LP/2019/683 Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Erika TOMÁŠA a Roberta FICA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 1624)

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov)
Pripomienka k: 1. Zásadná pripomienka k návrhu ako celku
Dátum vytvorenia: 09.10.2019
Zásadná: Áno
Stav: Nespracovaná
Pripomienka:
RÚZ v predloženej podobe zásadne nesúhlasí s návrhom a navrhuje nepokračovať v legislatívnom procese.

Odôvodnenie:
Cieľom návrhu zákona je určiť ,v prípade ak sa sociálny partneri nedohodnú, vzorec na výpočet sumy minimálnej mzdy, ktorého základom bude priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve. Výška minimálnej mzdy samá určiť ako 60% zo sumy priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnená Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku. RÚZ podporuje princíp, aby sa minimálna mzda stanovovala pevným vzorcom, ale jeho predložená podoba je neakceptovateľná z nasledovných dôvodov:
A. Základom pre výpočet minimálnej mzdy je arbitrárne stanovené percento z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca za predchádzajúce obdobie–t.j. uvedený vzorec pracuje s minulými veličinami. RÚZ navrhuje vzorec prepracovať tak, aby zohľadňoval širší okruh veličín ako je napr. rast produktivity práce, vývoj zamestnanosti, mieru inflácie a rast HDP. RÚZ navrhuje, aby vzorec pracoval s očakávanými budúcimi hodnotami a mohol tak aspoň čiastočne reagovať na budúci vývoj a nie s minulými štatistickými hodnotami za predchádzajúce obdobie
B. Vzorec v navrhovanej podobe vychádza z arbitrárne stanovenej hodnoty 60% zo sumy priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca(pričom sa pracuje s priemernou nie mediánovou mzdou).Takýto pomer minimálnej mzdy a priemernej mzdy pritom nedosahujú ani rozvinutejšie európske ekonomiky. Zákon v navrhovanej podobe sa preto do budúcna môže stať významnou prekážkou zamestnávania v SR. Dopady predloženého návrhu do budúcna môžu byť o to horšie, že na sume minimálnej mzdy je naviazaná suma príplatkov podľa Zákonníka práce a minimálnych mzdových nárokov podľa §120 Zákonníka práce. Ani najvyspelejšie európske ekonomiky nedosahujú hodnotu minimálnej mzdy vo výške 60%. Ak má byť cieľom zvyšovanie príjmov nízkopríjmových skupín, tak na to je riešením zvýšenie nezdaniteľnej časti dane, jej naviazanie na rast minimálnej mzdy tak, aby práve nízkopríjmové skupiny neboli oveľa viac zdaňované každým zvýšením minimálnej mzdy. Pomer minimálnej a priemernej hrubej mzdy vo vyspelých ekonomikách západnej Európy dosahuje 42-48%. Všetko nad týmto pomerom ohrozuje rozvoj hospodárstva a zamestnanosť predovšetkým v nízko rozvinutých regiónoch a nízkopríjmových sektoroch