LP/2017/551 Zákon o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky)
Pripomienka k: k § 4 ods. 2 až 4
Dátum vytvorenia: 02.08.2017
Zásadná: Nie
Stav: Akceptovaná
Pripomienka:
21. K § 4 ods. 2 až 4 všeobecne
 Je potrebné vypustiť ustanovenia upravujúce práva poškodeného, o ktorých je povinnosť poučiť poškodeného podľa Trestného poriadku.
Pozri odôvodnenie – „Všeobecná pripomienka k druhej časti návrhu zákona“.
K § 4 ods. 2 písm. a), h), j) a k)
Žiadame vhodne upraviť uvedené ustanovenia tak, aby nebolo povinnosťou policajta alebo príslušníka Policajného zboru informovať obeť komplexne o predmetných postupoch, ktoré tieto subjekty nevykonávajú.
Pozri poznámku v odôvodnení k pripomienkek § 2 druhému bodu.
 Vymenované ustanovenia sú koncipované veľmi široko, čo komplikuje aj nejednoznačnosť pojmov (pozri odôvodnenie k pripomienke k § 2, bod 2), a ukladajú povinnosti policajtovi a príslušníkovi Policajného zboru informovať o postupoch, ktoré vôbec nevykonávajú. Preto nemožno očakávať, že v prípade prijatia tohto znenia návrhu by obeti trestného činu bola poskytnutá skutočne účinným spôsobom pomoc a ochrana. Poskytnutie informácií by sa veľmi pravdepodobne obmedzilo iba na formálny akt, napr. formou letáku (ako uvádza aj smernica), bez naplnenia cieľa zákona.
 Je nemysliteľné uvažovať, že príslušník Policajného zboru, ktorý je s obeťou v osobnom kontakte ako prvý, poskytne obeti kompletné informácie o tom, ako má postupovať policajt, prokurátor, súd, mediátor a iné subjekty, keď príslušník Policajného zboru tieto činnosti nevykonáva, ani nemá na tieto činnosti potrebnú kvalifikáciu. To primerane platí aj o policajtovi vo vzťahu k postupom prokurátora a ďalších subjektov.
 Na účely splnenia cieľa smernice zrejme postačí, aby subjekt, ktorý je s obeťou v kontakte, jej poskytol informácie, na ktorý subjekt sa má obrátiť s akou požiadavkou, a o konkrétnom postupe by ju mal informovať subjekt, ktorý tento postup uplatňuje. Navyše obeť má byť podľa navrhovaného zákona informovaná o možnosti a podmienkach prístupu k právnej pomoci.
 V ďalšom texte uvedené pripomienky plne rešpektujú znenie smernice, keďže táto neukladá, aby dotknuté povinnosti plnili orgány polície. Členské štáty majú zabezpečiť plnenie týchto povinností efektívne.
K písm. a) 
 Je akceptovateľné, aby obeť dostala od príslušníka Policajného zboru informáciu, na koho sa môže obrátiť s podaním trestného oznámenia, avšak už nie, aby bol povinný informovať obeť o postupe policajta, ktorý je upravený v Trestnom poriadku.
K písm. h)
 Je akceptovateľné, aby obeť dostala od policajta informáciu, v akých prípadoch sa môže obrátiť na prokurátora, ak sa domnieva, že jej práva policajt porušil, avšak už nie, aby bol povinný informovať obeť o tom, ako prokurátor bude postupovať. 
 Nie je však namieste vyžadovať od príslušníka Policajného zboru poskytovať obeti informácie, na koho sa má obrátiť, ak nebude spokojná s postupom policajta a už vôbec nie, ako bude tento subjekt postupovať.
 Orgánom činným v trestnom konaní je aj prokurátor. Podľa navrhovaného znenia sú teda policajt aj príslušník Policajného zboru povinní informovať obeť, na koho sa má obrátiť, keď nebude spokojná s postupom prokurátora. Umožnenie takéhoto výkladu daného ustanovenia nepovažujeme za správne.
K písm. j)
 Je akceptovateľné, aby obeť dostala od policajta informáciu, že si môže uplatniť nárok na náhradu škody, v ktorom štádiu trestného konania a u ktorého orgánu, prípadne v inom než trestnom konaní. Nie je namieste, aby túto informáciu mal povinnosť poskytnúť príslušník Policajného zboru.
 Absolútne neprijateľné je, aby policajt alebo príslušník Policajného zboru bol povinný informovať obeť o postupe trestného súdu konajúceho v adhéznom konaní, prípadne o postupe súdu v civilnom konaní a vzťahu tohto civilného konania k trestnému konaniu, keďže aj toto treba považovať za informácie o postupoch súvisiacich s uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom konaní.
K písm. k)
 Je akceptovateľné, aby obeť dostala od policajta, prípadne aj od príslušníka Policajného zboru, informáciu, že má právo využiť restoratívnu justíciu. Nemožno akceptovať, aby boli tieto subjekty povinné poskytnúť obeti informácie, ako subjekty, ktoré vykonávajú restoratívnu justíciu majú postupovať. 
Predmetná povinnosť v návrhu ide nad rámec smernice.