LP/2018/9 Zákon o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: NBS (Národná banka Slovenska)
Pripomienka k: celému materiálu
Dátum vytvorenia: 26.01.2018
Zásadná: Áno
Stav: Čiastočne akceptovaná
Pripomienka:
Národná banka Slovenska vecne nesúhlasí so zmenou v súčasnosti uplatňovaného odvodu poistného pre neživotné poistenie na daň z poistenia pre všetky druhy poistenia, vrátane zmlúv uzatvorených pred účinnosťou zákona.
Táto pripomienka je zásadná.

Odôvodnenie:

1. Rozšírenie predmetu dane oproti doteraz odvádzanému odvodu
Z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018 vyplýva, že zámerom návrhu zákona (dane z poistenia) malo byť nahradenie terajšieho odvodu z prijatého poistného z neživotného poistenia nepriamou daňou z poistenia. Pritom zo sprievodných dokumentov k predloženému návrhu zákona vyplýva, že navrhovaný zákon nemal za cieľ ustanoviť nepriamu daň aj zo životného poistenia (napríklad z odhadu príjmov do štátneho rozpočtu cca. 57 mil. eur). Predložený návrh však počíta už aj so životným poistením, pričom v dôsledku toho – podľa údajov Národnej banky Slovenska k 31. 12. 2016 – má ísť približne o daňové príjmy až vo výške 90 mil. eur. V životnom poistení to predstavuje dodatočné náklady na poistenie obyvateľov približne 19,3 mil. eur.

Podľa predloženého návrhu sa daň má uhrádzať (odvádzať, platiť) z celého prijatého alebo predpísaného poistného, pričom podľa predloženého návrhu by sa navrhovaná daň dotýkala nielen nových zmlúv, ale aj zmlúv uzatvorených pred nadobudnutím účinnosti zákona. Navyše, podľa predloženého návrhu daňovník nie je určený a daň má odvádzať poisťovateľ (poisťovňa), a preto Národná banka Slovenska predpokladá, že až do zmeny zmluvných podmienok bude takto určená daň nákladom poisťovní. V dôsledku toho sa významne rozširuje dopad dane oproti doteraz odvádzanému odvodu z prijatého poistného uplatňovaného v neživotnom poistení, čím sa celkovo zhorší hospodársky výsledok poisťovní. Pre úpravu poistného v neživotnom poistení tak, aby bolo dostatočné aj na úhradu dane z poistenia, bude potrebný dostatočný časový priestor pre informovanie klientov a ich možnosť vypovedať zmluvu podľa Občianskeho zákonníka šesť týždňov pred uplynutím poistného obdobia. V životnom poistení poisťovňa túto možnosť nemá, a tým nevie zákonným spôsobom ukončiť stratové zmluvy. 
Ustanovenie navrhnutej dane by významne ovplyvnilo hospodársky výsledok poisťovní. Pri objektívnom odhade dopadov navrhnutej dane na dosiahnutý hospodársky výsledok k 31. 12. 2016 sa javí, že náklady na splatnú daň by predstavovali viac ako polovicu dosiahnutého hospodárskeho výsledku. Navyše, v dôsledku predloženého návrhu by poisťovne museli dotvárať rezervy v životnom poistení o aktuálnu (súčasnú) hodnotu budúcej splatnej dane pre zmluvy uzatvorené pred účinnosťou zákona. Tento náklad závisí od durácie poistných záväzkov. Národná banka Slovenska nedisponuje dostatočnými dátami pre jeho odhad. 

Rozšírenie dane z poistenia podľa predloženého návrhu bude mať v strednodobom časovom horizonte negatívny vplyv na poistených. Zvýši sa poistné, čo bude mať za následok zníženie poistenia obyvateľstva, čím sa môžu zvýšiť náklady štátu v prípade prírodných pohrôm akými sú napríklad záplavy, či požiare. 

