LP/2019/520 Zákon ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov)
Pripomienka k: 30. Zásadná pripomienka k čl. I. – vloženie nových novelizačných bodov (nad rámec novely)
Dátum vytvorenia: 22.07.2019
Zásadná: Áno
Stav: Neakceptovaná
Pripomienka:
30.1. V § 22 ods. 2 doplniť za slová „obchodné tajomstvo“ text „vrátane jednotkových cien pokiaľ tvoria jeho súčasť“.

Odôvodnenie: 
Obchodným tajomstvom je nielen spôsob výpočtu jednotkových cien, ale predovšetkým ich ponúkaná výška. Práve zverejnenie jednotkových cien (JC) u stavebných prác by zásadným spôsobom porušilo dôverný charakter, pretože by sa ostatným uchádzačom a nielen im (aj zahraničným subjektom) umožnilo porovnať svoje JC s cenami víťazného uchádzača. Tým by došlo k jeho diskriminácii v budúcich súťažiach. Upozorňujeme, že naša požiadavka nie je v rozpore so Smernicami EP a R. Pre ilustráciu uvádzame, že napr. u jednej diaľničnej stavby je počet JC viac ako 1 tisíc.

30.2.  V § 42 ods. 1 doplniť tretiu vetu „Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie prenášať zodpovednosť za správnosť a úplnosť súťažných podkladov na uchádzača“

Odôvodnenie
Zákon by mal jednoznačne a jasne riešiť verejného obstarávateľa ako jedinú osobu, ktorá je v procese verejného obstarávania zodpovedná za správnosť a úplnosť súťažných podkladov. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť ani v prípade, že súťažné podklady spracováva pre neho tretia osoba (napr. projektant, špecializované organizácie a pod.). Na túto osobu nie je možné preniesť zodpovednosť za súťažné podklady. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sa obecne tejto zodpovednosti nemôže zbaviť a akékoľvek formulácie v súťažných podkladoch alebo v zmluve na prenesenie zodpovednosti na zhotoviteľa sú právne irelevantné.
Uvedené doplnenie je v súlade s rozhodovacou praxou Úradu pre verejné obstarávanie (napr. Rozhodnutie ÚVO č. 1896 – 7000/2012 – OK/4). Prakticky rovnaké ustanovenie obsahuje § 36 ods. 3 druhá veta aj český Zákon o zadávaní verejných zákaziek. Doplnenie takéhoto ustanovenia obmedzí riziko prípadných sporov a zníži administratívnu zaťaženosť.

30.3. V § 49 doplniť nový ods. 7, ktorý bude znieť:
„Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže v súťažných podkladoch určiť, že ponuka sa predkladá tak, aby obsahovala osobitne oddelenú a uzavretú časť týkajúcu sa návrhu na plnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk, označenú slovom „Kritériá“ a osobitne oddelenú a uzavretú časť ponuky označenú slovom „Ostatné“. Ak ide o elektronickú ponuku, oddelenosť a uzavretosť sa zabezpečí elektronickými prostriedkami tak, aby bola zabezpečená neporušiteľnosť a integrita jednotlivých častí, ich oddeliteľnosť a samostatné sprístupnenie.“
Podľa úpravy § 49 ods. 7 (v znení vyššie upraviť ostatné nasledujúce §§, najmä § 52, 171, 172.

