LP/2016/745 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: Verejnosť (Verejnosť)
Autor: Hazoš, Bystrík, Mgr.
Pripomienka k: celý materiál
Dátum vytvorenia: 03.08.2016
Zásadná: Nie
Stav: Neakceptovaná
Pripomienka:
Ako občan Slovenskej republiky vyjadrujem vážne výhrady voči celému predkladanému materiálu a navrhovanej koncepcii. Predkladateľ deklaruje, že sa návrhom snaží vytvoriť efektívnejšie a jasné pravidlá a prísnejšiu reguláciu a dohľad. Návrh pritom vôbec nerieši skostnatený byrokratický proces povoľovacej činnosti, najmä čo sa týka kopy zbytočných a nezmyselných dokumentov predkladaných pri každej žiadosti o udelenie licencie v prípade subjektov, ktoré kontinuálne prevádzkujú hazardné hry už dlhé roky. Dokumenty často majú len deklaratórny charakter a spĺňanie príslušných podmienok je možné (aj to nie vždy efektívne) overiť len dozorom počas platnosti licencie. 
Z návrhu vyplýva, že najzávažnejšími problémami sú zahraničné hazardné hry dostupné cez internet a ich propagácia. Samotná propagácia však nie je problém a jej definícia je príliš vágna. Problémom je už vo viacerých pripomienkach zmieňovaná nízka atraktivita domácej ponuky, ktorá je zapríčinená aj neustálym a pravidelným zvyšovaním odvodovej a poplatkovej záťaže domácich prevádzkovateľov, čo obmedzuje ich schopnosť konkurencie so zahraničím. Spotrebitelia - hráči potom samozrejme vyhľadávajú atraktívnejšie zahraničné ponuky, pričom často ide o veľké spoločnosti riadiace sa pravidlami zodpovedného hrania, medzinárodnými pravidlami ochrany pred praním špinavých peňazí a poskytujúcim hráčom obdobné podmienky ako domáce spoločnosti. Rozdiel je iba v tom, že na tieto spoločnosti nemajú slovenské štátne orgány dosah a neplatia odvody do štátneho rozpočtu. Často používané odôvodnenie – ochrana spotrebiteľa je však nie celkom pravdivé, pretože ak sú raz nastavené a štátom schválené pravidlá u konkrétneho prevádzkovateľa a spotrebiteľ s nimi vstupom do hry súhlasí, tak sa pomoci u štátnych orgánov nedomôže ani v prípade domácich prevádzkovateľov.
Blokovanie a obmedzovanie dostupnosti zahraničnej ponuky či platieb je nákladný a neúčinný systém potierajúci základné práva a slobody občanov. Štát sa síce snaží skrývať za tzv. legitímne ciele, či dôvody ako ochrana verejného záujmu, spotrebiteľa atď., no z návrhu jednoznačne vyplýva, že ide o ochranu domáceho trhu a jeho subjektov - prevádzkovateľov a zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Uvedené si však odporuje, pretože znižovaním  schopnosti konkurencie domácich prevádzkovateľov zvyšovaním odvodového zaťaženia sa oslabia ich príjmy  a v konečnom dôsledku sa znížia aj príjmy do rozpočtu. K tomu prispejú aj zvýšené náklady na budovanie nových systémov kapacít v súvislosti s blokovaním. Uvedené nie je dostatočne zohľadnené ani v doložke vplyvov. Problém „bezhraničnosti“ internetu sa nedá vyriešiť mechanickými aplikáciami právnych inštitútov. V budúcnosti sa tak môžu ozvať napr. prevádzkovatelia internetových obchodov a dožadovať sa blokovania prístupu do zahraničných online obchodov.
Podľa práva Európskej únie (EÚ) a rozhodnutí Európskeho súdneho dvora (ESD) patria hazardné hry medzi služby, ktorým sa v rámci EÚ zaručuje voľný pohyb, tzn. cezhraničné poskytovanie služby v inom členskom štáte EÚ. Na základe Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva je možné právo voľného poskytovania hazardných hier obmedziť z dôvodu ochrany verejného poriadku, resp. záujmu a verejného zdravia. Podľa judikatúry ESD sa má článok 49 (voľný pohyb služieb) vykladať v tom zmysle, že pokiaľ je v členskom štáte zavedený režim predchádzajúceho správneho povolenia v súvislosti s ponukou určitých hazardných hier, takýto režim, ktorý je odchýlkou od práva zaručeného čl. 49, môže spĺňať požiadavky z neho vyplývajúce len pod podmienkou, že sa zakladá na objektívnych, nediskriminačných a vopred známych kritériách. Okrem toho každá osoba, na ktorú sa vzťahuje obmedzujúce opatrenie založené na takejto výnimke, musí mať možnosť podať účinný opravný prostriedok na súdny orgán. 
