| Pripomienka: | Tieto pripomienky prosím považujte za zásadné.
V súlade s prirodzeným právom, morálkou a dobrými mravmi je nevyhnutné v Ústave Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“) ustanoviť o. i. spôsobilosť nenarodeného dieťaťa na práva (čl. 14), ustanoviť konkrétne práva nenarodeného dieťaťa (o. i. práva nenarodeného dieťaťa na život, na zachovanie ľudskej dôstojnosti, na nedotknuteľnosť nenarodeného dieťaťa ...) a úplne a bez výnimky zakázať o. i. umelé potraty a všetky ďalšie výkony, činnosti a prostriedky, ktoré sú vo vzťahu k narodeným FO alebo k nenarodeným deťom v rozpore s prirodzeným právom, morálkou a dobrými mravmi. Nenarodené dieťa žiadam v Ústave SR definovať takto: „Nenarodené dieťa je ľudské embryo alebo ľudský plod v akomkoľvek štádiu jeho vývoja, a to od oplodnenia ľudského vajíčka alebo od iného zásahu do ľudského vajíčka spôsobujúceho schopnosť delenia ľudského vajíčka; na schopnosť ľudského embrya a ľudského plodu dokončiť svoj vývoj sa pritom neprihliada.“. T. j. život, dôstojnosť, nedotknuteľnosť a zdravie aj tých nenarodených detí, ktoré vznikli alebo vzniknú inak ako prirodzeným spôsobom, je nutné chrániť v plnom rozsahu; všetky iné spôsoby vzniku nenarodeného dieťaťa ako prirodzené oplodnenie súčasne žiadam v Ústave SR bezodkladne zakázať – o. i. umelé oplodnenie, partenogenézu ... a zodpovedajúco upraviť právny poriadok.
O. i. žiadam takéto znenie čl. 15 Ústavy SR:
„čl. 15
1) Každý má právo na život. Právo na život má aj nenarodené dieťa. Ľudský život je chránený od vzniku nenarodeného dieťaťa až po prirodzenú smrť.
(2) Nikto nesmie byť pozbavený života. Nenarodené dieťa nesmie byť pozbavené života, pričom sa súčasne zohľadňuje právo matky nenarodeného dieťaťa na život.
(3) Trest smrti, úmyselný potrat, eutanázia a asistovaná samovražda sa nepripúšťajú.
(4) Nie je porušením práv podľa odsekov 1 a 2, ak
a) bola fyzická osoba pozbavená života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné; ustanovenie tohto písmena sa nevzťahuje na nenarodené dieťa,
b) bolo nenarodené dieťa neúmyselne pozbavené života v dôsledku nutnej obrany, krajnej núdze a oprávneného použitia zbrane,
c) bol život nenarodeného dieťaťa neúmyselne a nepriamo ukončený v dôsledku uplatnenia výnimky podľa čl. ... (doplniť vnútorný odkaz na nižšie uvedenú výnimku, ktorú je nutné ustanoviť v Ústave SR kvôli ochrane života matky, pričom touto výnimkou nie je dotknutý úplný zákaz úmyselných potratov).“.
Všetky výkony, činnosti a prostriedky, ktoré spôsobujú alebo môžu spôsobiť smrť nenarodeného dieťaťa, je tiež nevyhnutné v Ústave SR zakázať (o. i. umelé potraty, umelé oplodnenie, asistovanú reprodukciu, prenos nenarodených detí, antikoncepčné prípravky vrátane hormonálnej antikoncepcie a vnútromaternicového telieska, viaceré zdravotnícke pomôcky, viaceré lieky, diagnostické prenatálne vyšetrenia ohrozujúce život nenarodeného dieťaťa ... ). Všetky výkony, činnosti a prostriedky, ktoré spôsobujú alebo môžu spôsobiť smrť nenarodeného dieťaťa, sú v priamom rozpore s prirodzeným právom, morálkou a dobrými mravmi. V súvislosti s požadovaným úplným zákazom interrupcií (bez výnimky) je nutné v Ústave SR zároveň účinne chrániť život matky nenarodeného dieťaťa, a to prostredníctvom tejto výnimky: „Ak je život matky nenarodeného dieťaťa bezprostredne ohrozený, nezakazujú sa tie činnosti, ktoré sú v rámci jej liečby bezprostredne nevyhnutné na záchranu jej života a pri ktorých nie je možné ako ich prípadný následok vylúčiť neúmyselné a nepriame ukončenie života nenarodeného dieťaťa; táto výnimka platí, len ak život matky nenarodeného dieťaťa nie je možné zachrániť bez takého prípadného následku na jej nenarodené dieťa; touto výnimkou nie je dotknutý zákaz umelého potratu.“. V rámci takejto liečby matky nenarodeného dieťaťa pritom platí podmienka poskytnutia informovaného súhlasu na poskytovanie predmetnej zdravotnej starostlivosti.
Rovnako je nevyhnutné v Ústave SR zakázať všetky ďalšie výkony, činnosti a prostriedky, ktoré sú vo vzťahu k narodeným FO alebo k nenarodeným deťom v rozpore s prirodzeným právom, morálkou a dobrými mravmi.