Odôvodnenie: 
V dôvodovej správe k predchádzajúcej „veľkej“ novele ZVO sa uvádza, že sa vypúšťa koncept dvojobálkového predkladania ponúk z dôvodu zvýšenej administratívnej náročnosti spojený s predlžovaním procesu verejného obstarávania. Je potrebné uviesť, že dvojobálkový systém bol prakticky jediným a obligátnym systémom. Úplné  vypustenie takéhoto systému nemožno považovať za správne, preto navrhujeme jeho (fakultatívne) ponechanie na dobrovoľnej báze ponechanie predovšetkým z týchto dôvodov:
• dvojobálkový systém by mal spočívať v možnosti (nie povinnosti) VO a O najskôr posúdiť jednotlivé ponuky a až potom zverejniť ponukové ceny. Znamená to, že uchádzač podáva ponuku v dvoch samostatných obálkach (prvá je plnenie kvalifikačných požiadaviek, technické a technologické riešenie a pod. a druhá obálka je ponuková cena, resp. aj ostatné návrhy na plnenie kritérií). Tento spôsob je vhodný predovšetkým tam kde je hlavný dôraz kladený na kvalitu a cena nie je rozhodujúcim aspektom.
• hlavná výhoda spočíva v tom, že pri posudzovaní ponúk ešte nie je známa ponuková cena a preto cena nemôže ovplyvniť hodnotenie ponúk jednotlivých uchádzačov.
• jedná sa o praxou osvedčený spôsob, ktorý je využívaný aj Európskou bankou pre obnovu a rozvoj v zadávacích podmienkach. Dvojobálka je bežne realizovaná pri veľkých infraštruktúrnych projektch a v našich podmienkach sa osvedčila napr. pri stavbe Mosta Košická (Apollo), ktorý bol financovaný Európskou investičnou bankou.
• v prípade vypustenia dvojobálky (bez možnosti jej použitia) by často boli ovplyvnení členovia komisie ponukovou cenou, napr. keď by mali vylúčiť pre nesplnenie podmienok účasti uchádzača s najnižšou cenou. Pokiaľ by ponuka uchádzača nespĺňala podmienky účasti, resp. požiadavky na predmet zákazky, v prípade dvojobálky by musela byť vylúčená bez ohľadu na výšku ponukovej ceny, ktorá by nebola ani známa (ostala by v neporušenej druhej obálke).
• fakultatívne použitie dvojobálkoveho systému by bolo vo výlučnej kompetencii VO a O.
• ako už bolo zdôraznené, VO a O a prípadne aj orgány vykonávajúce následnú kontrolu nie sú ovplyvnené zistením, že bola vylúčená ponuka s najnižšou cenou, pretože sú otvárané obálky len tých uchádzačov, ktorí splnili súťažné podmienky.
• správne aplikovaný dvojobálkový systém vo väčšej miere obmedzuje používanie ceny ako jediného hodnotiaceho kritéria.S
• správne aplikovaný dvojobálkový systém eliminuje jeho vyššiu administratívnu náročnosť a prípadné predĺženie verejného obstarávania.

30.4. V nadväznosti na novelizačný bod 16 navrhujeme v znení § 40 ods. 4 písm. a) ako aj v znení § 53 ods. 5 písm. c) bod 1. nahradiť slovo „dvoch“ slovom „piatich“.

Odôvodnenie: 
Lehota dvoch pracovných dní odo dňa odoslania žiadosti, ak sa komunikácia uskutočňuje prostredníctvom elektronických prostriedkov je v mnohý prípadoch objektívne nepostačujúca.
Verejný obstarávatelia pritom v drvivej väčšine prípadov odmietajú vyhovieť žiadostiam uchádzačov o primerané predĺženie lehoty na doručenie vysvetlenia. Zároveň neexistuje právna úprava, ktorá by definovala, čo sa má považovať za primerané predĺženie lehoty na doručenie vysvetlenia. 
Ide pritom o jeden z tzv. „zákonných“ spôsobov manipulácie s verejným obstarávaním, keď verejný obstarávatelia zneužívajú na účely marenia hospodárskej súťaže zákonné inštitúty.
Princíp spočíva v zavalení uchádzača množstvom požiadaviek na vysvetlenie napr. desiatok až stoviek položiek z výkazu výmer alebo požiadavkami na vysvetlenie navrhovaných technických riešení, ktoré sú najmä pri veľkých súťažiach na stavebné práce veľmi komplikované a zároveň alebo požiadavkami na doplnenie najrôznejších dokladov.
Vyhovenie takýmto požiadavkám verejných obstarávateľov v lehote dvoch pracovných dní pritom nie je možné. Následne verejný obstarávateľ uchádzača z verejného obstarávania vylúči. 
Uchádzač sa tak musí brániť podaním námietok, ktorých úspech nie je zaručený, nakoľko verejný obstarávateľ argumentuje tvrdením, že ide o zákonnú lehotu a on nič neporušil, nakoľko žiadne ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní mu neukladá povinnosť lehotu na doručenie vysvetlenia predĺžiť.

30.5.  V nadväznosti na novelizačný bod 16 navrhujeme doterajšie znenie § 32 ods. 2 písm. b) a písm. c) nahradiť novým znením.