2. Dopad návrhu zákona na oblasť životného poistenia
Životné poistenie je jednou z foriem zabezpečovania sa jednotlivcov na dôchodok, čo by – aj vzhľadom na očakávaný demografický vývoj v Slovenskej republike – malo byť jednou z dôležitých zložiek budúceho dôchodku. Preto je potrebné vytvárať vhodné prostredie na motiváciu ľudí, aby si sami šetrili na svoj dôchodok. 
Viacpilierový systém šetrenia sa považuje za najvhodnejší, ako vyplýva z dokumentov OECD, Svetovej banky aj Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS), keďže takto sa zabezpečuje okrem dostatočnosti budúceho dôchodku aj rozloženie rizík vnorených v jednotlivých možnostiach šetrenia.
Populácia v Slovenskej republike patrí k najrýchlejšie starnúcej populácii v rámci Európskej únie, a to najmä vplyvom poklesu pôrodnosti v silných populačných ročníkoch (tzv. „husákove deti“), čo vyplýva z Prognózy vývoja obyvateľstva Slovenskej republiky do roku 2050. Kým v súčasnosti podiel obyvateľov nad 65 rokov tvorí 15 % obyvateľstva, tak Štatistický úrad SR podľa jeho prognózy očakáva v roku 2050 podiel tejto kategórie až 30 %.
Aj preto v minulosti bolo životné poistenie zaradené do III. piliera dôchodkového zabezpečenia, ako dobrovoľné sporenie na dôchodok s tým, že poistné na životné poistenie bolo možné v rámci stanovených limitov odpočítať z daňového základu pre daň z príjmu fyzických osôb.

Životné poistenie zahŕňa aj formu investovania, avšak po zavedení dane z poistenia, táto možnosť investovania nebude konkurencieschopná voči iným formám investovania ako napríklad vklady v bankách, podielové fondy, nákup cenných papierov. 
Pre určitú skupinu klientov sa životné poistenie a investičné životné poistenie stanú drahé, a tým nedostupné. Bežní klienti takto prídu o možnosť vytvorenia úspor a krytia rizika pre prípad úrazu, smrti a dožitia.
V prípade zdanenia produktov investičného životného poistenia nastane situácia dvojitého zdanenia, čo v sektore bankovníctva (vklady na bankových a termínovaných účtoch) a v sektore kapitálového trhu (investície do podielových listov, dlhopisov a pod.) neexistuje.

Daň z poistenia existuje v životnom poistení aj vo viacerých iných krajinách Európskej únie, pričom však na druhej strane existujú vo väčšine týchto krajín možnosti kompenzácie tohto zdanenia, napríklad poistné je odpočítateľnou položkou pri určovaní základu dane  z príjmu. 
Predložený návrh zákona vytvára podmienky, za ktorých životné poistenie bude nevýhodné a nevhodné pre klienta. Návrh zákona zhoršuje podnikateľské prostredie pre životné poistenie takým spôsobom, že je dôvodné očakávať pokles jeho predaja a tým aj možný pokles počtu poskytovateľov poistenia, ale taktiež je dôvodné očakávať zhoršenie podnikateľského prostredia v oblasti distribúcie poistenia. 
Navrhovaná výška sadzby dane je vyššia než v súčasnosti dosahovaný výnos na finančných trhoch. V tradičnom životnom poistení je aktuálna garantovaná úroková miera nižšia ako 1 %, čím by spolu s touto daňou poistený namiesto výnosu dosiahol stratu dokonca aj z istiny svojich investovaných prostriedkov. 

3. Nesystémovosť navrhovaného ustanovenia nepriamej dane z poistenia 
3.1. Pripravovaný zákon neustanovuje daňovníka, pričom platiteľom dane je poisťovateľ. Vychádzajúc zo skutočnosti, že daň je súčasťou zaplateného poistného, tak do zmeny zmluvných podmienok daň znáša (bude znášať) poisťovňa vo svojich nákladoch. Pritom nepriama daň je daň, ktorá sa platí „nepriamo“ prostredníctvom jej zaplatenia v cene tovaru a služby, pri ktorej platiteľ dane a daňovník nie sú tá istá osoba. V prípade navrhnutého riešenia zdaňovania však k tomuto nedochádza, čo svedčí o nesystémovosti navrhovanej „nepriamej“ dane z poistenia.
3.2. Zároveň o nesystémovosti navrhnutého riešenia dane z poistenia svedčí aj systémová nejednotnosť (roztrieštenosť) zdaňovania vo vzťahu k navrhnutému ponechaniu platenia odvodu z poistného zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 