V súvislosti a v súlade s vyššie uvedenými požiadavkami je potrebné komplexne posúdiť a upraviť celý právny poriadok SR - o. i. Ústavu SR, ústavné zákony, OZ, civilné kódexy, TZ, TP, právne predpisy v oblasti zdravotníctva ... . O. i. je nutné namiesto terajšieho ustanovenia čl. 15 ods. 1 druhej vety Ústavy SR v Ústave SR bezodkladne ustanoviť právo nenarodeného dieťaťa na život a ustanoviť jeho ďalšie prirodzené práva a iné základné práva a slobody, najmä právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, na nedotknuteľnosť nenarodeného dieťaťa, na ochranu zdravia, na súdnu ochranu a inú právnu ochranu ... . V rámci dotknutých právne aj morálne neprípustných právnych predpisov žiadam bezodkladne zrušiť o. i. zákon SNR č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a vyhlášku č. 74/1986 Zb. v znení neskorších predpisov. Napr. v zmysle aktuálneho znenia § 7 ods. 1 OZ má spôsobilosť mať práva a povinnosti aj počaté dieťa, ale len vtedy, ak sa narodí živé. Táto v súčasnosti platná podmienečná právna subjektivita počatého dieťaťa (nenarodeného dieťaťa) nie je z morálneho hľadiska ani z právneho hľadiska vôbec prípustná vo vzťahu k takým prirodzeným základným ľudským právam, ako sú napr. práva na život, nedotknuteľnosť a na zachovanie ľudskej dôstojnosti a o. i. uvedené ustanovenie OZ je nutné komplexne zmeniť. Bezpodmienečná spôsobilosť o. i. mať právo na život, na ľudskú dôstojnosť, na nedotknuteľnosť nenarodeného dieťaťa, na ďalšie prirodzené práva a slobody, na ochranu zdravia, na súdnu ochranu a inú právnu ochranu ... sa musí ustanoviť aj nenarodenému dieťaťu; súčasne sa musia o. i. vymenované základné práva a ďalšie práva a slobody nenarodeného dieťaťa, ako aj spôsobilosť nenarodeného dieťaťa na práva ustanoviť v Ústave SR. V Trestnom zákone je o. i. nevyhnutné ustanoviť príslušné nové trestné činy a v rámci nich spravodlivo ustanoviť aj trestnú zodpovednosť matky nenarodeného dieťaťa za pozbavenie svojho nenarodeného dieťaťa života (samozrejme nielen jej, ale aj všetkých páchateľov, spolupáchateľov a účastníkov). Trestná zodpovednosť matky nenarodeného dieťaťa je nutná o. i. vzhľadom na čl. 1 ods. 1 prvú vetu Ústavy SR, na princípy právneho štátu, kvôli dosiahnutiu účinnej prevencie a spravodlivosti a na účel zabrániť potratovej turistike (napr. podľa § 3 ods. 1 TZ sa podľa TZ posudzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný na území Slovenskej republiky; podľa § 4 TZ sa podľa TZ posudzuje aj trestnosť činu, ktorý mimo územia Slovenskej republiky spáchal občan SR alebo cudzinec, ktorý má na území SR trvalý pobyt ...). Je nevyhnutné zohľadniť rovnaké primárne právo na život narodenej FO a nenarodeného dieťaťa, nenarodené dieťa je súčasne nutné ustanoviť za chránenú osobu v zmysle § 139 TZ (rovnako ako dieťa) a zodpovedajúco zvýšiť trestné sadzby.
Právne kroky na dosiahnutie úplného súladu s prirodzeným právom, morálkou a dobrými mravmi vo vzťahu k narodeným FO aj k nenarodeným deťom je nutné zo strany SR bezodkladne realizovať aj v rámci celého práva EÚ a komplexne v rámci medzinárodného práva (o. i. prirodzené práva všetkých FO a všetkých nenarodených detí vrátane práv na život, zachovanie ľudskej dôstojnosti a nedotknuteľnosť je vzhľadom na ich podstatu a zmysel nevyhnutné chrániť všade, nielen na národnej úrovni). Je nevyhnutné na úrovni EÚ a medzinárodnej úrovni bezodkladne realizovať všetky potrebné právne kroky, aby SR nebola viazaná žiadnymi takými ustanoveniami medzinárodných zmlúv, práva EÚ, európskeho práva a medzinárodného práva, medzinárodnými záväzkami, rozhodnutiami súdov a iných inštitúcií (o. i. SD EÚ ...), ani akýmikoľvek záväzkami a pravidlami, ktoré sú alebo budú vo vzťahu k narodeným FO alebo k nenarodeným deťom v rozpore s prirodzeným právom (o. i. s právom na život, na zachovanie ľudskej dôstojnosti a na nedotknuteľnosť), s morálnymi zásadami a s dobrými mravmi, t. j. aby takéto položky pre SR neboli právne ani inak záväzné. Žiadam pritom o. i. takéto úpravy Ústavy SR: Súčasne s požadovaným ustanovením práv nenarodeného dieťaťa (o. i. práv nenarodeného dieťaťa na život, na zachovanie ľudskej dôstojnosti, na nedotknuteľnosť nenarodeného dieťaťa, na ochranu zdravia, na súdnu ochranu a inú právnu ochranu ...), s požadovanými zákazmi neprípustných výkonov, činností a prostriedkov a s ďalšími nevyhnutnými úpravami a súvisiacimi úpravami o. i. v čl. 7 ods. 2 druhej vete pripojiť na konci čiarku a tieto slová: „nie však pred touto ústavou a ústavnými zákonmi“; v čl. 7 ods. 4 za slovo „povinnosti“ vložiť slová „nenarodených detí,“ ; v čl. 7 ods. 5 za slovo „povinnosti“ vložiť slová „nenarodených detí,“ a na konci pripojiť čiarku a tieto slová: „nie však pred touto ústavou a ústavnými zákonmi“; čl. 7 doplniť odsekom 6, ktorý znie: „(6) Medzinárodnými zmluvami, ktoré sú v rozpore s morálnymi zásadami, a medzinárodnými zmluvami, ktoré nie sú v súlade s touto ústavou alebo s ústavným zákonom, nesmie byť Slovenská republika viazaná a takéto medzinárodné zmluvy nesmú byť ratifikované ani predbežne vykonávané.“; v čl. 152 ods. 4 na konci pripojiť túto vetu: „Uplatňovanie medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie musí byť v súlade s touto ústavou.“ a doplniť súvisiace prechodné ustanovenia v Ústave SR (napr. takto: „Za čl. 154f sa vkladá čl. 154g, ktorý znie: „Čl. 154g
(1) Ustanovenia tejto ústavy v znení účinnom od ... (doplniť dátum účinnosti) sa vzťahujú aj na nenarodené deti existujúce k ... (doplniť dátum účinnosti) a vzniknuté pred ... (doplniť dátum účinnosti) (2) Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky je povinné prijať všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika k ... (doplniť dátum účinnosti) viazaná, a právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie právne záväzných pre Slovenskú republiku k ... (doplniť dátum účinnosti) s touto ústavou účinnou od ... (doplniť dátum účinnosti) a na ukončenie viazanosti Slovenskej republiky takýmito medzinárodnými zmluvami a právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré nie je možné zosúladiť s touto ústavou účinnou od ... (doplniť dátum účinnosti) tak, aby boli tieto opatrenia platné a účinné v čo najkratšom možnom čase. Ustanovením prvej vety nie sú dotknuté ustanovenia čl. 7 ods. 2 a 5 a čl. 152 ods. 4 v znení účinnom od ... (doplniť dátum účinnosti).“.
