LP/2018/640 Riadne predbežné stanovisko k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: UpREKaPŠ (Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb)
Pripomienka k:
Dátum vytvorenia: 13.09.2018
Zásadná: Nie
Stav: Čiastočne akceptovaná
Pripomienka:
Z materiálu vyplývajú nové kompetencie pre orgány verejnej správy. Predmetný meteriál neobsahuje doložku dopadov na verejnú správu, pričom ak by výkon predmetných ustanovení dopadal aj na činnosti Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len "úrad"), predmetné činnosti môžu znamenať výrazné administratívne, a s tým spojené personálne nároky úradu. V tejto súvislosti upozorňujeme na skutočnosť, že predmetné činnosti nie je možné zaradiť do výkonu činností NRA spojené s financovaním prostredníctvom opakovaných úhrad (tak ako to predpokladajú smernice č. 2002/20/ES a 2002/21/ES) nakoľko nie sú činnosťami vyplývajúcimi z regulačného rámca. 

Taktiež si dovoľujeme upozorniť na skutočnosť, že podľa navrhovaného článku 6 ods. 1 sa má konaním dotknutého orgánu dosiahnuť príkaz na nápravu, ktorým sa obchodníkovi ukladá povinnosť zabezpečiť podľa potreby okrem iného náhradu škody, opravu, výmenu, zľavu, ukončenie zmluvného vzťahu alebo vrátenie uhradenej sumy. Takýmito kompetenciami úrad momentálne nedisponuje, nakoľko plní úlohy mu zverené Slovenskou republikou podľa regulačného rámca, ktoré sledujú cieľ výkonu svojich práv a povinností smerom k podnikom. V oblasti ochrany spotrebiteľa preto kompetenci úradu je limitovaná na oblasť kvality a ceny služieb. Predmetnú skutočnosť uvádzame najmä s ohľadom na právne úpravy EÚ, ktoré sú obsiahnuté v prílohe č. 1 navrhovanej smernice.

V súvislosti s textáciou článku 10 (podľa nám dostupného prekladu) si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že deklaratórne rozhodnutie podľa ods. 1 by sa podľa subjektívneho výkladu mohlo stať nepreskúmateľným. Táto skutočnosť je v priamom rozpore tak so systematikou a procesom rozhodnutí vydávaných úradom ako aj s požiadavkami regulačného rámca týkajúcimi sa rozhodnutí v kompetencii NRA (čl. 4 smernice 2002/21/ES). Predmetná textácia explicitne uvádza, že takéto rozhodnutie správneho orgánu sa považuje „za nezvratne potvrdzujúce existenciu predmetného porušenia právnych predpisov na účely prípadných iných žalôb podaných s cieľom uplatniť nároky na nápravu na ich vnútroštátnych súdoch proti tomu istému obchodníkovi za to isté porušenie právnych predpisov.“. 
Zároveň poukazujeme na predpokladaný rozsah pôsobnosti smernice v prílohe 1, ktorý je podľa nášho názoru neprimerane široký a nereflektuje pripravovanú právnu úpravu EECC.