LP/2018/757 Riadne predbežné stanovisko SR k návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ukončujú sezónne zmeny času a zrušuje smernica 2000/84/ES

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: MSSR (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky)
Pripomienka k:
Dátum vytvorenia: 22.10.2018
Zásadná: Áno
Stav: Akceptovaná
Pripomienka:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa nestotožňuje s argumentami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „MPSRV“) ohľadne argumentácie, že voľba zimného času, ktorý sa má od roku 2019 uplatňovať  je vhodnejšia, pretože v našich zemepisných šírkach sa tento čas dlhodobo uplatňoval a rešpektuje fyziológiu populácie na našom území. Naopak zastávame názor, že letný čas má viacej kladov ako záporov. Najväčší prínos letného času spočíva v tom, že vďaka letnému času máme v súčasnosti takmer pol roka dni, keď slnko svieti ešte aj po 19. hodine popoludní. Zavedením zimného času by takýchto dní bolo počas roka iba sto, teda o polovicu menej, pričom dni kedy slnko svieti po 20. hodine popoludní by sme nezažili vôbec. 

Zároveň máme za to, že vláda Slovenskej republiky by mala vypočuť aj vôľu obyvateľov Slovenskej republiky, ktorí sa  v celoeurópskej ankete k zmene času vyjadrili za zachovanie letného času (za permanentný letný čas bolo zhruba 53 percent z celkového počtu hlasujúcich, za zimný len asi 32 percent slovenských účastníkov ankety). 

Taktiež je potrebné reflektovať potrebu koordinovaného prístupu minimálne v rámci krajín V4. Ak sa za permanentný letný čas vyjadrilo až 72 percent Poliakov a dve tretiny Maďarov a Rakúšanov, je priam žiaduce, aby aj Slovenská republika zvolila tento režim. Samotné MPSVR v stanovisku k čl. 3 návrhu argumentuje tým, že pokiaľ návrh smernice neustanovuje jednotnú pozíciu členského štátu (ďalej len „ČŠ“) uplatňovať/neuplatňovať sezónne zmeny času, môže dochádzať k zložitej situácii, kde by jeden ČŠ uplatňoval iba zimný čas, iný susedný ČŠ by uplatňoval letný čas, čo by mohlo výrazne skomplikovať fungovanie vnútorného trhu. V takejto situácii môže tiež dochádzať k praktickým problémom napr. v koordinácii záchranných zložiek, vzájomnej policajnej spolupráci a pod. Obdobná argumentácia je v stanovisku k čl. 4: „Zdôrazňujeme potrebu uplatňovania jednotného režimu času v ČŠ EÚ, najmä v stredoeurópskom regióne; minimálne medzi okolitými ČŠ EÚ.“ Preto je logicky nevyhnutné a zásadne trváme na tom prispôsobiť sa najmenej ČŠ susediacim so Slovenskou republikou. Ak teda väčšina susediacich ČŠ navrhuje zavedenie letného času, to isté by mala urobiť aj Slovenská republika.

Pokiaľ ide o vplyvy na ekonomiku, máme za to, že ak Slovenská republika zavedie iný čas, ako minimálne susediace krajiny, bude to mať negatívny dopad nielen na turistický ruch, ale najmä na riadne fungovanie vnútorného trhu.

Na základe vyššie uvedených argumentov zásadne trváme na zavedení permanentného letného času, ktorý našiel podporu nielen v rámci územia Slovenskej republiky, ale aj v krajinách V4 a Európskej únie.