Súčasne je nutné na účel dosiahnutia súladu s prirodzeným právom, etikou a dobrými mravmi predkladať zásadné písomné pripomienky, výhrady a vyjadrenia SR v rámci prejudiciálnych konaní (v ktorých súd členského štátu EÚ žiada SDEÚ, aby podal výklad ustanovenia práva EÚ alebo posúdil jeho platnosť), súdnych konaní a akýchkoľvek iných konaní. So všetkými návrhmi aktov EÚ, s návrhmi iných právnych predpisov, s návrhmi medzinárodných zmlúv a iných záväzkov, s politikami EÚ a politikami akýchkoľvek iných subjektov, ani s odporúčaniami, stanoviskami EÚ a akýchkoľvek iných subjektov (vrátane Výborov OSN) a pod., ktoré sú vo vzťahu k narodeným FO alebo k nenarodeným deťom v rozpore s prirodzeným právom (o. i. s právom na život a právom na zachovanie ľudskej dôstojnosti), morálkou a dobrými mravmi, je nutné zásadne nesúhlasiť, uplatňovať k nim zásadné pripomienky a výhrady, takéto neprípustné znenie neprijať a požadovať ich zmeny. Je nevyhnutné (na národnej úrovni, ani na úrovni EÚ a medzinárodnej úrovni) neprijímať právne predpisy, neuzatvárať medzinárodné zmluvy a iné záväzky a neimplementovať žiadne odporúčania, stanoviská a pod., ktoré sú v rozpore s prirodzeným právom, morálkou a dobrými mravmi. Pokiaľ ide o medzinárodné zmluvy v rozpore s prirodzeným právom, morálkou a dobrými mravmi, SR nimi nesmie byť viazaná a takéto medzinárodné zmluvy nesmú byť ratifikované ani predbežne vykonávané; ak sa to už stalo, je nevyhnutné okamžite prijať právne kroky na dosiahnutie súladu s prirodzeným právom, morálkou a dobrými mravmi (o. i. viď vyššie) a zvážiť ďalšie potrebné postupy a opatrenia. Ak by uvedené požiadavky v rámci EÚ, voči EÚ a voči subjektom v rámci EÚ nebolo možné v plnom rozsahu realizovať, považujem za nevyhnutné vystúpenie SR z EÚ v najkratšom možnom čase.
Odôvodnenie:
Je nevyhnutné dosiahnuť úplný súlad právneho poriadku s prirodzeným právom, morálnymi zásadami a dobrými mravmi a ochranu najmä prirodzených práv všetkých FO a všetkých nenarodených detí, o. i. práva na život, práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti a práva na nedotknuteľnosť osoby.
V súlade s prirodzeným právom, morálkou a dobrými mravmi je nevyhnutné v Ústave Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“) ustanoviť o. i. spôsobilosť nenarodeného dieťaťa na práva (čl. 14), ustanoviť konkrétne práva nenarodeného dieťaťa (o. i. práva nenarodeného dieťaťa na život, na zachovanie ľudskej dôstojnosti, na nedotknuteľnosť nenarodeného dieťaťa ...) a úplne a bez výnimky zakázať o. i. umelé potraty a všetky ďalšie výkony, činnosti a prostriedky, ktoré sú vo vzťahu k narodeným FO alebo k nenarodeným deťom v rozpore s prirodzeným právom, morálkou a dobrými mravmi. Nenarodené dieťa žiadam v Ústave SR definovať takto: „Nenarodené dieťa je ľudské embryo alebo ľudský plod v akomkoľvek štádiu jeho vývoja, a to od oplodnenia ľudského vajíčka alebo od iného zásahu do ľudského vajíčka spôsobujúceho schopnosť delenia ľudského vajíčka; na schopnosť ľudského embrya a ľudského plodu dokončiť svoj vývoj sa pritom neprihliada.“. T. j. život, dôstojnosť, nedotknuteľnosť a zdravie aj tých nenarodených detí, ktoré vznikli alebo vzniknú inak ako prirodzeným oplodnením ženskej pohlavnej bunky mužskou pohlavnou bunkou, je nutné chrániť v plnom rozsahu; všetky iné spôsoby vzniku nenarodeného dieťaťa ako prirodzené oplodnenie súčasne žiadam v Ústave SR bezodkladne zakázať – o. i. umelé oplodnenie, partenogenézu ... a zodpovedajúco upraviť právny poriadok.