Doterajšie znenie § 32 ods. 2 písm. b): „písm. b) doloženým potvrdením zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne nie starším ako tri mesiace,“ nahradiť znením: „písm. b) doloženým potvrdením zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne nie starším ako tri mesiace; verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ potvrdenie nevyžaduje, ak uchádzač alebo záujemca so sídlom na území Slovenskej republiky nie je vedený v zozname dlžníkov zverejnenom na internetovej stránke zdravotnej poisťovne alebo Sociálnej poisťovne“. 

Doterajšie znenie § 32 ods. 2 písm. c): „písm. c) doloženým potvrdením miestne príslušného daňového úradu nie starším ako tri mesiace“, nahradiť znením: „písm. c) doloženým potvrdením miestne príslušného daňového úradu nie starším ako tri mesiace; verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ potvrdenie nevyžaduje, ak uchádzač alebo záujemca so sídlom na území Slovenskej republiky nie je vedený v zozname daňových dlžníkov zverejnenom na internetovej stránke Finančnej správy Slovenskej republiky“.

Odôvodnenie:
Predkladateľ novely má zrejmý zámer explicitne upraviť v zákone o verejnom obstarávaní možnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa kedykoľvek v priebehu verejného obstarávania skúmať neexistenciu dôvodov na vylúčenie v zmysle § 40 ods. 6.
Verejný obstarávateľ a obstarávateľ tak môže kedykoľvek skúmať aj splnenie podmienok účasti osobného postavenia podľa § 32 ods. 1. Na preukázanie splnenia podmienok účasti osobného postavenia je možné využiť zápis do zoznamu hospodárskych subjektov.
Napriek zápisu hospodárskeho subjektu do zoznamu hospodárskych subjektov si môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ na základe § 152 ods. 5 od uchádzača alebo záujemcu vyžiadať doklad podľa § 32 ods. 2 písm. b) a c).
Uchádzač alebo záujemca je v prípade, ak sa komunikácia uskutočňuje prostredníctvom elektronických prostriedkov ( teda v drvivej väčšine prípadov ), povinný doručiť požadované potvrdenie verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi do dvoch pracovných dní odo dňa odoslania žiadosti. Získať aktualizovaný doklad od zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťovne alebo daňového úradu pritom za dva pracovné dni nie je možné, napr. Sociálna poisťovňa má na vybavenie akejkoľvek žiadosti vrátane žiadosti o vydanie potvrdenia, že žiadateľ nie je jej dlžníkom, 30 dní.
Zákon o verejnom obstarávaní tak hospodárskym subjektom ukladá objektívne nesplniteľnú požiadavku.
Zároveň zdôrazňujeme, že zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa a ani daňový úrad nemajú žiadnu zákonnú povinnosť žiadateľovi na účely verejného obstarávania vydávať akékoľvek potvrdenia. 
Požiadavka, aby verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zbytočne administratívne nezaťažoval hospodárske subjekty požiadavkami na predkladanie dokladov o skutočnostiach, ktoré si vie získať sám z verejne dostupných elektronických databáz, je plne v súlade s elektronizáciou procesu verejného obstarávania a zákon o verejnom obstarávaní obdobnú právnu úpravu už aplikuje v § 39 ods. 4 v nadväznosti na ods. 7 v prípade, ak hospodársky subjekt nahradí preukázanie splnenia podmienok účasti predložením príslušných dokladov jednotným európskym dokumentom. 

30.6.  Navrhujeme :
a) zapracovať do predkladanej novely nový § 13 ods. 13, ktorého znenie bude nasledovné: „Na referencie vystavené v elektronickom trhovisku sa použijú ustanovenia § 12 ods. 3, 6, 8, 9 a 10 primerane.“
b) zapracovať do predkladanej novely nový § 182 ods. 1 písm. e), ktorého znenie bude nasledovné: „100 000 eur, ak vyhotovil referenciu, ktorá sa zakladá na nepravdivej skutočnosti“.

