LP/2017/551 Zákon o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky)
Pripomienka k: 1. Všeobecne
Dátum vytvorenia: 02.08.2017
Zásadná: Áno
Stav: Čiastočne akceptovaná
Pripomienka:
Navrhovaný zákon, hoci predstavuje výrazný posun v riešení problematiky ochrany obetí trestných činov, vykazuje viaceré vecné nedostatky, ktoré môžu spôsobiť vážne aplikačné problémy najmä v činnosti orgánov činných v trestnom konaní. V prvom rade návrh zákona zmiešava rôzne práva obetí trestných činov, ktoré nie sú priamo viazané na trestné konanie, s právami obetí trestných činov vyplývajúcich z trestného konania, pričom procesné postavenie obetí v kontexte trestného konania zohľadňuje len v minimálnej miere. Rovnako nedostatočne rozlišuje medzi úkonmi trestného konania a  súvisiacimi službami poskytovanými obeti mimo trestného konania. Jednotlivé časti návrhu zákona sú nekonzistentné a podmienky na ich aplikáciu nejednoznačné. Prvé dve časti návrhu zákona by sa mali vzťahovať na obete trestných činov, o ktorých konajú slovenské príslušné orgány, čo však z právnej úpravy jednoznačne nevyplýva. Časť o odškodňovaní by mala upravovať podmienky pre odškodnenie obetí, ktorým bola spôsobená ujma na území Slovenskej republiky, čo však neznamená, že aj trestné konanie bolo vedené na území Slovenskej republiky. Podmienky uplatnenia odškodnenia sú ale plne naviazané na slovenskú právnu úpravu, aj to nedokonale. Ak sa mala v rámci návrhu zákona na tomto zákone pozitívne korigovať právna úprava zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odškodňovaní“), tento cieľ sa nedosiahol. Prepojenie s Trestným poriadkom je nejasné a mätúce. V § 3 ods. 2 zákona o odškodňovaní sú tieto podmienky viazané výslovne na poškodeného, avšak navrhovaná úprava jednoduchým nahradením pojmu „poškodený“ pojmom „obeť“ podľa nášho názoru vnáša do právneho rámca tejto časti úpravy zmätok. 

Tento zmätok bol vytvorený i čiastočnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (ďalej len „smernica“) do Trestného poriadku zákonom č. 397/2015 Z. z., ktorým sa na účely Trestného zákona  ustanovuje zoznam látok s anabolickým  alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinným od 1. januára 2016. Extenzívna implementácia poškodenému priznáva práva, ktoré prislúchajú v rámci legislatívy Európskej únie výlučne obeti, Trestný poriadok pojmy „obeť“ a „poškodený“ nerozlišuje. Definícia obete ako pojmu v rámci trestného práva Európskej únie je ustálená aj judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Práva transponované zo smernice sa vzťahujú len na obete ako ohrozené fyzické osoby, ktorým treba inštitucionálne pomôcť (právo na tlmočenie a preklad, právo na sprievod dôverníka). Ak zákonodarca ponecháva tieto práva všetkým poškodeným osobám, mal by dôvody uviesť v dôvodovej správe k návrhu zákonu. 

Návrh zákona tiež obsahuje množstvo cudzích výrazov – viktimizácia, restoratívna justícia a pod., ktoré považujeme za vhodné nahradiť slovenskými pojmami. 

Navyše text obsahuje neprípustnú mieru gramatických chýb, v dôsledku čoho dochádza k znehodnoteniu návrhu zákona. 

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.