Všetky výkony, činnosti a prostriedky, ktoré spôsobujú alebo môžu spôsobiť smrť nenarodeného dieťaťa, je tiež nevyhnutné v Ústave SR zakázať(o. i. umelé potraty, umelé oplodnenie, asistovaná reprodukcia, prenos nenarodených detí, antikoncepčné prípravky vrátane hormonálnej antikoncepcie a vnútromaternicového telieska, viaceré zdravotnícke pomôcky, viaceré lieky, diagnostické prenatálne vyšetrenia ohrozujúce život nenarodeného dieťaťa ... ). Všetky výkony, činnosti a prostriedky, ktoré spôsobujú alebo môžu spôsobiť smrť nenarodeného dieťaťa, sú v priamom rozpore s prirodzeným právom, morálkou a dobrými mravmi. V súvislosti s požadovaným úplným zákazom interrupcií (bez výnimky) je nutné v Ústave SR zároveň účinne chrániť život matky nenarodeného dieťaťa, a to takto: Ak je život matky nenarodeného dieťaťa bezprostredne ohrozený, nezakazujú sa tie činnosti, ktoré sú v rámci jej liečby bezprostredne nevyhnutné na záchranu jej života a pri ktorých nie je možné ako ich prípadný následok vylúčiť neúmyselné a nepriame ukončenie života nenarodeného dieťaťa; táto výnimka platí, len ak život matky nenarodeného dieťaťa nie je možné zachrániť bez takého prípadného následku na jej nenarodené dieťa; touto výnimkou nie je dotknutý zákaz umelého potratu. V rámci takejto liečby matky nenarodeného dieťaťa pritom platí podmienka poskytnutia informovaného súhlasu na poskytovanie predmetnej zdravotnej starostlivosti.
Rovnako je nevyhnutné v Ústave SR zakázať všetky ďalšie výkony, činnosti a prostriedky, ktoré sú vo vzťahu k narodeným FO alebo k nenarodeným deťom v rozpore s prirodzeným právom, morálkou a dobrými mravmi.
V súvislosti a v súlade s vyššie uvedenými požiadavkami je potrebné komplexne posúdiť a upraviť celý právny poriadok SR - o. i. Ústavu SR, ústavné zákony, OZ, civilné kódexy, TZ, TP, právne predpisy v oblasti zdravotníctva ... . O. i. je nutné namiesto terajšieho ustanovenia čl. 15 ods. 1 druhej vety Ústavy SR ustanoviť v Ústave SR právo nenarodeného dieťaťa na život a ustanoviť jeho ďalšie prirodzené práva a iné základné práva a slobody, najmä právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, na nedotknuteľnosť nenarodeného dieťaťa, na ochranu zdravia, na súdnu ochranu a inú právnu ochranu ... .
Napr. v zmysle aktuálneho znenia § 7 ods. 1 OZ má spôsobilosť mať práva a povinnosti aj počaté dieťa, ale len vtedy, ak sa narodí živé. Táto v súčasnosti platná podmienečná právna subjektivita počatého dieťaťa (nenarodeného dieťaťa) nie je z morálneho hľadiska ani z právneho hľadiska vôbec prípustná vo vzťahu k takým prirodzeným základným ľudským právam, ako sú napr. práva na život, nedotknuteľnosť a na zachovanie ľudskej dôstojnosti a o. i. uvedené ustanovenie OZ je nutné komplexne zmeniť. Bezpodmienečná spôsobilosť o. i. mať právo na život, na ľudskú dôstojnosť, na nedotknuteľnosť nenarodeného dieťaťa, na ďalšie prirodzené práva, na ochranu zdravia, na súdnu ochranu a inú právnu ochranu ... sa musí ustanoviť aj nenarodenému dieťaťu; súčasne sa o. i. vymenované základné práva a ďalšie práva a slobody nenarodeného dieťaťa, ako aj spôsobilosť nenarodeného dieťaťa na práva musia ustanoviť v Ústave SR. V rámci dotknutých právne aj morálne neprípustných právnych predpisov žiadam bezodkladne zrušiť o. i. zákon SNR č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a vyhlášku č. 74/1986 Zb. v znení neskorších predpisov. V Trestnom zákone je o. i. nevyhnutné ustanoviť príslušné nové trestné činy a v rámci nich spravodlivo ustanoviť aj trestnú zodpovednosť matky nenarodeného dieťaťa za pozbavenie svojho nenarodeného dieťaťa života (samozrejme nielen jej, ale aj všetkých páchateľov, spolupáchateľov a účastníkov). Trestná zodpovednosť matky nenarodeného dieťaťa je nutná o. i. vzhľadom na čl. 1 ods. 1 prvú vetu Ústavy SR, na princípy právneho štátu, kvôli dosiahnutiu účinnej prevencie a spravodlivosti a na účel zabrániť potratovej turistike (napr. podľa § 3 ods. 1 TZ sa podľa TZ posudzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný na území Slovenskej republiky; podľa § 4 TZ sa podľa TZ posudzuje aj trestnosť činu, ktorý mimo územia Slovenskej republiky spáchal občan SR alebo cudzinec, ktorý má na území SR trvalý pobyt ...). Je nevyhnutné zohľadniť rovnaké primárne právo na život narodenej FO a nenarodeného dieťaťa, nenarodené dieťa je súčasne nutné ustanoviť za chránenú osobu v zmysle § 139 TZ (rovnako ako dieťa) a zodpovedajúco zvýšiť trestné sadzby.
