LP/2017/640 Návrh Obrannej stratégie Slovenskej republiky

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: ÚVSR (Úrad vlády Slovenskej republiky)
Pripomienka k:
Dátum vytvorenia: 17.09.2017
Zásadná: Nie
Stav: Nespracovaná
Pripomienka:
K vlastnému materiálu, bod 49: Upraviť bod 49 nasledovne: Na zabezpečenie nepretržitosti a odolnosti riadenia obrany štátu v čase vojnového stavu alebo vojny sa už v čase stavu bezpečnosti pripravia potrebné personálne, organizačné, inštitucionálne a materiálno-technické podmienky. Na realizáciu opatrení na zabezpečenie riadenia obrany štátu a spresnenie činnosti ústavných orgánov v čase vojnového stavu alebo vojny sa zavedú osobitné plány.  
 
Odôvodnenie:
Pôvodný text odseku 49 znie:
„Na zabezpečenie nepretržitosti a odolnosti riadenia obrany štátu v čase vojnového stavu alebo vojny sa vytvára hlavné miesto riadenia obrany štátu. Na skvalitnenie prípravy hlavného miesta riadenia obrany štátu a činnosti ústavných orgánov v ňom sa zavedú osobitné plány“.
Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane SR v znení neskorších predpisov sa v čase vojny alebo vojnového stavu na zabezpečenie riadenia obrany štátu vytvára hlavné miesto riadenia, ktoré je určené pre predsedu vlády SR, prezidenta SR, podpredsedu Bezpečnostnej rady SR a členov Bezpečnostnej rady SR. Považujeme toto ustanovenie za nesprávne z dôvodu, že na hlavnom mieste riadenia obrany štátu sa neuvažuje s členmi vlády SR (aspoň nie s tými, ktorí nie sú členovia BR SR). Vláda SR podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu zodpovedá za obranu a bezpečnosť štátu a plní dôležité riadiace a koordinačné úlohy pri riadení obrany štátu (BR SR je len poradným orgánom vlády SR). Neuvažuje sa ani zo zástupcami iných štátnych orgánov, ktorí sú potrební pri riadení obrany štátu (napr. SIS, NBÚ).
V súčasnej legislatíve ani v iných koncepčných, či plánovacích (dostupných) dokumentoch nie je charakterizované, aké úlohy má hlavné miesto riadenia obrany štátu plniť, ako má byť zabezpečené (vybavené), kto je zodpovedný za jeho vytvorenie a pod.
Podľa nášho názoru, môžu ústavné orgány riadenie obrany štátu vykonávať aj zo svojho stáleho sídla do naplnenia ustanovenia čl. 6 ods. 1 ústavného zákona č. 227/2002, ktorý znie „ak v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu nemôžu ústavné orgány vykonávať činnosť v mieste svojho sídla, vykonávajú ju v záložnom mieste“. Je však potrebné vytvoriť podmienky (personálne, organizačné, materiálno-technické a inštitucionálne) na zabezpečenie činnosti príslušných ústavných orgánov a iných štátnych orgánov pri riadení obrany štátu v čase vojny alebo vojnového stavu (vrátane záložného miesta). Samotná realizácia opatrení na zabezpečenie riadenia obrany štátu ako aj činnosť ústavných orgánov v čase vojny alebo vojnového stavu by sa mala uskutočňovať podľa pripravených plánov, ktoré bude potrebné spracovať. 
Na základe uvedených skutočností nepovažujeme za relevantné uvádzať v navrhovanej  Obrannej stratégii SR, že sa zriaďuje hlavné miesto riadenia obrany štátu, ak nie sú  definované jeho hlavné atribúty ale navrhujeme text, ktorý vychádza z reálneho stavu a predpokladá jeho kvalitatívnu zmenu v oblasti riadenia obrany štátu (nevylučuje ani vytvorenie hlavného miesta riadenia obrany štátu). 
Súčasne odporúčame pri najbližšej novelizácii zákona č. 319/2002 Z. z. upraviť ustanovenie § 2 ods. 4 tak, aby bolo zosúladené s čl. 6 ods.1 a 2 ústavného zákona 227/2002 Z. z. a tiež s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa týkajú obrany štátu.