Odôvodnenie:
Podľa čl. XVIII ods. 3 Obchodných podmienok elektronického trhoviska má objednávateľ vyhotoviť referenciu v elektronickom kontraktačnom systéme po splnení zmluvy.
Pre verejných obstarávateľov tak neexistuje žiaden časový rámec, do ktorého majú referenciu vyhotoviť. Obchodné podmienky elektronického trhoviska pritom nevyhotovenie referencie nijako nesankcionujú. Je preto len vecou svojvoľného rozhodnutia verejného obstarávateľa, kedy a či vôbec referenciu dodávateľovi vyhotoví.
Zároveň Obchodné podmienky elektronického trhoviska (ďalej len „OPET“) v čl. XVIII ods. 4 upravujú nemožnosť zmeny tzv. negatívnej referencie a to ani v prípade, ak je táto nepravdivá. Dodávatelia tak nemajú žiadnu zákonnú možnosť brániť sa proti svojvoľnému a účelovému vyhotovovaniu neuspokojivých referencií zo strany verejných obstarávateľov.
Zákon a ani OPET podvodné správanie verejných obstarávateľov pritom nijako nepostihujú. Nepoctivý verejný obstarávateľ sa tak nemá čoho obávať a nemá žiaden dôvod konať poctivo.
Aktuálne platná právna úprava chráni nepoctivých verejných obstarávateľov, ktorý zneužívajú inštitút referencií proti „nepohodlným“ hospodárskym subjektom. Namiesto toho, aby zákon chránil dodávateľov pred nepoctivými verejnými obstarávateľmi, núti dodávateľov, aby vynakladali značné prostriedky a čas na súdne spory s podvodníkmi.
Poškodenie dobrého mena a dobrej povesti dodávateľov je pritom nezvratné. Akékoľvek svojvoľné správanie je pritom v rozpore s princípom spravodlivosti, princípom transparentnosti a princípom nediskriminácie.
Nepoctivý verejný obstarávateľ môže bez obáv zo sankcie odstúpiť od zmluvy z dôvodu jej podstatného porušenia dodávateľom a to bez skutočnej existencie takéhoto dôvodu, následne vystaví cez elektronický kontraktačný systém dodávateľovi neuspokojivú referenciu, ktorá je následne zaslaná do evidencie referencií vedenej Úradom, ktorý následne začne proti dodávateľovi konanie o uloženie sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na tri roky.
Uložením takejto sankcie pritom ÚVO ekonomicky zlikviduje dodávateľa a tým aj všetky pracovné miesta naviazané na tohto dodávateľa.
Možnosť účelového vyhotovovania neuspokojivých referencií je možné zneužiť viacerými spôsobmi, napr. na odradenie nežiaducich dodávateľov od predloženia ponuky, čím sa obmedzuje hospodárska súťaž, alebo ako trest za to, že súťaž vyhral ten „nesprávny“ dodávateľ, prípadne na vydieranie dodávateľa, aby uskutočnil za vysúťaženú cenu aj rôzne práce naviac bez navýšenia rozpočtu. 
Zneužívanie systému referencií proti poctivým dodávateľom je tak jedným z ďalších spôsobov využívania zákonných inštitútov na manipuláciu s verejným obstarávaním. 
Akékoľvek zneužívanie zákona by pritom malo byť sankcionované odstrašujúcimi sankciami.
Navrhujeme preto, aby za vystavenie referencie zakladajúcej sa na nepravdivej skutočnosti úrad uložil verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu 100 000 eur.

30.7.  Navrhujeme
a) zapracovať do predkladanej novely nový § 182 ods. 3 písm. b), ktorého znenie bude nasledovné: „uchádzačovi, záujemcovi alebo hospodárskemu subjektu pokutu od 1000 eur do 100 000 eur, ak došlo k odstúpeniu od zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody zo strany verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa z dôvodu podstatného porušenia povinností dodávateľa,“.
b) súčasne vypustiť zo zákona § 182 ods. 3 písm. b) bod 2., a doterajšie písmená c), d), e) f) a g) v § 182 ods. 3 nahradiť písmenami d), e), f), g) a h).