Právne kroky na dosiahnutie úplného súladu s prirodzeným právom, morálkou a dobrými mravmi vo vzťahu k narodeným FO aj k nenarodeným deťom je nutné zo strany SR bezodkladne realizovať aj v rámci celého práva EÚ a komplexne v rámci medzinárodného práva (o. i. prirodzené práva všetkých FO a všetkých nenarodených detí vrátane práv na život, zachovanie ľudskej dôstojnosti a nedotknuteľnosť je vzhľadom na ich podstatu a zmysel nevyhnutné chrániť všade, nielen na národnej úrovni). Je nevyhnutné na úrovni EÚ a medzinárodnej úrovni bezodkladne realizovať všetky potrebné právne kroky, aby SR nebola viazaná žiadnymi takými ustanoveniami medzinárodných zmlúv, práva EÚ, európskeho práva a medzinárodného práva, medzinárodnými záväzkami, rozhodnutiami súdov a iných inštitúcií (o. i. SD EÚ), ani akýmikoľvek záväzkami a pravidlami, ktoré sú alebo budú vo vzťahu k narodeným FO alebo k nenarodeným deťom v rozpore s prirodzeným právom (najmä s právom na život, na zachovanie ľudskej dôstojnosti a na nedotknuteľnosť), s morálnymi zásadami a s dobrými mravmi, t. j. aby takéto položky pre SR neboli právne ani inak záväzné. Žiadam pritom o. i. takéto úpravy Ústavy SR: Súčasne s požadovaným ustanovením práv nenarodeného dieťaťa (o. i. práv nenarodeného dieťaťa na život, na zachovanie ľudskej dôstojnosti, na nedotknuteľnosť nenarodeného dieťaťa, na ochranu zdravia, na súdnu ochranu a inú právnu ochranu ...), s požadovanými zákazmi neprípustných výkonov, činností a prostriedkov a s ďalšími nevyhnutnými úpravami a súvisiacimi úpravami v čl. 7 ods. 2 druhej vete pripojiť na konci čiarku a tieto slová: „nie však pred touto ústavou a ústavnými zákonmi“; v čl. 7 ods. 4 za slovo „povinnosti“ vložiť slová „nenarodených detí,“ ; v čl. 7 ods. 5 za slovo „povinnosti“ vložiť slová „nenarodených detí,“ a na konci pripojiť čiarku a tieto slová: „nie však pred touto ústavou a ústavnými zákonmi“; čl. 7 doplniť odsekom 6, ktorý znie: „(6) Medzinárodnými zmluvami, ktoré sú v rozpore s morálnymi zásadami, a medzinárodnými zmluvami, ktoré nie sú v súlade s touto ústavou alebo s ústavným zákonom, nesmie byť Slovenská republika viazaná a takéto medzinárodné zmluvy nesmú byť ratifikované ani predbežne vykonávané.“; v čl. 152 ods. 4 na konci pripojiť túto vetu: „Uplatňovanie medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie musí byť v súlade s touto ústavou.“ a doplniť súvisiace prechodné ustanovenia v Ústave SR (napr. takto: „Za čl. 154f sa vkladá čl. 154g, ktorý znie: „Čl. 154g
(1) Ustanovenia tejto ústavy v znení účinnom od ... (doplniť dátum účinnosti) sa vzťahujú aj na nenarodené deti existujúce k ... (doplniť dátum účinnosti) a vzniknuté pred ... (doplniť dátum účinnosti) (2) Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky je povinné prijať všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika k ... (doplniť dátum účinnosti) viazaná, a právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie právne záväzných pre Slovenskú republiku k ... (doplniť dátum účinnosti) s touto ústavou účinnou od ... (doplniť dátum účinnosti) a na ukončenie viazanosti Slovenskej republiky takýmito medzinárodnými zmluvami a právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré nie je možné zosúladiť s touto ústavou účinnou od ... (doplniť dátum účinnosti) tak, aby boli tieto opatrenia platné a účinné v čo najkratšom možnom čase. Ustanovením prvej vety nie sú dotknuté ustanovenia čl. 7 ods. 2 a 5 a čl. 152 ods. 4 v znení účinnom od ... (doplniť dátum účinnosti).“.
Súčasne je nutné na účel dosiahnutia súladu s prirodzeným právom, etikou a dobrými mravmi predkladať zásadné písomné pripomienky, výhrady a vyjadrenia SR v rámci prejudiciálnych konaní (v ktorých súd členského štátu EÚ žiada SDEÚ, aby podal výklad ustanovenia práva EÚ alebo posúdil jeho platnosť), súdnych konaní a akýchkoľvek iných konaní. So všetkými návrhmi aktov EÚ, s návrhmi iných právnych predpisov, s návrhmi medzinárodných zmlúv a iných záväzkov, s politikami EÚ a politikami akýchkoľvek iných subjektov, ani s odporúčaniami, stanoviskami EÚ a akýchkoľvek iných subjektov (vrátane Výborov OSN) a pod., ktoré sú vo vzťahu k narodeným FO alebo k nenarodeným deťom v rozpore s prirodzeným právom (o. i. s právom na život a právom na zachovanie ľudskej dôstojnosti), morálkou a dobrými mravmi, je nutné zásadne nesúhlasiť, uplatňovať k nim zásadné pripomienky a výhrady, takéto neprípustné znenie neprijať a požadovať ich zmeny. Je nevyhnutné (na národnej úrovni, ani na úrovni EÚ a medzinárodnej úrovni) neprijímať právne predpisy, neuzatvárať medzinárodné zmluvy a iné záväzky a neimplementovať žiadne odporúčania, stanoviská a pod., ktoré sú v rozpore s prirodzeným právom, morálkou a dobrými mravmi. Pokiaľ ide o medzinárodné zmluvy v rozpore s prirodzeným právom, morálkou a dobrými mravmi, SR nimi nesmie byť viazaná a takéto medzinárodné zmluvy nesmú byť ratifikované ani predbežne vykonávané; ak sa to už stalo, je nevyhnutné okamžite prijať právne kroky na dosiahnutie súladu s prirodzeným právom, morálkou a dobrými mravmi (o. i. viď vyššie) a zvážiť ďalšie potrebné postupy a opatrenia. Ak by uvedené požiadavky v rámci EÚ, voči EÚ a voči subjektom v rámci EÚ nebolo možné v plnom rozsahu realizovať, považujem za nevyhnutné vystúpenie SR z EÚ v najkratšom možnom čase.
