| Pripomienka: | K bodu 40 [§ 9 ods. 3 písm. g)]
V § 9 ods. 3 písm. g) navrhujeme vypustiť slová „alebo z finančných prostriedkov povinných osôb alebo z majetku povinných osôb.“, alebo alternatívne treba tieto slová nahradiť slovami „alebo z iných verejných prostriedkov.16h)“.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
V súčasnosti podľa platnej právnej úpravy povinná osoba sprístupňuje údaje o mzde, plate alebo platových pomerov a ďalších finančných náležitostiach priznaných za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. Navrhovanou právnou úpravou § 9 ods. 3 písm. g) sa rozširuje povinnosť sprístupniť tieto osobné údaje, ak sú uhrádzané nielen zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu, ale podľa pôvodného návrhu by malo ísť aj o finančné prostriedky alebo majetok akýchkoľvek povinných osôb.
Navrhovanú úpravu § 9 ods. 3 písm. g) je potrebné upraviť tak, aby zohľadňovala skutočnosť, že medzi povinné osoby uvedené v § 9 ods. 3 úvodnej vete patria aj také orgány verejnej moci (neštátne orgány verejnej správy), ktoré nie sú financované z prostriedkov štátneho rozpočtu, z iného verejného rozpočtu a ani z iných verejných prostriedkov. Napríklad v § 2 písm. b) bodoch 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov sa výslovne uvádza, že orgánmi verejnej moci sú jednak štátne orgány a jednak orgány územnej samosprávy a verejnoprávne inštitúcie, ale taktiež orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci (teda osoby, ktorým zákon zveril úradný postup a rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach iných osôb). Medzi orgány verejnej správy ako orgány záujmovej samosprávy (vo forme právnických osôb zriadených zákonom) patria predovšetkým rôzne samosprávne profesijno-stavovské komory, ktorým zákon zveruje okrem iného aj právomoc na disciplinárne konanie a sankcionovanie členov týchto komôr (napríklad vylúčenie či iné trestanie členov týchto komôr), pričom sem patrí napríklad Slovenská advokátska komora, Notárska komora SR, Slovenská komora daňových poradcov, Slovenská komora architektov, Slovenská komora stavebných inžinierov, Komoru veterinárnych lekárov SR, Slovenská lekárska komora, Slovenská komora zubných lekárov. Výpočet samosprávnych profesijno-stavovských komôr obsahuje napríklad čl. 3 písm. c) bod 1 zásad vlády SR č. 593/2009 Z. z. (schválených uznesením vlády SR č. 933/2009 zo 16. 12. 2009).
Na základe existujúcej zákonnej úpravy a konštantnej súdnej judikatúry treba konštatovať, že medzi orgány verejnej moci (orgány verejnej správy) patrí popri štátnych orgánoch a orgánoch územnej samosprávy taktiež celý rad orgánov záujmovej samosprávy a iných právnických osôb (vrátane právnických osôb zriadených zákonom), ktorým zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach iných osôb. Medzi orgány verejnej správy ako orgány záujmovej samosprávy (vo forme právnických osôb zriadených zákonom) patria predovšetkým rôzne samosprávne profesijno-stavovské komory (či profesno-stavovské komory), ktorým zákon zveruje okrem iného aj právomoc na disciplinárne konanie a sankcionovanie členov týchto komôr (napríklad vylúčenie či iné trestanie členov týchto komôr), pričom takéto ich mocenské konania a rozhodnutia podliehajú súdnemu preskúmavaniu v rámci správneho súdnictva.
Nie je známy žiaden objektívny dôvod (žiaden objektívny verejný záujem) pre sprístupňovanie a verejné rozširovanie predmetných osobných údajov o ekonomickej identite vedúcich zamestnancov subjektov, ktoré nie sú financované zo štátneho rozpočtu ani iného verejného rozpočtu ani z iných verejných prostriedkov, pričom takémuto sprístupňovanie vedúci predstavitelia celého radu iných subjektov, ktoré dostali finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z iného verejného rozpočtu alebo z iných verejných prostriedkov vymedzených zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Národná banka Slovenska nie je financovaná zo štátneho rozpočtu ani z iných verejných prostriedkov a nepatrí medzi subjekty verejnej správy vymedzené zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy (zákonom č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) v nadväznosti na pravidlá ESA 2010 podľa nariadenia EÚ č. 549/2013 v platnom znení, pričom NBS v majetkovoprávnych vzťahoch pri nakladaní s vlastným majetkom má postavenie podnikateľa v zmysle ustanovení zákona NR SR č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý je plne harmonizovaný s Protokolom o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016).
Pritom na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov Národnej banky Slovenska, vrátane vedúcich zamestnancov, sa nevzťahuje zákon o výkone práce vo verejnom záujme. Postup nesprístupňovania osobného údaju o výške miezd vedúcich zamestnancov (okrem guvernéra, viceguvernérov a členov najvyššieho riadiaceho orgánu) sa uplatňuje aj v ostatných centrálnych bankách eurozóny, vrátane Európskej centrálnej banky, ktorá zverejňuje len platové rozpätia (údaj z prieskumu uskutočneného medzi centrálnymi bankami).
Pôvodne predložený návrh § 9 ods. 3 písm. g) sa javí ako neadekvátny a neprimeraný zásah do statusu NBS a ďalších dotknutých subjektov vyvolávajúci mylné či zavádzajúce zdanie a interpretáciu vo verejnosti, že zamestnanci Národnej banky Slovenska alebo a ďalších dotknutých subjektov sú financovaní zo štátneho rozpočtu alebo z iných verejných prostriedkov, hoci to odporuje skutočnosti aj vzhľadom na pravidlá ESA 2010 podľa nariadenia EÚ č. 549/2013 v platnom znení.
Okrem toho všetky samosprávne profesijno-stavovské komory sú právnické osoby zriadené zákonom, ale žiadna z nich nie je štátnou organizáciou (štátnou právnickou osobou) a ani nie je financovaná zo štátneho rozpočtu ani z iných verejných prostriedkov. Aj z týchto dôvodov je relevantné z pôvodne navrhnutej novelizácie znenia § 9 ods. 3 písm. g) zákona vypustiť slová „alebo z finančných prostriedkov povinných osôb alebo z majetku povinných osôb“, keďže je neopodstatnené, aby mzdové a platové pomery všetkých svojich vedúcich predstaviteľov či vedúcich zamestnancov museli zverejňovať aj také inštitúcie, ktoré nie sú financované z prostriedkov štátneho rozpočtu ani z iných verejných prostriedkov.
Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že nie sú dané relevantné objektívne dôvody na pôvodne predložený návrh § 9 ods. 3 písm. g), a preto je principiálne dôvodná úprava § 9 ods. 3 písm. g) tak, aby z neho buď boli vypustené slová „alebo z finančných prostriedkov povinných osôb alebo z majetku povinných osôb.“, respektíve aby alternatívne boli tieto slová nahradiť slovami „alebo z iných verejných prostriedkov“. |
