LP/2020/206 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: Verejnosť (Verejnosť)
Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: Predloženému návrhu
Dátum vytvorenia: 01.07.2020
Zásadná: Nie
Stav: Nespracovaná
Pripomienka:
Navrhujeme zriadenie Rady prokurátorov po vzore Súdnej rady SR, ktorá bude otvorená aj členom mimo prokurátorského prostredia. 

Odôvodnenie:
Vzhľadom na to, že návrh má ambíciu riešiť zásadné problémy fungovania prokuratúry, považujeme v tomto kontexte za dôležité, aby bol zriadený osobitný nezávislý orgán – Rada prokurátorov po vzore Súdnej rady SR, ktorý by bol spoluzodpovedný za chod prokuratúry.  
Prokuratúra je jednotná sústava orgánov usporiadaných hierarchicky, s typickými znakmi ako centralizmus a monokratickosť, striktné väzby nadriadenosti a podriadenosti medzi prokurátormi. Uvedenému zodpovedá uzavretosť prokuratúry, absencia externých prvkov (napr. v podobe zástupcov iných právnických profesií), ktoré by napomáhali verejnej kontrole.
Rada prokurátorov podľa platnej právnej úpravy  je orgánom samosprávy prokurátorov a zriaďuje sa na ochranu práv a oprávnených záujmov prokurátorov. Predstaviteľmi samosprávy prokurátorov sú aj zhromaždenie prokurátorov generálnej prokuratúry a prokurátorská rada generálnej prokuratúry, zhromaždenie prokurátorov krajskej prokuratúry a prokurátorská rada krajskej prokuratúry. Koordinačným orgánom prokurátorských rád je rada prokurátorov. Radu prokurátorov  tvoria predsedovia prokurátorských rád, ktorých v čase ich neprítomnosti zastupujú príslušní podpredsedovia. Okrem koordinačnej činnosti sa rada prokurátorov vyjadruje aj k rozpočtu prokuratúry a plánu hlavných úloh, k návrhom zákonov, ktoré súvisia s pôsobnosťou prokuratúry, vyjadruje sa k dočasnému prideleniu prokurátora na inú prokuratúru, navrhuje členov výberovej komisie, vyjadruje sa k vymenovaniu prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora a k jeho odvolaniu z tejto funkcie a udeľuje alebo odmieta súhlas na vymenovanie prokurátora do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry a k jeho odvolaniu z tejto funkcie, navrhuje členov skúšobných komisií, plní kompetencie v oblasti disciplinárnych konaní voči prokurátorom, vyjadruje sa k iným veciam ustanoveným zákonom, alebo ak ju o to požiada generálny prokurátor. Rada prokurátorov je teda orgán zložený výlučne z prokurátorov, ktorého hlavným poslaním je ochrana záujmov členov prokuratúry dovnútra. Pri striktne hierarchicky a monokraticky usporiadanom systéme slovenskej prokuratúry z povahy veci vyplýva opodstatnené riziko, že členovia rady nebudú pri výkone svojej funkcie konať nezávisle, keďže všetci podliehajú riadeniu generálnym prokurátorom. V demokratickej spoločnosti je potenciálne nebezpečenstvo zlyhania a odklonu od poslania pri akomkoľvek orgáne, ktorý je legislatívne vybudovaný na relatívne silnej nezávislosti, ak táto nie je primerane kompenzovaná zodpovednosťou, ktorej nevyhnutnou súčasťou sú prvky verejnej kontroly. Obdobne aj z judikatúry ústavného súdu  vyplýva, že nemožno „prokuratúru chápať ako uzavretý a izolovaný systém orgánov, ktorý s inými orgánmi verejnej moci nespájajú žiadne väzby a do ktorého činnosti nemožno žiadnym (a teda ani právne regulovaným) spôsobom zasiahnuť. Práve naopak, z princípov demokratického štátu, deľby moci a vzájomných bŕzd a protiváh vyplýva oprávnená požiadavka na právnu reguláciu umožňujúcu verejnú kontrolu činnosti prokuratúry, ako aj adekvátnu mieru vplyvu najmä tých zložiek štátnej moci, ktorých legitimita je obnovovaná na základe priamych volieb občanmi, od ktorých štátna moc v zmysle čl. 2 ods. 1 ústavy pochádza.“
Na rozdiel od slovenskej právnej úpravy, medzinárodné odporúčania kladú dôraz na obsadenie rady aj zástupcami iných právnických profesií, právnych akademikov a pod. Podľa Správy Benátskej komisie sa odporúča, aby časť členov rady prokurátorov bola volená parlamentom, dokonca kvalifikovanou väčšinou. Takto zložené rady sú považované za odborne prínosné, tvoria štít chrániaci prokuratúry pred politickým vplyvom a majú demokratickú legitimitu. Takto konštituovaná rada máva právomoci okrem iného aj v oblasti výberu prokurátorov a v oblasti disciplinárnej zodpovednosti.  
V súlade s vyššie uvedeným navrhujeme, aby rada prokurátorov bola zložená okrem zástupcov prokuratúry aj zo zástupcov iných právnických profesií s posilnením právomocí najmä v oblasti disciplinárnej zodpovednosti. Príkladom môže byť Súdna rada Slovenskej republiky, kde polovicu z 18 členov volia priamo sudcovia všeobecných súdov a druhú polovicu tvoria nominanti Národnej rady SR, vlády SR a prezidenta SR (každý po troch členoch). Práve v tejto polovici súdnej rady by mali byť práve zástupcovia iných právnických profesií. 
V súlade s uvedeným považujeme za vhodné, aby rada prokurátorov bola z polovice zložená zo zástupcov prokurátorov, t.j. prokurátormi samotnými, a z polovice členmi volenými Národnou radou SR. Uvedené môže byť alternatívne riešené obdobne ako Súdna rada (t.j. druhú polovicu by v pomernom počte volila NR SR a menovala vláda SR a prezident SR). Nominanti iných mocí by nemali byť prokurátori, ale zástupcovia iných právnických profesií mimo prokurátorského prostredia. Uvedeným spôsobom by sa posilnila otvorenosť a verejná kontrola prokuratúry. Zároveň je vhodné, aby sa rokovania Rady prokurátorov z hľadiska nárokov na transparentnosť upravili obdobne ako rokovania Súdnej rady SR (verejnosť zasadnutí, verejne dostupné zvukové záznamy zo zasadnutí a pod.). 
Pripomienka je zásadná.