LP/2019/237 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov)
Pripomienka k: 2. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 5, v časti §5 odsek 2, písmeno h)
Dátum vytvorenia: 26.04.2019
Zásadná: Áno
Stav: Nespracovaná
Pripomienka:
Podľa súčasného právneho stavu je otázka vyslania zamestnancov v rámci cezhraničného poskytovania služieb, ktorá vychádza zo smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci cezhraničného poskytovania služieb, upravená najmä v Zákonníku práce (§ 5 ods. 2 a nasl.). V Zákonníku práce sú vymedzené základné pojmy a  pravidlá pracovného práva, ktoré vysielajúci (hosťujúci) zamestnávateľ musí pri vyslaní zamestnanca na územie SR dodržať (tzv. tvrdé jadro smernice – čl. 3 ods. 1 transponované do § 5 ods. 2 Zákonníka práce).

Predkladaný návrh zmeny zákonníka práce prináša v § 5 ods. 2 písm. h) rozšírenie tzv. „tvrdého jadra“, kde na základe uvedeného pridaného ustanovenia písm. h) dochádza ku garancií „podmienok ubytovania, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancom“ Sme názoru, že v prípade stavebného priemyslu, je dôležité definovanie „rovnakých“ podmienok na ubytovanie ako je to v prípade domácich zamestnancov. Pokiaľ ide o vysielanie na územie Slovenskej republiky, teda hostiteľským štátom je SR, vysielaný zamastenec môže očakávať vyšší štandard ubytovania, ktorý v stavebnom priemysle žiaľ absentuje. Na strane druhej aj keď zamestnávateľ v stavebnom priemysle rutinne zabezpečuje ubytovanie pre svojich zamestnancov, často krát je toto ubytovanie riešené prostredníctvom zabezpečenia firemných bytov prípadne ubytovní.

Naopak v prípade vysielania zamestnancov na výkon prác do zahraničia a pri poskytovaní služieb je z nášho pohľadu nevyhnutné, aby vysielajúci zamestnávateľ, v spolupráci s hostiteľským zamestnávateľom v dotknutom členskom štáte vydiskutovali všetky potrebné detaily ubytovania a o tomto bol vysielaný zamestnanec upovedomený.

Ďalej v návrhu zákona sa predkladá v § 5 ods. 2 nasledovné ustanovenie: „Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov vyslaných na výkon prác pri poskytovaní služieb hosťujúcim zamestnávateľom z územia iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky, ktorých trvanie vyslania presiahlo 12 mesiacov, alebo ak predĺženie tejto doby pred jej uplynutím hosťujúci zamestnávateľ oznámil spolu s odôvodnením Národnému inšpektorátu práce, presiahlo 18 mesiacov, sa spravujú týmto zákonom, osobitnými predpismi alebo príslušnou kolektívnou zmluvou; to sa nevzťahuje na založenie, vznik, skončenie a zánik pracovnoprávneho vzťahu, výkon inej zárobkovej činnosti a obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru. Ak hosťujúci zamestnanec nahrádza iného hosťujúceho zamestnanca, ktorý vykonával tú istú úlohu na tom istom mieste, do trvania vyslania na účely prvej vety sa započítava aj trvanie vyslania nahrádzaného hosťujúceho zamestnanca; vykonávanie tej istej úlohy na tom istom mieste sa posudzuje s ohľadom na povahu vykonávaných činností, povahu poskytovanej služby a miesto jej výkonu.“

Navrhovaná zmena  čl. 3 ods. 1a smernice 957/2018/EÚ -  rozdeľuje vyslanie na „krátkodobé“ - do 12 mesiacov (s možnosťou zamestnávateľa poslať oznámenie, ktoré obsahuje odôvodnenie, a teda možnosťou do 18 mesiacov aplikovať pravidlá vyslania ako pri krátkodobom vyslaní) a „dlhodobé“ - nad 12 (resp. 18 mesiacov). Smernica nemá dopad na možnosť zamestnávateľa vyslať zamestnanca na výkon práce pri cezhraničnom poskytovaní služieb na územie SR aj na viac ako 12 (18) mesiacov, ale kým v prípade krátkodobého vyslania sa zachováva aplikácia pracovného práva SR v rozsahu tzv. tvrdého jadra /§ 5 ods. 2 Zákonníka práce/, v prípade dlhodobého vyslania sa má aplikovať celé pracovné právo SR s výnimkou vymenovaných ustanovení /ich rozsah vychádza zo smernice/. Smernica tiež upravuje aj započítanie tzv. reťazenia vyslaní do doby trvania vyslania na územie členského štátu (kritéria uvedené v § 5 ZP vychádzajú z kritérií, ktoré vymedzuje smernica).

Sme toho názoru, že v stavebnom priemysle bude táto doba vždy dlhodobá nakoľko dĺžka trvania stavieb a stavebných procesov je zdĺhavá. S navrhovaným reťazením sa podľa nášho názoru v prípade zamestnávania a v oblasti stavebníctva nedá súhlasiť v plnej miere. Pre zamestnávateľa v stavebnom odvetví  by bolo takéto reťazenie vždy od samotného začiatku „dlhodobé“ z tohto dôvodu sa nám predkladané ustanovenie zdá v plnej miere neakceptovateľné pre oblasť stavebníctva.