ale prakticky akúkoľvek činnosť na podporu alebo v neprospech politických strán. To znamená, že v období volebnej kampane by mali byť zakázané aj také činnosti ako vylepenie volebného plagátu v okne vlastného bytu, napísanie článku o voľbách do novín alebo na blog, napísanie príspevku o voľbách na internete alebo na sociálnych sieťach, vyjadrovanie názoru na voľby v osobných rozhovoroch so známymi, účasť na predvolebnom mítingu alebo diskusii, nosenie odznaku s logom politickej strany, používanie pera s menom a priezviskom kandidáta a pod., resp. tieto činnosti by mali byť podmienené zaevidovaním subjektu ako tretej strany štátnou komisiou. Ide totiž tiež evidentne o činnosti na podporu alebo v neprospech politických strán, a tie sú pre iné subjekty zakázané. Predmetný zákaz narúša ústavou zaručenú slobodu prejavu a slobodu šírenia informácií a je prakticky nevykonateľný. Preto sa navrhuje predmetné ustanovenia zo zákona vypustiť. 
Právo vyjadriť svoj názor v predvolebnom čase sa nemôže obmedziť iba na kandidátov a kandidujúce politické strany. Od systematického vedenia platenej volebnej kampane je potrebné odlíšiť slobodné prejavovanie názoru a šírenie informácií, ktoré nemôže byť v predvolebnom období takto drasticky obmedzené.

• K čl. II (zákon o volebnej kampani): Zrušenie limitov nákladov na volebnú kampaň

Navrhuje sa vypustiť zo zákona maximálne finančné limity nákladov na volebnú kampaň. 

V § 3 odsek 1 znie:
„(1) Politická strana a politické hnutie (ďalej len „politická strana“) je pri evidovaní nákladov na volebnú kampaň vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a vo voľbách do Európskeho parlamentu povinná postupovať podľa ustanovení tohto zákona. Do nákladov politickej strany podľa prvej vety sa započítava aj rozdiel medzi cenou daru alebo iného bezodplatného plnenia uvedenou v zmluve a cenou obvyklou a náklady na propagáciu politickej strany, ktoré politická strana vynaložila v čase začínajúcom 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb.“.

V § 5 odsek 1 znie:
„(1) Kandidát na prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „kandidát na prezidenta“) je pri evidovaní nákladov na svoju volebnú kampaň povinný postupovať podľa ustanovení tohto zákona. Do týchto nákladov sa započítavajú aj náklady vynaložené na propagáciu kandidáta, ktoré kandidát na prezidenta vynaložil v čase začínajúcom 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb, a náklady, ktoré kandidát na prezidenta uhradil alebo má uhradiť. Ak sa politická reklama, inzerát alebo program zverejnili alebo odvysielali bezplatne alebo za zníženú cenu u iného vysielateľa ako v Rozhlase a televízii Slovenska, započítava sa do uvedenej sumy ich obvyklá cena.“.

V § 6 odseky 1 a 2 znejú:
„(1) Nezávislí kandidáti na funkciu predsedu samosprávneho kraja, primátora mesta, starostu obce a starostu mestskej časti sú pri evidovaní nákladov na svoju volebnú kampaň povinní postupovať podľa ustanovení tohto zákona.
(2) Do nákladov podľa odseku 1 sa započítavajú aj náklady na volebnú kampaň nezávislého kandidáta, ak nezávislý kandidát podľa odseku 1 kandiduje v tých istých voľbách ako nezávislý kandidát na funkciu poslanca samosprávneho kraja, poslanca obecného zastupiteľstva, poslanca mestského zastupiteľstva alebo poslanca miestneho zastupiteľstva.“.

V bode 13 návrhu zákona (§ 13) vypustiť finančné limity.

