LP/2018/547 Riadne predbežné stanoviská k balíku legislatívnych návrhov pre Spoločnú poľnohospodársku politiku po roku 2020: Návrh nariadenia týkajúci sa strategických plánov SPP; Návrh nariadenia týkajúci sa financovania, riadenia a monitorovania SPP, ktorým sa zrušuje nariadenie EU 1306/2013; Návrh nariadenia týkajúci sa spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky)
Pripomienka k:
Dátum vytvorenia: 30.07.2018
Zásadná: Áno
Stav: Nespracovaná
Pripomienka:
Pripomienka všeobecného charakteru ku všetkým materiálom k Spoločnej poľnohospodárskej politike:
SPP prerozdeľuje viac ako tretinu európskeho rozpočtu, formuje smerovanie európskeho poľnohospodárstva a má výrazný vplyv na krajinu. Napriek tomu, že verejné financie by mali slúžiť verejným záujmom, SPP podporuje najmä priemyselné poľnohospodárstvo a zlyháva pri podpore tých farmárov, ktorí majú záujem hospodáriť udržateľne a v súlade s prírodou. Toto má veľmi negatívne dôsledky na životné prostredie, veľkú časť farmárov a život nás všetkých. Priemyselné poľnohospodárstvo má na svedomí nadmerné množstvá dusičnanov ohrozujúcich našu pôdu, rezíduá pesticídov, ktoré sa nachádzajú vo vodách a potravinách a ďalekosiahle znečistenie vôd. O neudržateľnosti súčasnej agropolitiky EÚ hovoria i hroziace čísla poklesu biodiverzity agroekosystémov. Napríklad pri vtákoch, hmyze a opeľovačoch hovoríme o alarmujúcom stave; kvôli týmto úbytkom dokonca v roku 2017 vznikla aj EÚ iniciatíva pre ochranu opeľovačov. Nemožno tiež opomenúť emisie skleníkových plynov priemyselného poľnohospodárstva, ktoré nás vzďaľujú od naplnenia klimatických cieľov.

V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „Budúcnosť potravín a poľnohospodárstva“ z 29. novembra 2017 sa stanovujú výzvy, ciele a orientačné vyhliadky budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2020. Medzi tieto ciele patrí okrem iného aj potreba prehĺbiť zameranosť SPP na výsledky, a tak podporiť modernizáciu a udržateľnosť, ako aj hospodársku, sociálnu, environmentálnu a klimatickú udržateľnosť poľnohospodárskych, lesníckych a vidieckych oblastí a pomôcť znížiť na strane prijímateľov administratívnu záťaž súvisiacu s právnymi predpismi Únie. 
Ako je spomenuté aj v nariadeniach, environmentálne výzvy, ktorým čelí poľnohospodárske odvetvie a vidiecke oblasti v EÚ a vo svete (lepšie napĺňanie trvaloudržateľných cieľov, tzv. SDGs a Agendy 2030, a to najmä SDG 2 „Poľnohospodárske ekosystémy a genetické zdroje pre znižovanie hladu“), si vyžadujú zásadnú reakciu, pre jej vylepšenie týmto smerom máme preto tieto zásadné pripomienky:

1. Súhlasíme so zachovaním súčasnej dvojpilierovej štruktúry SPP s každoročnými opatreniami so všeobecným uplatňovaním v prvom pilieri doplnenými opatreniami odrážajúcimi vnútroštátne a regionálne osobitosti v rámci viacročného programového prístupu v druhom pilieri. Nesúhlasíme so znížením finančnej alokácie pre druhý pilier, nakoľko toto zníženie bude mať negatívny dopad na rozvoj vidieka ako aj nepriamo na životné prostredie).

2. Vítame väčšiu flexibilitu pri nastavovaní jednotlivých opatrení v členských krajinách, táto flexibilita by však mala prísť spoločne s väčšou zodpovednosťou, ak niektoré opatrenia nepôjdu správnym smerom a/alebo budú mať negatívny vplyv  na životné prostredie. Toto súvisí aj s našou požiadavkou, aby pri príprave strategických plánov ako aj v monitorovacom výbore boli prizvaní aj zástupcovia z oblasti životného prostredia vrátane mimovládnych environmentálnych organizácií a nezávislých vedcov (nie iba hospodárski a sociálni partneri; bez environmentálnych zástupcov bude veľmi ťažké nastaviť a sledovať, či a akým spôsobom prispievajú jednotlivé opatrenia k ochrane životného prostredia a zmene klímy). Rovnako považujeme za potrebné, aby sa ročné správy a správy týkajúce sa implementácie jednotlivých opatrení zaoberali aj kvalitou opatrení a tým, akým spôsobom prispeli k ochrane životného prostredia a zmene klímy. Výpočty finančných alokácií na hektáre nevyjadrujú nič konkrétne o kvalite opatrení – veľká plocha so slabými opatreniami môže vyzerať, že prispieva k ochrane životného prostredia viac ako menšie plochy s cielenejšími opatreniami. 

3. V rámci trhovo orientovaných výdavkov je ročná alokácia pre SR na intervencie v sektore včelárstva takmer dvojnásobne zvýšená na cca 1 mil. EUR; toto navýšenie považujeme za pozitívne, nakoľko týmto zvýšeným finančným obnosom prispievamie aj k celkovej ochrane opeľovačov a k implementácii novej EÚ inicitíavy pre ochranu opeľovačov, kt. budeme musieť aj na Slovensku prijať a adaptovať tak jednotlivé návrhy v nej. 

4. Pokiaľ ide o rozvoj vidieka, Komisia navrhuje vyvážiť financovanie medzi rozpočtami EÚ a členskými štátmi a zvýšiť vnútroštátne miery spolufinancovania. Rozdelenie podpory  z EPFRV sa bude zakladať na objektívnych kritériách, ktoré sú spojené s cieľmi politiky  a zohľadňujú súčasné rozdelenia. Ako je tomu aj dnes, menej rozvinuté regióny by mali naďalej profitovať z vyšších mier spolufinancovania, ktoré sa budú uplatňovať aj na niektoré opatrenia, ako sú napríklad program LEADER a agroenvironmentálno-klimatické opatrenia. 
Ak sa zníži financovanie druhého piliera, súhlasíme s tým, aby sa vyvážilo financovanie medzi rozpočtom EÚ a Slovenskom, pretože jedine touto cestou bude možné uplatniť tie opatrenia, ktoré sú najprospešnejšie pre environmentálne a klimatické podmienky.

5. Presun finančných zdrojov - členským štátom bude ponúknutá určitá úroveň flexibility, čo sa týka prevodov medzi alokáciami. Až 15 % príslušných priamych platieb je možné previesť na alokácie z EPFRV a naopak – toto by však malo byť podmienené iba tým, že sa presun a odčerpanie financií nedotkne tých opatrení, kt. majú pozitívny vplyv na ochranu životného prostredia a naopak. Tiež by nemalo byť možné presunúť ďalšie financie z druhého piliera do prvého piliera a prispieť ešte k radikálnejšiemu škrtu financií v druhom pilieri.