Každému členskému štátu prináleží, aby posúdil, či je v kontexte legitímnych cieľov, ktoré sleduje, nevyhnutné úplne alebo čiastočne zakázať činnosti v oblasti hazardných hier, alebo ich stačí len obmedziť a stanoviť na tento účel prísnejšie či menej prísne spôsoby kontroly. Z toho vyplýva, že pokiaľ členský štát sleduje cieľ zníženia príležitostí na hru, má možnosť zaviesť povoľovací režim a stanoviť v tomto ohľade obmedzenia na počet povolených organizátorov hier tak, aby spĺňali podmienky vyplývajúce z judikatúry ESD, najmä pokiaľ ide o ich proporcionalitu. Pri posudzovaní proporcionality v súvislosti s právom na voľný pohyb služieb vo vzťahu k zákazu propagácie a prevádzkovania hazardných hier prostredníctvom internetu zahraničnými subjektmi, ktoré nemajú k SR žiadnu väzbu môžeme vychádzať zo základnej interpretačnej metódy využívanej Ústavným súdom SR pri výklade ústavnosti zásahu do ľudských práv a slobôd. Pri takomto posudzovaná sú relevantné tri kritériá, a to kritérium vhodnosti, kritérium potrebnosti a kritérium primeranosti. Kritérium vhodnosti si pýta odpoveď na otázku, či uvedeným opatrením (právnou normou) vôbec možno dosiahnuť sledovaný cieľ. Ak nie je daný zásah spôsobilý dosiahnuť sledovaný cieľ, ide o prejav svojvôle, ktorý je v rozpore s princípom právneho štátu. Kritérium potrebnosti si pýta odpoveď na otázku, či rovnaký cieľ nemožno dosiahnuť aj inými prostriedkami. Ak možno sledovaný cieľ dosiahnuť alternatívnymi prostriedkami, je potom ústavne konformný ten, ktorý danú ústavou chránenú hodnotu obmedzuje v čo najmenšej miere. Kritérium primeranosti porovnáva medzi mierou zásahu do ľudského práva a použitými prostriedkami, alebo inými slovami, či je miera zásahu primeraná sledovanému cieľu. Podľa môjho názoru predkladaný návrh právnej úpravy tieto kritéria nespĺňa.
Vo vzťahu k zahraničným prevádzkovateľom hazardných hier je potrebné poukázať aj na nejednotnú právnu úpravu v SR Štát sa na jednej strane snaží o obmedzenie dostupnosti zahraničných hazardných hier (jedno či nelegálnych alebo licencovaných v inej krajine) a na druhej strane akceptuje aj licencie na prevádzkovanie hazardných hier udelených zahraničným subjektom v iných krajinách podľa tamojších zákonov tým, že podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú od dane z príjmov oslobodené nielen výhry v hazardných hrách prevádzkovaných na základe licencie udelenej alebo vydanej podľa zákona o hazardných hrách, ale aj „obdobné výhry zo zahraničia“.
Aj keď judikatúra ESD nevylučuje možnosť aby jednotlivé členské štáty reštriktívne upravovali oblasť hazardných hier a umožňuje aj zákaz propagácie zahraničných hazardných hier a obmedzenie cezhraničného hrania, nie je reálne vyžadovať, aby tisíce subjektov, ktoré nie sú so SR nijako späté, vedeli o tom, že na území SR platí „nejaký“ zákon o hazardných hrách a aby ho rešpektovali a regulovali podľa neho svoje aktivity. Najmä, keď ani na úrovni Európskej únie neexistuje harmonizácia tejto oblasti poskytovania služieb týkajúcich sa hazardných hier ani jednotný prístup k regulácii. Zároveň platí judikované pravidlo, že subjektu, ktorý prevádzkuje hazardné hry na základe povolenia v krajine (štáte) s rovnako prísnou alebo prísnejšou reguláciou a kontrolou v oblasti ochrany verejného záujmu nie je možné brániť v poskytovaní služieb na území iného členského štátu EU. Nie je však jasné, kto je v SR kompetentný tieto skutočnosti posúdiť.
O problémoch a zaostávaní legislatívy za technologickým vývojom v oblasti hazardných hier sa hovorí a vie už niekoľko rokov, počas ktorých sa mohlo postupne pracovať na novej koncepcii. Zodpovední však problémy odsúvali a nerobili žiadne kroky smerujúce k výchove spotrebiteľov – hráčov a k posilňovaniu a zatraktívneniu domácej ponuky v súlade s odporúčaniami EK. Naopak, viacerými novelami sa väčšinou len zvyšovali odvody a rôzne poplatky a zavádzali sa ďalšie zvýhodnenia pre monopolizovaný TIPOS.
Celý návrh vyhodnocujem ako nekoncepčný, narýchlo pripravený a sledujúci nie verejný záujem ale záujem úzkej skupiny. Z množstva doteraz vznesených pripomienok jednoznačne vyplýva, že návrh nebol dostatočne odkonzultovaný so všetkými zainteresovanými stranami tak, ako to deklaruje predkladateľ. 
Na záver si dovoľujem upozorniť aj na skutočnosť, že niektoré odôvodnenia v osobitnej časti dôvodovej správy, podľa môjho názoru, nie sú v súlade s § 7 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a predkladaný návrh si v mnohom odporuje s odôvodneniami uvedenými vo všeobecnej časti dôvodovej správy.