LP/2020/1 Návrh Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky)
Pripomienka k:
Dátum vytvorenia: 22.01.2020
Zásadná: Nie
Stav: Akceptovaná
Pripomienka:
V kapitole 2.5.4.4 na strane 47 vlastného materiálu žiadame pri opatrení „Zaviesť do daňovej politiky opatrenia zamerané na znižovanie emisií v doprave, vrátane úpravy energetického zdaňovania a zladenia zdaňovania rôznych palív (vrátane úpravy dane z nafty), tak ako to odporúča OECD35 a Progres report z plnenia odporúčaní OECD.36“ zohľadniť nižšie uvedené skutočnosti.

V súvislosti s odporúčaniami OECD35 a Progres report z plnenia odporúčaní OECD36, ktoré sa týkajú spotrebnej dane z minerálneho oleja, je potrebné upozorniť na skutočnosť, že v súčasnom období je sadzba spotrebnej dane na motorovú naftu v porovnaní s okolitými štátmi v strednej úrovni zdaňovania a nebola menená od 1. februára 2010. V rámci krajín V4 a Rakúska má nižšiu sadzbu dane Poľsko a Maďarsko a vyššiu sadzbu dane Česká republika a Rakúsko. Sadzba spotrebnej dane z motorovej nafty je pritom nižšia ako sadzba dane na motorový benzín nielen na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách V4 a Rakúsku. 
 
Environmentálne hľadisko pri zdaňovaní motorového benzínu a motorovej nafty je zohľadnené už aj pri uplatňovaní v súčasnosti platných sadzieb spotrebnej dane na motorový benzín a motorovú naftu, kde sa uplatňujú dve sadzby dane - základná a daňovo zvýhodnená sadzba dane. Daňovo zvýhodnená sadzba dane sa uplatní, ak motorový benzín alebo motorová nafta obsahuje zákonom stanovený objem biopaliva.

Pri alternatívnych, ekologickejších pohonných látkach, ako je LPG a CNG, sú uplatňované výrazne nižšie sadzby spotrebnej dane, ako sú uplatňované na motorový benzín alebo motorovú naftu, čím sa vytvára priestor na ich výraznejšiu spotrebu ako alternatívnej pohonnej látky namiesto motorovej nafty.

Pri nastavovaní sadzieb spotrebných daní na pohonné látky je potrebné zohľadniť cenovú konkurenciu a elasticitu spotreby. V súčasnosti je možné konštatovať, že Slovenská republika je cenou motorovej nafty konkurencieschopná s okolitými krajinami, čo pôsobí aj na rast jej spotreby. Zvýšením sadzby dane z motorovej nafty by nákladní automobiloví prepravcovia prestali nakupovať pohonné látky na Slovensku a tým by štátny rozpočet mohol prísť o časť výberu spotrebnej dane, a to bez environmentálneho prínosu (nákladné autá by tu jazdili ako doteraz a rovnako by znečisťovali ovzdušie).

Pri zjednocovaní zdaňovania motorového benzínu a motorovej nafty je potrebné zohľadniť dopady, ktoré takéto opatrenie môže spôsobiť, a to predovšetkým:

1. Palivová turistika
Ak nezvýšia sadzbu dane na motorovú naftu aj okolité štáty, úspory emisií budú vypočítané len na papieri - reálne sa zníži predaj na území SR. To však neznamená, že sa nebude jazdiť v rovnakej miere, ako je tomu teraz. Len nákupy sa budú realizovať v okolitých štátoch, takže stále budeme dýchať ten istý vzduch. Takéto opatrenie môže mať zároveň negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu.

2. Vozový park
Nie je možné predpokladať, že týmto opatrením sa dosiahne obmena vozového parku v nákladnej preprave, keďže drvivá väčšina prepravy tovaru sa uskutočňuje nákladnými vozidlami, ktoré na pohon používajú dieselový motor. Určitá zmena by bola možná, ak by sa využívalo v týchto vozidlách vo zvýšenej miere alternatívne palivo, ktorým je CNG alebo LNG, čo by však muselo byť kompenzované dostatočne atraktívnou podporou, napr. na nákup vozidiel na alternatívny pohon.

3. Zvýšenie spotrebiteľských cien
Zavedenie vyrovnanej sadzby dane na motorovú naftu a motorový benzín môže mať negatívny dopad na domáci trh a na ceny týchto pohonných látok, pričom ich zvýšenie bude pravdepodobne obhajované zvýšením nákladov na obstaranie pohonných látok.