LP/2018/880 Program predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 – 2025

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky)
Pripomienka k:
Dátum vytvorenia: 11.12.2018
Zásadná: Áno
Stav: Akceptovaná
Pripomienka:
Ku kapitole 3. Odpad z potravín, časti 3.4. Opatrenia, bod O.22. – „Zrušenie minimálnej trvanlivosti potravín (v súlade s odporúčaniami OECD a v zmysle návrhu znenia Stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030).“ Ako zodpovedný subjekt je uvedené MPRV SR v spolupráci s MŽP SR. Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že podľa čl. 9 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (ďalej len „nariadenie“) je údaj o minimálnej trvanlivosti povinným údajom okrem potravín, ktoré podľa čl. 24 ods. 1 nariadenia musia byť označené dátumom spotreby a potravín, ktoré podľa prílohy X ods. 1 písm. d) nemusia byť označené dátumom minimálnej trvanlivosti, nemôže žiadna členská krajina EÚ upraviť v národnej legislatíve túto povinnosť inak. Táto úvaha je zatiaľ v rovine rokovania v Európskej komisii. Uvedená legislatívna zmena bude mať svoje pozitíva, ale aj negatíva. Pozitívom je samozrejme znižovanie strát potravín, avšak spotrebiteľ by mal dostať, resp. kúpiť si plnohodnotnú potravinu, ktorá má všetky deklarované vlastnosti. Nie je dôvod prečo by mal spotrebiteľ konzumovať neplnohodnotné potraviny len preto, že niektorý článok v potravinovom reťazci zlyhal a umiestňuje na trh potraviny, ktoré síce neohrozujú zdravie spotrebiteľa, avšak nespĺňajú požadované vlastnosti. Riešenie tohto problému je možné tým, že každému článku v potravinovom reťazci bude venovaná náležitá pozornosť, aby každý článok v potravinovom reťazci umiestňoval na trh čo možno najčerstvejšie potraviny a samozrejme neobjednával potraviny, ktoré má ešte na sklade a spotrebitelia nemajú o ne až taký veľký záujem. Teda aby venoval väčšiu pozornosť zásobovaniu podľa dopytu a neobjednával tovar periodicky v určitých časových intervaloch. Niekedy to tak fungovalo. Dôkazom že potraviny ktoré aj teraz nemusia byť označené dátumom minimálnej trvanlivosti, neboli vhodné na určené použitie, je napr. kauza žuvačiek z Číny, ktoré boli tvrdé a nedali sa žuvať, lebo sa rozpadávali pri žuvaní v ústach. Hoci pri zdôvodňovaní prečo nemusí byť uvádzaný dátum minimálnej trvanlivosti na tomto sortimente výrobcovia tvrdili, že žuvačky majú taký obrat, že nestihnú zmeniť deklarované vlastnosti. Prečo by spotrebiteľ mal kupovať takýto tovar a potom aj napriek zámeru neohraničovať trvanlivosť potravín ho vyhodí do odpadu, a tým vlastne nezníži odpad z potravín. Podľa nášho názoru neboli negatíva a pozitíva v dostatočnej miere analyzované a vôbec neboli konzultované s MPRV SR pred zaradením do materiálu spolu so zodpovednosťou za splnenie tohto opatrenia. Je otázne či by malo takéto opatrenie priamy vplyv na obmedzenie plytvania potravinami a zlepšenie životného prostredia. Zabránenie plytvaniu potravín zrušenie označovania minimálnej trvanlivosti nemusí zabrániť, pretože spotrebiteľ tým že potravina nebude mať označenú trvanlivosť, bude predpokladať že požadované vlastnosti budú stále, t. j. bude nakupovať viac rovnakých potravín, aby nemusel tak často chodiť do obchodu, avšak v konečnom prípade potraviny skončia v odpade, čím vôbec nebude naplnený zámer znižovania potravín. Splní to len ten účel, že potraviny spotrebiteľ zaplatí, a teda nedôjde k finančnej strate výrobcu až po jeho realizáciu v obchode.