Oplodnenie ľudského vajíčka je začiatkom existencie jedinečnej novej ľudskej bytosti v prenatálnom štádiu, ktorá je odlišná od jej matky. Od momentu vzniku nenarodeného dieťaťa má nenarodené dieťa prirodzené, primárne a absolútne právo na život.
Právo na život je prirodzeným a primárnym základným ľudským právom, keďže bez neho nemajú ostatné základné práva a slobody význam. Právo na život je predpokladom všetkých ostatných ľudských práv a slobôd, je prirodzené, univerzálne, priamo aplikovateľné, neodňateľné, nezrušiteľné, nepremlčateľné a neodvíja sa od štátu ani od iných okolností. Právo na život má jednoznačne absolútnu povahu a pôsobí erga omnes. Podľa názoru Ústavného súdu SR uvedeného v odôvodnení nálezu sp. zn. PL. ÚS 12/01 „Právo na život je vstupnou bránou a pilierom celého systému ochrany základných práv a slobôd. Ústavný súd nemá dôvod spochybňovať kľúčové miesto práva na život v systéme základných práv a slobôd.“. Ľudský život ako primárne základné ľudské právo a najvyššiu hodnotu je v právnom poriadku nevyhnutné chrániť od vzniku nenarodeného dieťaťa až po prirodzenú smrť.
Ako sa uvádza v odôvodnení nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/01, „Právo na život pôsobí erga omnes a je priamo aplikovateľné ...“. Právo na život je prirodzeným základným právom, ktoré je primárne. Právo na život má absolútnu povahu. Právo na život má každý (vrátane nenarodeného dieťaťa) vzhľadom na svoju podstatu a pozitívne právo ho má rozpoznávať. Ďalšími prirodzenými právami sú napr. právo na ľudskú dôstojnosť a právo na nedotknuteľnosť osoby. V SR aj v mnohých ďalších štátoch však právny poriadok v súčasnosti neprijateľne nerozpoznáva o. i. právo na život, právo na nedotknuteľnosť a právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti vo vzťahu k nenarodeným deťom, ktoré sú mimoriadne zraniteľné a vôbec nie sú schopné sa brániť; tiež v mnohých prípadoch o. i. nerozpoznáva právo na ľudskú dôstojnosť vo vzťahu k narodeným osobám – všetky takéto ustanovenia sú neprijateľné a v priamom rozpore s prirodzeným právom, s morálkou a dobrými mravmi, čo je nutné bezodkladne zmeniť.
Prirodzené právo (ius naturale) je právo objektívne spravodlivé. Už rímsky právnik Celsus definoval právo ako umenie dobra a spravodlivosti. Podľa G. Jellinka „právo je minimom morálky“ (t. j. právo nemôže odporovať morálke). Pripomínam aj tento citát: „In omnibus quidem, maxime tamen in iure, aequitas spectanda est.“ (Paul. D. 50, 17, 90) („Vo všetkom, predsa však najviac v práve, sa má hľadieť na spravodlivosť.“). Zdôrazňujem, že podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je o. i. právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom. Vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv sa uvádza nasledovné „ignorovanie ľudských práv a pohŕdanie nimi viedlo k barbarským činom urážajúcim svedomie ľudstva“.
Podľa Russela Kirka „... ako vodidlo pre počínanie panovníka, hlavy štátu, zákonodarcu, prokurátora, sudcu, ktorý nezaujato interpretuje zákon – v podstate pre každého človeka, ... tu i naďalej pretrváva prirodzený zákon, ktorý možno v zásade chápať ako ľudské úsilie o udržanie mravného poriadku prostredníctvom svetského systému spravodlivosti. ... Prirodzený zákon je úzko spojený s pojmom dôstojnosti človeka, ako i so všetkými skúsenosťami ľudstva nazhromaždenými od samých začiatkov spoločenského spolužitia.“ (http://www.konzervativizmus.sk/article.php?29). V tejto súvislosti pripomínam túto iusnaturalistickú zásadu: „Lex injusta non est lex.“ („Nespravodlivý zákon nie je zákonom.“).
Výkon umelých potratov a iné neprípustné úkony sú v priamom rozpore s prirodzeným právom a o. i. so zásadou 4 Deklarácie práv dieťaťa. Viaceré medzinárodné dohovory výslovne požadujú právnu ochranu a inú ochranu aj nenarodeného dieťaťa. Napr. v preambule Dohovoru o právach dieťaťa sa pripomína Deklarácia práv dieťaťa prijatá Valným zhromaždením OSN 20. novembra 1959, podľa ktorej „dieťa pre svoju telesnú a duševnú nezrelosť potrebuje osobitné záruky, starostlivosť a zodpovedajúcu právnu ochranu pred narodením aj po ňom“. Podľa zásady 4 Deklarácie práv dieťaťa dieťa „musí mať právo vyrastať a rozvíjať sa v zdraví; preto sa musí jemu i jeho matke poskytovať osobitná starostlivosť a ochrana vrátane primeranej starostlivosti v dobe pred jeho narodením i po ňom“. V zmysle zásady 8 Deklarácie práv dieťaťa „dieťa musí byť za každých okolností medzi prvými, komu bude poskytnutá ochrana a pomoc“.
