LP/2020/206 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: Verejnosť (Verejnosť)
Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: čl. IV bod 19 - § 212 ods. 2
Dátum vytvorenia: 01.07.2020
Zásadná: Nie
Stav: Nespracovaná
Pripomienka:
Navrhujeme, aby § 212 ods. 2 znel takto:
„ (2) Generálny prokurátor vymenúva 
a) predsedu odvolacej disciplinárnej komisie z databázy kandidátov na predsedov disciplinárnych komisií podľa § 192 ods. 6,
b) troch členov odvolacej disciplinárnej komisie z databázy kandidátov na členov disciplinárnych komisií podľa § 192 ods. 7 písm. a) a
c) dvoch členov odvolacej disciplinárnej komisie z databázy kandidátov na členov disciplinárnych komisií podľa § 192 ods. 7 písm. b).”

Odôvodnenie:
Navrhujeme upraviť pomer v členoch odvolacej komisie. 

Z nálezu ústavného súdu PL. ÚS 105/2011 zo dňa 07.05.2014 o súlade niektorých ustanovení zákonov č. 153/2001 Z.z. a 154/2001 Z.z. vyplýva,  že prokuratúra je osobitným ústavným orgánom právnej ochrany, v prípade ktorého existuje legitímna požiadavka takej právnej regulácie, „ktorá umožní výkon verejnej kontroly nad činnosťou prokuratúry aj adekvátnu mieru vplyvu jednotlivých zložiek štátnej moci vo vzťahu k prokuratúre, ktorého účelom je zaistenie náležitého výkonu jej poslania spočívajúceho v iniciatívnom, spravodlivom a nestrannom postupe pri ohrane verejného záujmu, ochrane základných práv a slobôd, ako aj ďalších práv a právom chránených záujmov“. Podľa ústavného súdu je disciplinárna zodpovednosť prokurátorov inštitútom, ktorého účel je spojený predovšetkým s riadením činnosti prokuratúry – čo je kompetencia generálneho prokurátora. Právna úprava týkajúca sa disciplinárnych konaní by mala zohľadňovať niekoľko záujmov: 
- vnútorný záujem prokuratúry na zaistení efektívneho uplatňovania zodpovednosti pre riadne plnenie služobných povinností a dodržiavanie služobnej disciplíny prokurátormi, 
- záujem dotknutých prokurátorov na ochrane ich práv (ako ochrana pred potenciálnym zneužitím inštitútu disciplinárnej zodpovednosti), 
- verejný záujem na vytvorení garancie pred prípadným zneužitím moci osobami vo funkcii prokurátora. 
Ústavný súd konštatoval, že prevaha členov v disciplinárnej komisii nominovaných inými zložkami moci, ako je prokuratúra, nie je súladná s ústavou, pretože vytvára riziko nenáležitého zasahovania do činnosti prokuratúry. Zároveň však tiež uviedol, že právna úprava, ktorá umožňuje národnej rade alebo ústavným orgánom reprezentujúcim výkonnú zložku nominovať kandidátov do disciplinárnej komisie, „má racionálny základ, sleduje legitímne ciele, a preto ju nemožno považovať za prejav legislatívnej svojvôle zákonodarcu“. Ústavný súd pritom zdôrazňuje, že „právne normy upravujúce kreáciu a zloženie disciplinárnych komisií by mali zabezpečovať vyváženie miery vplyvu subjektov reprezentujúcich orgány vedenia prokuratúry, subjektov reprezentujúcich ochranu práv a záujmov prokurátorov a subjektov reprezentujúcich prvok ‘vonkajšej, resp. verejnej kontroly’“. 
Ak by mal byť neprokurátor v celej disciplinárnej komisii len jeden, bola by jeho účasť v komisii úplne zbytočná a takéto zloženie odvolacej disciplinárnej komisie by bolo zjavne len formálne. Aby mal vonkajší prvok v disciplinárnych komisiách zmysel a bol vyvážením hlasov prokurátorov, je nevyhnutné, aby boli aspoň dvaja členovia neprokurátori. V takom prípade bude mať ich účasť v tejto komisii význam a nebudú len štatistami.

Pripomienka je zásadná.