LP/2017/551 Zákon o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky)
Pripomienka k: 14. K čl. I § 4 – všeobecne
Dátum vytvorenia: 02.08.2017
Zásadná: Áno
Stav: Čiastočne akceptovaná
Pripomienka:
Vzhľadom na praktické skúsenosti orgánov činných v trestnom konaní pri prijímaní trestných oznámení od poškodených osôb navrhujeme upraviť poskytovanie informácií komplexným spôsobom. 
 
Zároveň navrhujeme, aby rozsah práva na informácie sa odvíjal od osobitných potrieb a osobných pomerov obete a od druhu alebo povahy trestného činu (čl. 5 ods. 1 smernice a aktuálne znenie ustanovenia § 49 ods. 3 Trestného poriadku). Je neefektívne, aby bola obeť napríklad majetkového trestného činu povinne informovaná o jej práve o prístupe k zdravotnej starostlivosti, či o podmienkach prijatia osobitných ochranných opatreniach v prípade hrozby nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia napríklad o možnosti krízového ubytovania alebo psychologickej pomoci. Nie je vôbec žiaduce poskytovať každej obeti celý diapazón informácií, ktoré vzhľadom k povahe trestného činu vôbec nepotrebuje. V opačnom prípade existuje nebezpečenstvo, že všetkým obetiam (poškodeným fyzickým osobám) budú poskytované informácie v rovnakej šírke a rovnako podrobne. Osobitne sa to týka domnelých obetí trestných činov. Takýmto scholastickým uplatňovaním práva na informácie môže dôjsť i k narušeniu samotného účelu trestného konania.  
Taktiež nepovažujeme za efektívne, aby prokurátor a policajt poskytol obeti informácie v navrhovanom rozsahu. Postačí, aby boli obeti poskytnuté z ich strany iba základné informácie o druhoch pomoci, ktoré sa netýkajú priamo trestného konania. Podrobná informácia obeti by mala byť poskytnutá subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam, čo predpokladá aj ustanovenie § 5 ods. 2 písm. b) návrhu zákona. Opakované informovanie obete  o tých istých právach rôznymi subjektmi je zbytočné. Rovnako nie je v možnostiach prokurátora alebo policajta poskytnúť obeti informáciu o subjektoch poskytujúcich pomoc obetiam, môže byť poskytnutá len informácia o kontakte na tieto subjekty. V opačnom prípade prijatie trestného oznámenia prokurátorom sa odkloní od účelu, ktorý majú orgány činné v trestnom konaní sledovať a dosiahnuť. 

Zároveň vo všetkých odsekoch navrhujeme slová „pri prvom kontakte“ nahradiť slovami „od prvého kontaktu“ (čl. 4 ods. 1 smernice). Často obeť nie je spôsobilá vnímať napríklad pre rozrušenie spôsobeným trestným činom pri prvom kontakte všetky informácie poskytované orgánom činným v trestnom konaní.      

Navrhujeme zadefinovať pojem policajt pre účely tohto zákona v ustanovení § 2. V opačnom prípade navrhujeme vypustiť slová „príslušník Policajného zboru“ pre totožnosť ich obsahu. Naopak je nevyhnutné rozlišovať medzi policajtom ako orgánom činným v trestnom konaní a policajtom všeobecne. Cieľom návrhu zákona v tejto časti by malo byť poskytnúť obeti základné informácie už pri prvom kontakte s ňou. Prvým policajtom, ktorý s obeťou prichádza do kontaktu, nemusí byť nevyhnutne policajt, ktorý je orgánom činným v trestnom konaní. Práve naopak, väčšinou ide o policajtov vykonávajúcich služobnú činnosť na stálej službe alebo o členov hliadky. V prípade, že policajt príde do kontaktu s obeťou vtedy, keď už obeť podáva trestné oznámenie, je povinný poskytnúť jej informácie o jej právach a povinnostiach podľa Trestného poriadku. 

V tejto súvislosti predkladáme návrh na úpravu ustanovenia § 4, pokiaľ ide o rozsah informácií, ktoré by mali poskytovať policajti a prokurátori (ostatné ustanovenia týkajúce sa práva na informácie zo strany iných subjektov sme neupravovali). V nami predloženom návrhu sú vypustené tie ustanovenia z pôvodného návrhu § 4 ods. 2, ktoré sú duplicitné s ustanoveniami Trestného poriadku a ako také sú pre obeť relevantné iba v prípade, ak podáva trestné oznámenie (v takom prípade jej ich orgán činný v trestnom konaní poskytne v rámci poučenia podľa Trestného poriadku) – napríklad právo na tlmočenie a preklad, náhradu škody, respektíve trov poškodeného v trestnom konaní, kontaktné údaje na orgán konajúci o trestnom oznámení, podmienky a možnosti uzavretia zmieru a pod. Tieto ustanovenia už sú inkorporované v Trestnom poriadku, a preto nie je potrebné, aby boli duplicitne upravované v osobitnom zákone o obetiach.

㤠4 
Poskytovanie informácií obeti

(1) Obeť má v zákonom ustanovenom rozsahu právo na prístup k informáciám, ktoré sa týkajú veci, v ktorej je obeťou trestného činu. 

(2) Informácie sa obeti poskytujú pre ňu zrozumiteľným spôsobom v ústnej forme a písomnej forme, a to pri zohľadnení odôvodnených potrieb obete v závislosti od jej veku, rozumovej a vôľovej vyspelosti, zdravotného stavu vrátane psychického stavu a charakteru trestného činu, ktorého je obeťou.

(3) Policajt alebo orgán Policajného zboru je povinný v rozsahu a spôsobom podľa odseku 2 poskytnúť obeti pri prvom kontakte s ňou informácie o 
a) orgáne, ktorému môže podať oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin (ďalej len „trestné oznámenie“),
b) postupoch týkajúcich sa podania trestného oznámenia a konaní po podaní trestného oznámenia, 
c) jej úlohách, právach a povinnostiach v konaní po podaní trestného oznámenia,
d) subjektoch poskytujúcich pomoc obetiam, vrátane kontaktných údajov na tieto subjekty,
e) druhoch odbornej pomoci, ktorá jej môže byť poskytnutá podľa tohto zákona, 
f) podmienkach prijatia osobitných ochranných opatrení v prípade hrozby nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia alebo značnej škody na majetku,
g) prístupe k zdravotnej starostlivosti,
h) podmienkach získania prístupu k právnej pomoci,
i) opatreniach na ochranu jej záujmov, o ktoré môže požiadať, ak má bydlisko v inom členskom štáte Európskej únie.

(4) Ak prijíma trestné oznámenie prokurátor, je povinný obeti v rozsahu a spôsobom podľa odseku 2 poskytnúť informácie podľa odseku 3 písm. d) až g).

(5) Policajt alebo prokurátor pri poskytnutí informácií obeti podľa odsekov 2 alebo 3 je povinný poučiť obeť o jej práve na sprostredkovanie kontaktu so subjektom poskytujúcim pomoc obetiam a ak o to obeť požiada, takéto sprostredkovanie kontaktu zabezpečiť.“. 

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.