4. Retroaktivita predloženého návrhu zdaňovania
Podľa predloženého návrhu sa daň má uhrádzať (odvádzať, platiť) z celého prijatého alebo predpísaného poistného, pričom podľa predloženého návrhu by sa navrhovaná daň dotýkala nielen nových zmlúv, ale aj zmlúv uzatvorených pred nadobudnutím účinnosti zákona, čím by došlo k ústavne problematickej retroaktivite. V porovnaní so skutočnosťami, stavom a okolnosťami, za ktorých klienti poisťovní (poisťovateľov) uzatvárali poistné zmluvy by taktiež dochádzalo k právnej neistote a nepredvídateľnosti práva aj z hľadiska poškodzovania klientov poisťovní (poisťovateľov) vzhľadom na pôvodne nepredvídateľnú dodatočnú (ex post) zásadnú zmenu a nové nastavenie podstatných podmienok pre už uzavreté poistné zmluvy, čo odporuje princípu ochrany legitímnych očakávaní [legitímnej dôvery – the Legitimate expectation – der Vertrauenschutz – la confiance légitime (l’attente légitime)], konkrétne ochrany legitímnych očakávaní klientov poisťovní. 

5. Administratívna náročnosť
Navrhované stanovenie rôznych sadzieb základu dane pre daň z poistenia zvýši administratívnu náročnosť pri správe poistných zmlúv, a tým tiež zvýši náklady poisťovní. Tento problém by bol odstránený zjednotením sadzby v jednotlivých poistných druhoch (životné a neživotné poistenie). 

6. Nejasnosť textácie ohľadom poistných odvetví
V predloženom návrhu zákona je stanovená rozdielna sadzba aj pre riziká kryté jednou zmluvou, napríklad živelné udalosti poistenia nehnuteľností majú sadzbu 6 % a zároveň škody na nehnuteľnostiach spôsobené človekom či krupobitím a mrazom majú sadzbu 8 %, pričom predložený návrh zákona nerieši takúto situáciu, napríklad v prípade takýchto zmlúv (zmlúv kryjúcich zároveň viaceré poistné riziká) zjednotením sadzby. 
Ďalej napríklad predložený návrh zákona v § 8 ods. 1 písm. e) stanovuje sadzbu základu dane pre poistné odvetvie určené pre poistenie dôchodku zo starobného sporenia vo výške 2 %, ale zároveň v § 9 je toto poistenie oslobodené od dane.

7. Navrhovaná účinnosť pripravovaného zákona
Podľa predloženého návrhu zákona sa nadobudnutie účinnosti navrhuje na 1. 10. 2018, pričom sa predpokladá, že pripravovaný zákon by mohol byť uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky niekedy v lete 2018. V takomto prípade by však poisťovne nemali dostatok času na implementovanie úprav poistných systémov (novej regulácie zdaňovania poistenia) na účely správneho stanovenia základu dane a používaných účtovných a daňových systémov. 

Okrem uvedeného zvyšovanie daňového zaťaženia sprevádzané poklesom ziskovosti poisťovní so sídlom na území Slovenskej republiky môže značným spôsobom zvyšovať pravdepodobnosť rozhodnutí v prospech transformácie dcérskych spoločností na území Slovenskej republiky na pobočky, čo by prvotne viedlo k znižovaniu zamestnanosti a odlivu kapitálu a tým aj k súvisiacemu výpadku na strane príjmov štátneho rozpočtu a v neposlednom rade aj k znižovaniu objemu finančných prostriedkov, ktoré budú uložené v slovenských bankových subjektoch, respektíve ďalej investované v rámci slovenskej ekonomiky.

8. Legislatívne nedostatky predloženého návrhu
Predložený návrh zákona taktiež má viaceré legislatívnotechnické nedostatky z hľadiska platných legislatívnych pravidiel pre tvorbu právnych predpisov.