LP/2020/537 Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky,ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora)
Pripomienka k: K Prílohe č. 5 vlastného materiálu
Dátum vytvorenia: 30.11.2020
Zásadná: Áno
Stav: Neakceptovaná
Pripomienka:
Predkladateľ navrhuje zaradiť medzi chránené živočíchy podľa Prílohy č. 5 okrem iného aj vlka dravého (lat. Canis lupus). V sprievodnej dokumentácii predkladateľ tento návrh odôvodňuje len všeobecným tvrdením o potrebe zabezpečenia priaznivého stavu populácie tohto druhu živočícha nielen na území Slovenskej republiky, ale aj v okolitých štátoch, a tvrdením o neopodstatnenosti regulačného lovu tohto živočícha vzhľadom na jeho význam z hľadiska ochrany prírody a jeho stav. 

S návrhom predkladateľa v tejto časti zásadne nesúhlasíme. 

Odôvodnenie: Za vážny nedostatok predloženého návrhu považujeme jeho rozpor s právnym predpisom vyššej právnej sily, ktorým je zákon č. 274/2009 Z. z o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.. Podľa § 72 písm. m) cit zákona totiž Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR povoľuje lov zveri v čase jej ochrany podľa § 56 a určuje ročnú kvótu lovu vlka dravého. Súčasne sa cit. zákonom v § 57 ods. 1 stanovujú podmienky, za ktorých  Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR povoľuje lov vlka dravého v čase jeho ochrany. 

Okrem toho, predkladateľ neuviedol žiadne relevantné dáta, ktoré by preukazovali aktuálny stav populácie vlka dravého v Slovenskej republike a opodstatnenosť jeho ochrany. Odôvodnenie opierajúce sa len o potrebu zabezpečenia jeho priaznivého stavu a o jeho význam bez uvedenia reálnych štatistických údajov či odborných analýz vyznieva vágne a vyvoláva pochybnosti o objektívnej potrebe takejto legislatívnej zmeny.  

Myslíme si, aj podľa vyjadrení viacerých expertov odborne sa venujúcich problematike vlka dravého, že stav populácie vlka na Slovensku je priaznivý. Z poľovníckych štatistických ročeniek, ktoré vypracováva Národné lesnícke centrum, štátna príspevková organizácia, vyplýva, že za posledných 5 rokov (2015-2019) škody spôsobené vlkom na zveri a na hospodárskych zvieratách každoročne narastajú (v r. 2015 = 969 069 €, v r. 2019 = 1 664 069 €). To  svedčí o tom, že populácia vlka je na Slovensku stabilizovaná a darí sa jej celkom dobre. 

Za obzvlášť neprijateľné považujeme odôvodnenie navrhovanej právnej úpravy zámerom dosiahnuť priaznivý stav vlka dravého aj v okolitých štátoch. Predkladateľ zrejme očakáva, že na Slovensku bude populácia vlka premnožená a premnožení jedinci budú migrovať na územie okolitých štátov, kde je stav populácie vlka nepriaznivý, čím sa vykompenzuje nepriaznivá situácia. S týmto zámerom sú však späté aj negatívne dôsledky, ktorými sa predkladateľ opomenul zaoberať. Návrh totiž bude mať negatívny vplyv na slovenskú poľnohospodársku a potravinársku produkciu vrátane ďalšieho oslabenia konkurencieschopnosti na otvorenom trhu.

Ako jeden z problémov vnímame spôsob obhospodarovania územia, kde sa vlk prirodzene vyskytuje. Tam, kde je obhospodarovanie intenzívne, napr. Rakúsko a Švajčiarsko, je výskyt vlka ojedinelý. Naopak, tam, kde prevláda extenzívna forma poľnohospodárstva, má vlk dobré podmienky, t.j. napr. Rumunsko, ale bohužiaľ smeruje tam aj Slovensko. Udržať priaznivý stav vlčej populácie a súčasne zachovať aj tradičné poľnohospodárstvo v podhorských oblastiach Slovenska by znamenalo väčšiu zaangažovanosť zo strany štátu a štátnych inštitúcií. Je však zrejmé, a z predloženého návrhu vyhlášky to jednoznačne vyplýva, že štát, v tomto prípade Ministerstvo životného prostredia SR a Štátna ochrany prírody, problematiku vlka povýšili nad záujmy a potreby poľnohospodárov. Výsledkom je, že aj tradičné výrobky musíme dovážať zo zahraničia, pretože štát namiesto vytvárania podporných mechanizmov a dorovnávania rozdielov vo výške podpôr medzi jednotlivými štátmi, kladie slovenskému poľnohospodárovi prekážky a to najmä v tzv. znevýhodnených ANC oblastiach a núti ho zvažovať, či sa hospodáriť v takýchto podmienkach vôbec oplatí. 

Preto by v tejto súvislosti bolo žiadúce zaoberať sa okrem iného aj súčasnou úrovňou škôd spôsobených vlkom a spôsobom ich kompenzácie na Slovensku a jej porovnaním so stavom v okolitých krajinách.

V opačnom prípade je navrhovaná regulácia, bez predloženia vhodných riešení jej negatívnych dôsledkov, len ďalším nekoncepčným krokom Ministerstva životného prostredia SR, ktorý oslabuje domácu produkciu.