LP/2017/551 Zákon o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky)
Pripomienka k: § 2
Dátum vytvorenia: 02.08.2017
Zásadná: Nie
Stav: Čiastočne akceptovaná
Pripomienka:
3. Žiadame do návrhu zákona doplniť  legálnu definíciu pojmu „prvý kontakt“. 
 Považujeme za nevyhnutné jednoznačne vylúčiť interpretáciu jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona, ktoré obsahujú pojem „prvý kontakt“, že prvým kontaktom sa môže rozumieť podanie, v ktorom sa osoba označuje za obeť trestného činu, ktoré bolo vykonané písomne, elektronickými prostriedkami, faxom a pod., teda bez osobného kontaktu.
 Aj keď Trestný poriadok už v súčasnosti obsahuje pojem „prvý kontakt“, najmä vzhľadom na explicitnú úpravu spôsobu, akým sa vykonáva vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie (resp. aj súdne konanie) a vzhľadom na jednoznačne definovaný okruh subjektov, ktoré vykonávajú trestné konanie, možno (hoci s výhradami) akceptovať absenciu legálnej definície tohto pojmu v Trestnom poriadku a vychádzať z predpokladu, že ide o prvý osobný kontakt medzi poškodeným a orgánom činným v trestnom konaní.
 Navrhovaný predpis však upravuje nepomerne väčší okruh subjektov, ktoré majú povinnosť informovať obeť o jej právach podľa navrhovaného zákona pri prvom kontakte. Ich postup pri tomto informovaní nie je explicitne upravený v navrhovanom zákone a preto nemožno jednoznačne prezumovať, že má ísť o osobný kontakt.
 V prípade, ak sa osoba obráti na niektorý zo subjektov, ktoré navrhovaný zákon označuje ako policajt alebo príslušník Policajného zboru, v inej forme než pri osobnom kontakte a bude sa súčasne domáhať poskytnutia všetkých informácií, ktoré majú byť podľa navrhovaného zákona poskytnuté obeti pri prvom kontakte, v praxi zrejme nebude možné legitímne odôvodniť ich neposkytnutie.
 Z praxe vyplýva, že osoby, ktoré sa cítia byť poškodené trestným činom sa obracajú so svojimi podaniami, ktoré majú charakter trestných oznámení, na rôzne štátne orgány, na vecne nepríslušné orgány polície, prípadne na rôznych funkcionárov Policajného zboru (ktorí sú tiež nepochybne príslušníkmi Policajného zboru). Takéto (písomné) podanie je potom postúpené príslušnému orgánu na konanie a osoba je o tom vyrozumená. 
 Orgán, na ktorý sa osoba písomne nakontaktovala ako na prvý, teda v súčasnosti osobe poskytne iba informáciu o postúpení podania príslušnému orgánu. Je potom na príslušnom orgáne, aby napr. osobu predvolal a pri tomto prvom osobnom kontakte ju informoval o všetkých jej právach, ktoré v súčasnosti uvádza ustanovenie § 49 ods. 3 Trestného poriadku a poučil ju podľa ďalších ustanovení Trestného poriadku o jej procesných právach a procesných povinnostiach.
 Navrhovaný zákon by nepochybne umožnil interpretáciu, že organizačné zložky Policajného zboru, ktoré nevykonávajú vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie vrátane jednotlivých funkcionárov Policajného zboru, by boli povinní poskytnúť osobe, ktorá ich kontaktuje písomným podaním, všetky informácie, ktoré sa majú poskytovať pri prvom kontakte, čo je nereálne.
 Nevhodnosť uplatnenia povinností uložených rôznym subjektom pri prvom kontakte s obeťou, ak tento kontakt nie je osobný, možno odôvodniť reálnou nemožnosťou posúdenia situácie a nemožnosťou zvolenia vhodnej formy informovania, čo do rozsahu, ako aj zrozumiteľnosti informácií pre konkrétnu obeť, keďže v týchto prípadoch je daný subjekt limitovaný rozsahom podania, ktorý zvolila obeť.
 Treba uviesť, že posúdením celého znenia smernice vo vzájomných súvislostiach nepriamo vyplýva, že prvým kontaktom sa rozumie prvý osobný kontakt s obeťou. 
 V danom prípade je však podstatné znenie navrhovaného zákona, ktoré pripúšťa uvedenú neželanú aplikáciu.