Neexistuje a vzhľadom na podstatu a zmysel prirodzeného práva na život a na podstatu umelého potratu a ani nemôže existovať právo ženy na interrupciu. Čo sa týka práva na súkromie ženy, právo na súkromie nemá absolútnu povahu (na rozdiel od prirodzeného primárneho práva na život). Ako sa uvádza v odôvodnení nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/01 „Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ani ústavné právo na súkromie v rozsahu, v akom už bolo vymedzené, nemá absolútnu povahu. Ústava totiž nezaručuje jeho ochranu pred akýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré je neoprávnené. ....“. Aj v zmysle čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sú zásahy do výkonu práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života prípustné, ak je to nevyhnutné o. i. kvôli ochrane práv a slobôd iných. Zdôrazňujem, že podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na ochranu výlučne pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života (nie však pred oprávneným zasahovaním).
Je potrebné zdôrazniť, že v prípade kolízie medzi primárnym a kľúčovým prirodzeným základným ľudským právom na život nenarodeného dieťaťa a základným ľudským právom ženy na súkromie má prirodzené právo na život nenarodeného dieťaťa jednoznačne prednosť pred právom na súkromie ženy. Uvedené je potrebné bezodkladne v súlade s prirodzeným právom ustanoviť aj v pozitívnom práve – o. i. ustanoviť právo nenarodeného dieťaťa na život a jeho ďalšie práva, zakázať umelé potraty a iné neprípustné činnosti a prostriedky, doplniť zákonné obmedzenia práva na súkromie ..... Mnohé ustanovenia terajšieho platného právneho poriadku sú absolútne neprípustné, v priamom rozpore s prirodzeným právom, etikou a dobrými mravmi (o. i. právna úprava umožňujúca umelé potraty a iné činnosti a prostriedky, ktoré spôsobujú alebo môžu spôsobiť smrť nenarodeného dieťaťa ...) a je ich nutné bezodkladne vypustiť a zodpovedajúco upraviť právny poriadok. Opakovane uvádzam, že prirodzené právo na život vrátane práva na život nenarodeného dieťaťa má pritom vzhľadom na jeho podstatu a zmysel vždy primárne a kľúčové postavenie, absolútnu povahu, pôsobí erga omnes (voči všetkým) a je priamo aplikovateľné (a to aj v súčasnosti, keďže právo na život je prirodzeným právom). Kvôli právu na nedotknuteľnosť súkromia nie je vzhľadom na uvedené prípustné porušenie prioritného a absolútneho prirodzeného práva na život vrátane práva na život nenarodeného dieťaťa - nikdy, ani v súčasnosti.
Umelé potraty a mnohé ďalšie terajšie neakceptovateľné údajné „zdravotné výkony“ sú v priamom rozpore aj s Hippokratovou prísahou, napr. s touto jej časťou: „Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nikdy na to nedám podnet. Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu. Svoj život a svoje umenie vždy budem chrániť v čistote a udržím ich bez akejkoľvek viny. ... budem sa vyhýbať každému podozreniu z bezprávia alebo hocijakého ublíženia.“.
Umelé potraty sú absolútne neprípustné a nehumánne a je nevyhnutné ich bezodkladne a úplne zakázať. Upozorňujem aj na neprípustnosť Zoznamu chorôb, syndrómov a stavov, ktoré sú zdravotnými dôvodmi pre umelé prerušenie tehotenstva, uvedeného v prílohe vyhlášky č. 74/1986 Zb. v znení neskorších predpisov - na jeho celkovú neprípustnosť; ďalej na jeho neakceptovateľný diskriminačný a selekčný charakter; na skutočnosť, že mnohé iné výkony, syndrómy a stavy ako počatie po 40. roku veku zjavne vôbec nemajú zdravotný charakter – o. i. počatie do dovŕšenia 15. roku veku, zlyhanie intrauterinnej antikoncepcie ...; mnohé výkony, syndrómy a stavy majú neprípustný eugenický charakter, napr.: Ak žena porodila oligofrénne alebo inak psychicky poškodené dieťa a znovu otehotnela od toho istého muža; Alkoholizmus alebo iná toxikománia u jedného z rodičov, ak sa prejavuje aj povahovými defektami; Ak je žena v čase tehotenstva aktívne liečená alebo doliečovaná psychofarmakami (upozorňujem, že podľa zverejnených informácií „Približne tretina tehotných žien užíva počas tehotenstva nejaký psychotropný liek.“ http://www.psychiatriapreprax.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=3623&magazine_id=2 ) ... . Vyhlášku č. 74/1986 Zb. v znení neskorších predpisov žiadam bezodkladne zrušiť.