Odôvodnenie:
Navrhovanú právnu úpravu predložilo ÚVO ako súčasť novely zákona v rámci legislatívneho procesu LP/2017/620.
V dôvodovej správe k navrhovanému právnemu textu ÚVO konštatoval, že zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov je neprimerane tvrdá sankcia.
Zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov je sankcia, ktorá ekonomicky zlikviduje každý hospodársky subjekt. Ekonomická likvidácia hospodárskeho subjektu nemôže byť za žiadnych okolností adekvátnym postihom, nech už je jeho previnenie akékoľvek.
Osobitne v prípade, keď zákon ponecháva na absolútne svojvoľné rozhodnutie verejného obstarávateľa a obstarávateľa určenie dôvodov porušenia zmluvy podstatným spôsobom.
Dôvodom porušenia zmluvy podstatným spôsobom sa tak môžu stať aj absurdné dôvody, ktoré si verejný obstarávateľ podľa ľubovôle naformuluje do zmluvy a to s jediným cieľom - odradiť nepohodlné hospodárske subjekty od podania ponuky. Mnohé dôvody porušenia zmluvy podstatným spôsobom, pritom takúto kvalifikáciu vôbec nespĺňajú.
Proti absurdným dôvodom označeným ako porušenie zmluvy podstatným spôsobom sa pritom hospodárske subjekty nemôžu žiadnym spôsobom brániť, nakoľko sú zapracované do zmluvy, ktorú uchádzač nemôže pripomienkovať a s ktorou úspešný uchádzač musí súhlasiť.
Jediným riešením je tak pre hospodársky subjekt nepodanie ponuky.
Hrozba odstúpenia od zmluvy z dôvodu jej podstatného porušenia je najefektívnejším „legálnym“ spôsobom manipulácie s verejným obstarávaním a práve Úrad sankciou zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov takúto manipuláciu zákonnou úpravou umožňuje. 
Určenie dôvodov, ktoré bude verejný obstarávateľ považovať za dôvody na odstúpenie od zmluvy pre jej podstatné porušenie, pritom nemôže spochybniť Úrad a ani súd, nakoľko ide o oblasť zmluvnej voľnosti.
Uplatnenie odstúpenia od zmluvy z dôvodu jej podstatného porušenia je pritom len na verejnom obstarávateľovi.
V prípade ak súťaž vyhrá ten „nesprávny“ hospodársky subjekt, verejný obstarávateľ urobí všetko preto, aby niektorí z týchto dôvodov uplatnil a naopak v prípade „správneho“ hospodárskeho subjektu tieto dôvody neuplatní a to ani v prípade, ak budú reálne dané.
Inštitút odstúpenia od zmluvy z dôvodu jej porušenia podstatným spôsobom sa tak vzhľadom na likvidačnú sankciu stáva veľmi silným a efektívnym nástrojom manipulácie s verejným obstarávaním.
Žiaden hospodársky subjekt nebude riskovať ekonomickú likvidáciu účasťou v problémovom verejnom obstarávaní.
Dokazovanie neexistencie dôvodu na odstúpenie od zmluvy pre jej porušenie podstatným spôsobom je pre hospodárske subjekty pritom extrémne náročné a to osobitne z dôvodu, že Úrad začne konanie o uloženie sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov ex offo a sankciu uloží bez toho, aby skúmal či dôvody pre odstúpenie od zmluvy pre jej porušenie podstatným spôsobom sú naozaj dané.
Konanie o uloženie sankcie zákazu účasti na dobu troch rokov ex offo, robí z Úradu asistenta možnej manipulácie s verejným obstarávaním. Nepoctivý verejný obstarávateľ tak môže jednoduchým spôsobom ekonomicky zničiť akýkoľvek hospodársky subjekt.
Nepoctivému verejnému obstarávateľovi stačí odstúpiť od zmluvy pre jej údajné porušenie podstatným spôsobom alebo z absurdného dôvodu, ktorý si sám verejný obstarávateľ určil ako podstatný a Úrad už všetko ostatné zariadi.
Sankcia zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov má priamy vplyv na hospodársku súťaž a jej obmedzením aj priamy dopad na naplnenie hlavného cieľa verejného obstarávania, ktorým je získanie ekonomickej najvýhodnejšej ponuky.
Už len z dôvodu možného zneužitia hrozby uloženia sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch, ktorej uplatnenie ekonomicky zlikviduje každý hospodársky subjekt, by mal Úrad pristúpiť k jej nahradeniu inou menej fatálnou sankciou.