Odôvodnenie:  Navrhuje sa vypustiť zo zákona maximálne finančné limity nákladov na volebnú kampaň pre politické strany vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a do Európskeho parlamentu (§ 3 ods. 1), pre kandidátov na prezidenta (§ 5 ods. 1), pre kandidátov vo voľbách do orgánov samosprávy obcí a samosprávnych krajov (§ 6 ods. 1 a 2), pre politické strany vo voľbách do orgánov územnej samosprávy (§ 7). Stanovenie maximálnej výšky výdavkov na volebnú kampaň je neodôvodneným zásahom do slobody prejavu, slobody šírenia informácií a do politickej súťaže. Argument, že stanovenie maximálnej výšky výdavkov je nástrojom na zabezpečenie rovnosti kandidujúcich subjektov vo voľbách, je nepodložený. Rozdiel medzi možnosťami vedenia kampane subjektov s minimálnymi finančnými prostriedkami a s finančnými prostriedkami na úrovni maximálnych výdavkov stanovených zákonov je aj tak dramatický. Zákonom maximálne stanovená výška výdavkov na kampaň žiadnu „rovnosť“ kandidujúcich subjektov nezabezpečuje, ani ju zabezpečiť nemôže a nie je reálny dôvod, aby sa zákon o to snažil. 
Dôležité je zabezpečenie transparentnosti a kontroly financovania volebnej kampane ako z hľadiska jej zdrojov, tak z hľadiska ich použitia. Do povinnosti príslušných subjektov viesť podrobnú evidenciu nákladov na volebnú kampaň a do jej kontroly sa vypustením finančných limitov nijako nezasahuje. Práve naopak, zrušenie maximálnych limitov pre výdavky zníži motiváciu pre obchádzanie priznávania výdavkov volebnej kampane. V minulosti pri niektorých typoch volieb existovali limity pre výšku výdavkov na volebnú kampaň, často sa však objavovali podozrenia, že politické strany, resp. jednotliví kandidáti tieto limity obchádzajú. Neexistencia limitov znamená, že politické strany a kandidáti majú menší dôvod nepriznávať nejaké výdavky volebnej kampane.


• K čl. II (zákon o volebnej kampani): Obmedzenie moratória na zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov na deň volieb

Navrhuje sa obmedziť zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov a volebných ankiet na deň volieb.

V bode 18 návrhu zákona vypustiť v § 17 ods. 3 slová „V čase 48 hodín predo dňom konania volieb a“.
V súvislosti s tým vypustiť sankcie za porušenie uvedeného zákazu.

Odôvodnenie:  Navrhuje sa obmedziť zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov iba na deň volieb do skončenia hlasovania. Zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov nie je opatrením v demokratickej spoločnosti nevyhnutným na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti, ako to predpokladá ústava. Predchádzajúce zákony o voľbách do NR SR a o voľbách do Európskeho parlamentu zakazovali zverejňovanie výsledkov prieskumov iba v deň volieb. Zákon o voľbe prezidenta zakazoval zverejňovanie výsledkov prieskumov tri dni pred termínom volieb a zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí sedem dní pred termínom volieb. Zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov vo vzťahu ku zverejňovaniu výsledkov volebných prieskumov neobsahoval vôbec žiadne obmedzenia. Zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov dva týždne pre voľbami nemá žiadne opodstatnenie. Ide o neprimeraný a protiústavný zásah do slobody šírenia informácií. Preto sa navrhuje príslušný zákaz obmedziť  iba na samotný deň volieb.


• K čl. II (zákon o volebnej kampani): Obnovenie inštitútu tretích strán

Navrhuje sa obnoviť inštitút tretích strán, prostredníctvom ktorých by mohli viesť volebnú kampaň aj iné subjekty ako len kandidujúce politické strany a kandidáti. 

Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby sa po zaevidovaní Štátnou komisiou mohli na volebnej kampani podieľať aj tretie strany, teda nielen kandidujúce politické strany a kandidáti. Pôsobenie tretích strán vo volebnej kampani bolo v zákone upravené až do roku 2019. Úplný zákaz pôsobenia tretích strán je neprimeraným zásahom do slobody prejavu a slobody šírenia informácií. Neexistuje legitímny dôvod, pre ktorý by v čase volebnej kampane nemohli fyzické osoby a právnické osoby prejavovať svoje názory na voľby, na kandidujúce politické subjekty a na jednotlivých kandidátov aj formami, za ktoré sa platí úhrada a ktoré sú v zmysle zákona považované za volebnú kampaň.


• K čl. II (zákon o volebnej kampani): Umožnenie občanom SR žijúcim v zahraničí prispievať na kampaň v prezidentských voľbách

V § 5 ods. 3 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:  
„b) občana Slovenskej republiky,“.
Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená c) a d).

Odôvodnenie:  Súčasné znenie zákona neumožňuje kandidátovi na prezidenta prijať dar na volebnú kampaň od fyzickej osoby, ktorá je občanom Slovenskej republiky, ale nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (§ 5 ods. 3). Toto obmedzenie je neopodstatnené a ničím nepodložené vo vzťahu k tejto skupine občanov SR. Vo vzťahu k voľbe prezidenta je aj úplne nelogické. Právo voliť prezidenta má totiž každý občan SR, aj taký ktorý nemá trvalý pobyt na území SR (§ 98 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Možnosť prispievať darom na volebnú kampaň kandidáta na prezidenta však majú fyzické osoby s trvalým pobytom na území SR, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú občanmi SR (§ 5 ods. 3 písm. a)). To znamená, že občania SR bez trvalého pobytu na území SR majú právo voliť prezidenta, ale nemôžu prispievať na kampaň prezidentských kandidátov. Naopak, fyzické osoby s trvalým pobytom na území SR, ktoré nie sú občanmi SR, majú právo prispievať na kampaň prezidentským kandidátom, ale nemajú právo voliť prezidenta. Vzhľadom na to sa navrhuje doplniť, že občania SR majú právo prispievať na volebnú kampaň kandidáta na prezidenta bez ohľadu na ich trvalý pobyt. Touto zmenou sa zároveň umožní prispievať všetkým občanom SR na volebnú kampaň aj kandidátom do orgánov územnej samosprávy (§ 6 ods. 4).

