LP/2020/1 Návrh Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: NBS (Národná banka Slovenska)
Pripomienka k:
Dátum vytvorenia: 22.01.2020
Zásadná: Nie
Stav: Čiastočne akceptovaná
Pripomienka:
1. Globálna transformácia na nízkouhlíkovú spoločnosť bude vytvárať tlak na konkurencieschopnosť domácej ekonomiky. Prechod slovenskej otvorenej ekonomiky na nízkouhlíkové hospodárstvo sa tak zrejme stane nevyhnutnosťou, aby obstála v konkurencii. Podľa analýzy vplyvov sociálno-hospodárskych aspektov navrhovaných politík (kapitola 4) takáto transformácia predpokladá značné investície do energetickej efektívnosti priemyslu, služieb (doprava) a domácností. Reštrukturalizácia odvetví, podľa scenára WAM, by na jednej strane mala priniesť dodatočný ekonomický rast (najmä cez investície), no na druhej strane sa očakáva pokles zamestnanosti a reálnych miezd (predpoklad, že pokles zamestnanosti v odvetviach v útlme nebude úplne nahradený novými „zelenými“ pracovnými miestami; investičné náklady by sa mali preniesť do cien). Toto by sa malo premietnuť v nižšej spotrebe domácností a zároveň aj nižšieho výnosu z daní a odvodov. NBS pripomína, že okrem klimatickej zmeny, ktorej by malo Slovensko čiastočne čeliť implementáciou predkladanej stratégie, bude v nasledujúcich dekádach konfrontované aj so starnutím populácie. Demografická zmena vo vekových kohortách by mala mať vplyv na nižšiu ponuku práce ekonomicky aktívneho obyvateľstva, resp. ponuku ľudského kapitálu (pokles počtu vysoko kvalifikovaných kapacít), vyššie verejné výdavky na zdravotníctvo, sociálne zabezpečenie a najmä starobné dôchodky. V neposlednom rade sa tým zmení aj štruktúra spotrebného koša domácností, kde je na mieste otázka porovnania uhlíkovej stopy spotrebného koša „ekonomicky aktívnej domácnosti“ s domácnosťou dôchodcov. Podľa NBS faktor starnutia nie je zohľadnený v modelových simuláciách a nie je tak zrejmé, ako môže ovplyvniť projekcie. Ďalším dôležitým faktorom, ktorý sa v stratégii spomína len čiastočne, je vplyv na verejné financie. Okrem výdavkovej strany, ktorá sa venuje zdrojom financovania opatrení, v dokumente chýbajú projekcie vplyvu opatrení na verejné príjmy z daní a odvodov od fyzických a právnických osôb. NBS navrhuje, aby sa materiál doplnil o konzistentnú analýzu vplyvu stratégie na bilanciu verejného rozpočtu, t.j. aký je dodatočný vplyv realizácie prezentovaných scenárov na bilanciu rozpočtu nad rámec vplyvu starnutia populácie (napr. EK: Ageing report 2018).

2. Z pohľadu produkcie uhlíka, stratégia sa zaoberá najmä sektorovou analýzou. V materiáli chýba regionálna bilančná mapa čistej produkcie uhlíka (resp. jeho ekvivalentov). Distribúcia energeticky náročných odvetví, hustota a vyťaženosť cestnej siete a urbanizácia Slovenska je nerovnomerná. Horské a podhorské oblasti schopné absorbovať uhlík sa nachádzajú na severe, resp. strednom Slovensku. Kombináciou týchto rôznych prvkov dochádza k rôznej bilancii čistej emisie podľa regiónov. S tým súvisí aj otázka lokalizácie opatrení (investícií), ktoré budú mať sociálno-ekonomický vplyv na jednotlivé regióny. NBS navrhuje, za predpokladu dostupnosti údajov, do stratégie doplniť regionálnu bilančnú mapu čistej emisie uhlíka (t.j. emisia mínus absorpcia uhlíka) a priebežne ju monitorovať a vyhodnocovať vo väzbe na prijaté opatrenia.

3. V stratégii podľa NBS nie je dostatočne venovaná pozornosť urbanizmu. Obce a mestá zohrávajú významnú úlohu v spôsobe, ako sa využíva verejný priestor a ako efektívne v ňom domácnosti a firmy realizujú svoje záujmy. Týka sa to najmä územného plánovania, organizácie dopravy, správy zelených plôch, odpadového hospodárstva a pod. NBS navrhuje doplniť stratégiu o analytickú časť venovanú aktuálnemu stavu a možnostiam transformácie obcí a miest na „nízkouhlíkové sídla“. V tejto oblasti by bolo vhodné tému aktívne konzultovať so zástupcami územnej samosprávy.

4. Podľa NBS transformácia ekonomiky sa neudeje bez adekvátneho know-how. Nositeľom vedomostí a zručností by mala byť kvalifikovaná pracovná sila. NBS navrhuje, aby v spolupráci s rezortom školstva sa doplnila stratégia o časť venovanú školstvu schopného generovať takúto pracovnú silu, ktorá by mala byť jednou z kľúčových podmienok dosiahnutia stanovených cieľov. 

5. Technická pripomienka: V tabuľke 14 doplniť riadok s údajmi pre „Lesnú pôdu“, aby to bolo konzistentné s tabuľkou č.15.