Možnosť uloženia pokuty až do výšky 100 000 eur je pritom pre každý hospodársky subjekt dostatočne odstrašujúca. Popri uloženej pokute hospodársky subjekt zároveň s odstúpením od zmluvy stratí zákazku a uplatnia sa voči nemu aj zmluvné pokuty.
Posudzovanie výšky uloženej pokuty zároveň dáva úradu možnosť uplatniť hodnotiaci úsudok zohľadňujúci spoločenskú závažnosť pochybenia hospodárskeho subjektu realizujúceho zákazku.
Máme za to, že je zásadný rozdiel, či sa hospodársky subjekt dopustí pochybenia v strategickej zákazke za 100 000 000 eur alebo v zákazke za 50 000 eur zadanej cez elektronické trhovisko. Zároveň je zásadný rozdiel aj v uplatnenom dôvode odstúpenia od zmluvy pre jej porušenie podstatným spôsobom. 
Nemôže byť rovnako sankcionované odstúpenie od zmluvy z dôvodu, že úspešný uchádzač nezložil na účet verejného obstarávateľa výkonovú zábezpeku do troch dní od uzavretia zmluvy na zákazku s nízkou hodnotou (čo je na hrane možností bankového prevodu) a nedokončenie tunela za desiatky miliónov eur riadne a včas.
Sankcionovanie všetkých prípadov odstúpenia od zmluvy z dôvodu jej porušenia podstatným spôsobom, bez zohľadnenia okolností, za ktorých k odstúpeniu došlo, ekonomickou likvidáciou hospodárskeho subjektu je neprimerané, nevyvážené a v rozpore s elementárnymi pravidlami spravodlivosti. Zásadný rozpor s princípom spravodlivosti predstavuje aj ukladanie sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov ako dôsledok účelového konania nepoctivého verejného obstarávateľa.
Spravodlivé ukladanie primeraných sankcií patrí k elementárnym princípom právneho štátu a je vyjadrením ústavného práva na spravodlivé prejednanie veci každého subjektu. Požiadavku na spravodlivé a primerané sankcie zvýrazňuje aj skutočnosť, že aj napr. hospodársky subjekt s vynikajúcim renomé dlhodobo pôsobiaci na Slovenskom trhu, ktorý má stovky referencií s najvyšším hodnotením od desiatok rôznych verejných obstarávateľov, môže byť ekonomicky zlikvidovaný len kvôli jedinému pochybeniu napr. pri realizácii zákazky s nízkou hodnotou, alebo ako dôsledok účelového konania nepoctivého verejného obstarávateľa. 
Dôraz na spravodlivé ukladanie primeraných sankcií zvýrazňuje aj fakt, že v prípade uloženia zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov dôjde k ekonomickej likvidácii hospodárskeho subjektu a teda aj k likvidácii všetkých pracovných miest viazaných na tento hospodársky subjekt.
Zároveň a to najmä v prípade ekonomickej likvidácie veľkých hospodárskych subjektov dôjde k zániku mnohých subdodávateľov ekonomicky závislých na tomto hospodárskom subjekte.
ÚVO pri úprave sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov zjavne nezohľadnil katastrofálne sociálne dopady uloženia takejto sankcie. 
Skutočne potrestanými budú zamestnanci ekonomicky zlikvidovaného hospodárskeho subjektu, rodiny týchto zamestnancov, ktoré tak prídu spravidla o hlavný zdroj príjmov ako aj drobní podnikatelia, ktorí prídu o svojho kľúčového ekonomického partnera.
V záujme naplnenia princípu spravodlivosti, ako aj v záujme zmiernenia neakceptovateľných sociálnych dopadov je nevyhnutné sankciu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov zo zákona vypustiť a nahradiť ju právne a sociálne spravodlivejšou peňažnou pokutou s možnosťou jej odstupňovania.

30.8.  Navrhujeme zmeniť znenie prvej vety § 182 ods. 3 nasledovne: "Úrad môže uložiť".

Odôvodnenie:
Úrad by mal mať možnosť zvážiť či vôbec uloží sankciu, najmä v prípade, ak ide o sankciu s potenciálom ekonomicky zlikvidovať podnikateľa a tým (pri veľkom zamestnávateľovi) ekonomicky destabilizovať celý dotknutý región. Tak ako bolo uvedené vyššie v bode 18.8, kombinácia odstúpenia spolu s automatickým uložením zákazu účasti je vo svojej podstate nebezpečným nástrojom a Úrad by nemal byť len v pozícii orgánu, ktorý automaticky musí (bez ohľadu na okolnosti) uložiť sankciu. Dôvody uvedené vyššie v bode 18.7 sa použijú primerane aj pri tomto bode.