• K čl. II (zákon o volebnej kampani): Umožnenie občianskym združeniam prispievať na kampaň v prezidentských voľbách

V § 5 ods. 4 písm. d) sa vypúšťajú slová „občianskeho združenia“ a slová „záujmového združenia právnických osôb,“.

Odôvodnenie:  Súčasné znenie zákona zakazuje kandidátovi na prezidenta prijať dar na volebnú kampaň aj od občianskeho združenia, nadácie, neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby, neinvestičného fondu, záujmového združenia právnických osôb (§ 5 ods. 4 písm. d)). Na druhej strane zákon nezakazuje kandidátovi prijať dar od obchodnej spoločnosti alebo od družstva. Teoreticky neexistuje žiadny logický vecný dôvod, pre ktorý by právnickým osobám zriadeným za účelom dosahovania zisku malo byť umožnené prispievať na volebnú kampaň a neziskovým právnickým osobám by to malo byť zakázané. V prípade nadácií, neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby a neinvestičných fondov však osobitné zákony, ktoré upravujú ich fungovanie a financovanie stanovujú, že ich prostriedky nesmú byť použité na financovanie činnosti politických strán a politických hnutí ani na prospech kandidáta na volenú funkciu (§ 29 ods. 3 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách, § 30 ods. 4 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, § 23 ods. 1 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch). 
V prípade občianskych združení, ani záujmových združení právnických osôb však príslušné zákony (zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, Občiansky zákonník) takéto obmedzenie neobsahujú. Niektoré občianske združenia sa pritom zaoberajú verejnými záležitosťami, vrátane politických (napr. mládežnícke organizácie existujúce pri politických stranách). Vzhľadom na vyššie uvedené sa navrhuje vypustiť zo zákona zákaz prijímania darov na volebnú kampaň od občianskych združení a záujmových združení právnických osôb. Touto zmenou sa zároveň umožní týmto právnickým osobám prispievať na volebnú kampaň aj kandidátom do orgánov územnej samosprávy (§ 6 ods. 5).


• K čl. II (zákon o volebnej kampani): Povinnosť odmietnuť vysielať extrémistickú reklamu

V § 12 sa odsek 2 dopĺňa druhou vetou, ktorá znie:
„Rozhlas a televízia Slovenska a vysielateľ s licenciou sú povinní odmietnuť politickú reklamu, ktorá podnecuje nenávisť, znevažuje alebo hanobí na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, podporuje alebo propaguje skupinu osôb alebo hnutie, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb alebo popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb.“.

Odôvodnenie:  Zákon stanovuje, že pri vysielaní volebnej reklamy Rozhlasom a televíziou Slovenska a vysielateľom na základe licencie pri voľbách do NR SR, voľbách do Európskeho parlamentu a voľbách prezidenta zodpovednosť za obsah politickej reklamy majú kandidujúce politické strany, koalície a kandidáti na prezidenta (§ 12 ods. 2). Navrhuje sa doplniť toto ustanovenie o povinnosť RTVS a iných vysielateľov odmietnuť vysielanie politickej reklamy, ktorá podnecuje národnostnú, rasovú, náboženskú alebo inú nenávisť, propaguje totalitné hnutia alebo popiera, či schvaľuje zločiny režimov založených na fašistickej alebo komunistickej ideológií. Ustanovenie o zodpovednosti kandidujúcich subjektov a kandidátov za obsah politickej reklamy by sa totiž mohlo vysvetľovať aj tak, že vysielatelia nemajú právo odmietnuť ani politickú reklamu s vyššie opísaným obsahom, ktorej vysielanie je zakázané zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (§ 19 ods. 1 písm. b)), alebo ním dokonca môže prísť k naplneniu skutkovej podstaty niektorých trestných činov (Popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d Trestného zákona, Hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 TZ, Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 TZ).


Ondrej Dostál
predseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS)
poslanec NR SR (klub SaS)