Poukazujem na bolesť nenarodeného dieťaťa počas umelého potratu. Podľa profesora pediatrie, anestéziológie a neurobiológie Dr. K. Ananda „na bolesť nie je nutná mozgová kôra, keďže niektorí dospelí pacienti cítili bolesť aj bez nej. Bolesť má sprostredkovať aj thalamus (časť medzimozgu) ...“ (http://www.sme.sk/c/6940045/americania-riesia-odkedy-citi-plod-bolest.html?utm_source=link&utm_medium=rss&utm_campaign=rss). Neprípustne usmrcovaným nenarodeným deťom v SR sa podľa dostupných informácií nemá poskytovať anestézia, a to ani vo vyššom štádiu tehotenstva ich matiek. Citujem tieto zverejnené informácie: „Výskum aj klinické skúsenosti však dnes poukazujú na to, že senzorické funkcie môžu byť sprostredkované nielen kortexom, ale aj inými časťami mozgu, konkrétne thalamom ([28], 1469 - 1475). Klinici z Lekárskeho centra Kalifornskej univerzity W . J. Capron, a B. L. Schulman pozorovali, že bolesť môže pociťovať dokonca aj plod, ktorý ešte nemá vyvinutý kortex ([29], 261). Zistenia o spôsobilostiach plodu, ktoré s pokrokom vedy posúvajú čas, keď je plod schopný napr. pociťovať stále nižšie, sú pôsobivé. Napr. už vo veku 11 týždňov prejavuje zárodok výrazy tváre, a dokonca úsmev. Podľa H. B. Valmana a J. F. Pearson zárodok v tomto štádiu reaguje na svetlo, zvuk a tlak. Zárodok reaguje na podnety rovnako ako dospelý. Po pritlačení špendlíka na dlaň zárodku iba v ôsmom týždni tehotenstva, reaguje tento otvorením ústa odtiahnutím ruky [30].“ (http://www.klemens.sav.sk/fiusav/doc/filozofia/2005/1/33-51.pdf).
Súčasne na tomto mieste opravujem nasledovné chyby vzniknuté nedopatrením vo formulácii mojich pripomienok k materiálom MZ SR LP/2020/312 a LP/2020/355, ktoré sú toho času vo vyhodnotení MPK; ďakujem za pochopenie:
V tejto pôvodnej neúplnej vete mojich pripomienok k materiálu LP/2020/312 (návrhu vyhlášky MZ SR, ktorou sa ustanovuje zoznam zdravotných výkonov pre klasifikačný systém diagnosticko-terapeutických skupín) označených ako „Všeobecné zásadné pripomienky k návrhu vyhlášky a k platnému právnemu poriadku": „Život, dôstojnosť, nedotknuteľnosť a zdravie nenarodených detí, ktoré do požadovanej zmeny právneho poriadku vznikli iným ako prirodzeným spôsobom (tento iný spôsob je nevyhnutné zakázať), je nutné chrániť v plnom rozsahu." za slová „ nevyhnutné zakázať)," vkladám slová „a nenarodených detí, ktoré vzniknú iným ako prirodzeným spôsobom,". T. j. správne znenie predmetnej vety je: „Život, dôstojnosť, nedotknuteľnosť a zdravie nenarodených detí, ktoré do požadovanej zmeny právneho poriadku vznikli iným ako prirodzeným spôsobom (tento iný spôsob je nevyhnutné zakázať), a nenarodených detí, ktoré vzniknú iným ako prirodzeným spôsobom, je nutné chrániť v plnom rozsahu.". Opravujem tiež obdobnú neúplnú vetu uvedenú v odôvodnení predmetných pripomienok, a síce v pôvodnej vete: „Život, dôstojnosť, nedotknuteľnosť a zdravie nenarodených detí, ktoré do požadovanej zmeny právneho poriadku vznikli inak ako prirodzeným oplodnením ženskej pohlavnej bunky mužskou pohlavnou bunkou (tento iný spôsob je nevyhnutné zakázať), je nutné chrániť v plnom rozsahu." vkladám za slová „nevyhnutné zakázať)," slová „a nenarodených detí, ktoré vzniknú inak ako prirodzeným spôsobom,". T. j. správne znenie predmetnej vety v odôvodnení je: „Život, dôstojnosť, nedotknuteľnosť a zdravie nenarodených detí, ktoré do požadovanej zmeny právneho poriadku vznikli inak ako prirodzeným oplodnením ženskej pohlavnej bunky mužskou pohlavnou bunkou (tento iný spôsob je nevyhnutné zakázať), a nenarodených detí, ktoré vzniknú inak ako prirodzeným spôsobom, je nutné chrániť v plnom rozsahu.".
V tejto pôvodnej neúplnej vete mojich pripomienok k materiálu LP/2020/355 [návrhu poslancov NR SR na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 154)] označených ako „všeobecné zásadnépripomienky k návrhu zákona tlač 154: „Život, dôstojnosť, nedotknuteľnosť a zdravie nenarodených detí, ktoré do požadovanej zmeny právneho poriadku vznikli iným ako prirodzeným spôsobom (tento iný spôsob je nevyhnutné zakázať), je nutné chrániť v plnom rozsahu." vkladám za slová „nevyhnutné zakázať)," slová „a nenarodených detí, ktoré vzniknú iným ako prirodzeným spôsobom,". T. j. správne znenie predmetnej vety je: „Život, dôstojnosť,nedotknuteľnosť a zdravie nenarodených detí, ktoré do požadovanej zmenyprávneho poriadku vznikli iným ako prirodzeným spôsobom (tento iný spôsob jenevyhnutné zakázať), a nenarodených detí, ktoré vzniknú iným ako prirodzeným spôsobom,je nutné chrániť v plnom rozsahu.".
T. j. život, dôstojnosť, nedotknuteľnosť a zdravie aj tých nenarodených detí, ktoré vznikli alebo vzniknú inak ako prirodzeným spôsobom, je nutné chrániť v plnom rozsahu; všetky iné spôsoby vzniku nenarodeného dieťaťa ako prirodzené oplodnenie je súčasne nutné v Ústave SR bezodkladne zakázať (o. i. umelé oplodnenie, partenogenézu ...). |
