| Pripomienka: | V §2 písm. c) sa upravuje definícia príjmu. Stále však táto definícia nie je dostatočná napríklad v kontexte nepeňažného príjmu zamestnancov, ale aj iných fyzických osôb. Preto navrhujeme do definície zdaniteľného príjmu, v §2 alebo v §5 zakomponovať aj podmienku „osobného prospechu“ daňovníka. Ako to judikoval napríklad Nejvyšší správní soud ČR:
“Příjmem podléhajícím dani z příjmů fyzických osob je zvýšení majetku daňového poplatníka. Musí se přitom jednat o příjem skutečný, a nikoliv toliko zdánlivý. To znamená, že se toto zvýšení majetku musí v právní sféře daňového poplatníka reálně projevit, a to tak, aby bylo pro poplatníka skutečně využitelné.”
V súčasnosti dochádza k možným veľmi širokým interpretáciám pojmu zdaniteľný príjem zo závislej činnosti ako je to vidno aj v dôvodovej správe tejto novely k bodu 11, ktoré za zdaniteľný príjem považujú napríklad aj „firemné teambuildingy“, ktoré sú reálnej praxi považované za povinné akcie zamestnancov väčšinou mimo pracovného času a bez osobného prospechu pre zamestnancov.
Z dôvodu právnej istoty daňovníkov pri bol k téme Nepeňažné benefity zamestnancov vhodný aj Metodický Pokyn, ktorý by definoval kritériá a príklady nepeňažného zdaniteľného príjmu zamestnancov. |
