LP/2016/745 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov)
Pripomienka k: 4. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 25 v časti §15b, novelizačný bod 102 v časti §58m odseky 18 a 19 a k čl. VII
Dátum vytvorenia: 03.08.2016
Zásadná: Áno
Stav: Neakceptovaná
Pripomienka:
RÚZ navrhuje uvedené ustanovenia vypustiť

Odôvodnenie:
Povinnosť technickej blokácie niektorých webových sídiel považujeme za rozpornú s princípom technologickej a internetovej neutrality, ktorý je vlastný európskemu regulačnému rámcu elektronických komunikácií v zmysle Článku 3 ods. 3 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (ďalej len ako „Nariadenie Net neutrality“). Predmetné ustanovenie Nariadenia Net neutrality umožňuje poskytovateľom služieb prístupu k internetu blokovať obsah, aplikácie alebo služby alebo ich špecifické kategórie iba ak je to potrebné, a iba tak dlho, ako je potrebné, aby sa dodržali legislatívne akty EÚ alebo vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú v súlade s právom EÚ, ktorým poskytovateľ služieb prístupu k internetu podlieha, alebo opatrenia, ktoré sú v súlade s právom EÚ, ktorými sa vykonávajú takéto legislatívne akty EÚ alebo vnútroštátne právne predpisy, vrátane rozhodnutí súdov alebo orgánov verejnej moci s príslušnými právomocami; v opačnom prípade sa akékoľvek blokovanie obsahu, aplikácie alebo služby zakazuje. 

Zároveň predložený návrh novely je v rozpore so základnými slobodami, na ktorých je postavená a založená EÚ, čo v konečnom dôsledku znamená porušenie princípu voľného pohybu (tovarov a služieb) podľa čl. 56 a nasl. Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 59 tejto zmluvy o ďalšej liberalizácii služieb. 
Európska komisia v súvislosti s reguláciou internetových hazardných hier v júli 2014 vydala "Odporúčanie o zásadách ochrany spotrebiteľov a hráčov využívajúcich služby online hazardných hier a o predchádzaní hraniu online hazardných hier v prípade maloletých osôb (2014/478 / EU), v rámci ktorého uvádza celú radu opatrení, ktoré by mali členské štáty prijať. Žiadne z opatrení odporúčaných Európskou komisiou však nehovorí o blokovaní prístupu účastníkov k internetu.

Rovnako predmetný návrh novely zákona o hazardných hrách nemusí byť v súlade s čl. 26 Ústavy SR, a to konkrétne s ústavne garantovaným právom na slobodné vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií bez ohľadu na hranice štátu. Obsah webových stránok s online hazardnými hrami nepredstavuje informácie, ktoré by boli spôsobilé obmedzenia z dôvodu nevyhnutnej ochrany práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 

V prvom rade chceme upozorniť že zablokovanie IP adresy je veľmi obšírne a nemusí vždy blokovať len konkrétnu webovú stránku s hazardnými hrami. V prípade spoločného hostingu môže takéto blokovanie znefunkčniť prístup aj na webové stránky, ktoré s hazardom nemajú nič spoločné, čím by dochádzalo k popretiu ústavného práva na informácie. V praxi sa preto používa blokovanie konkrétnych webových stránok. Ani tento prístup však nie je dokonalý, nakoľko pri využití kryptovaného spojenia cez https poskytovateľ internetového spojenia nevidí, kam je užívateľ smerovaný a nevie ho zablokovať. V prípade prevádzkovateľov online hazardných hier bude ale zrejme štandardnom (minimálne na stránkach pre vkladanie peňazí, kreditných kariet a pod).

Predložený návrh popiera princípy správneho správa a správneho trestania, kedy neprimerane rozširuje medze správnej úvahy Finančného riaditeľstva SR („FR SR“) a núti poskytovateľov služieb elektronických komunikácií a platobných služieb implementovať značne reštriktívne a veľmi invazívne opatrenie iba na základe stručného rozhodnutia správneho orgánu vo forme „zoznamu zakázaných ponúk“, bez riadneho a odôvodneného súdneho rozhodnutia. 

Umožniť blokovanie prístupu len na základe rozhodnutia FR SR vytvára pre Slovenskú republiku nebezpečný precedens.  V Dánsku napr. rozhoduje o nelegálnosti stránky súd na základe podnetu od štátneho regulátora, s čím návrh nášho zákona nepočíta a dáva túto právomoc FR SR, ktoré si tým uzurpuje právo cenzurovať internetový obsah, pričom ani prípadné súdne preskúmanie a súdne rozhodnutie už nič nemusí zmeniť na skutočnosti, že pre prevádzkovateľa dlhodobo zablokovaného webu bude táto situácia likvidačná. 

Naviac v návrhu nie je transparentne zadefinované, kto je účastníkom správneho konania, pričom táto skutočnosť generuje značné riziko trvalého napádania rozhodnutí FR SR ako orgánu dozoru zo strany tak dotknutých subjektov, ako aj užívateľov – hráčov hazardných hier. 

V samotnom návrhu novely je neprimerane upravená aj aktualizácia zoznamu zakázaných ponúk na týždennej báze. Taká častá aktualizácia zoznamu vyvolá pre povinné subjekty neadekvátne personálne a technologicky zaťažujúce, až nerealizovateľné postupy a procesy. Ak by šlo o veľmi dynamický zoznam zakázaných ponúk, povinné subjekty by boli povinné vyvinúť nejaký nástroj, ktorým by sa tieto URL/IP adresy dali upravovať. 
Taktiež by bolo potrebné vytvoriť mechanizmy, ako bude Finančné riaditeľstvo zákazníkom podnikov komunikovať prípadné blokovania. 

Operátori totiž nesledujú, na aké web stránky ich zákazníci chodia, neumožňuje nám to legislatíva. Určite sa dá predpokladať zvýšený počet nespokojných zákazníkov, keď navyše pri štátnych hraniciach bude možné pripojiť sa cez siete iných (zahraničných) poskytovateľov internetového spojenia, ktorí nebudú mať povinnosť blokovať zakázané ponuky. Opäť operátori, ktorí zákon dodržia, budú nespravodlivo znevýhodnení oproti operátorom, ktorí zákon plniť nebudú a taktiež voči OTT hráčom, ktorí nemajú vlastné siete, iba poskytujú obsah na infraštruktúre regulovaných operátorov.

Predložený návrh stavia všetkých poskytovateľov elektronických komunikačných služieb v Slovenskej republike do značnej právnej neistoty. Budú nútení do úpravy technológií investovať značné finančné prostriedky, pričom výsledkom takejto investície je stav v rozpore s komunitárnym právom. Tento stav vytvorí potenciálne riziko súdnych žalôb na jednotlivých poskytovateľov služieb elektronických komunikácií zo strany subjektov, ktoré operátori technologickými opatreniami obmedzia (z pohľadu európskeho práva neoprávnene), ako aj zo strany užívateľov elektronických komunikačných služieb. 

Tiež je potrebné uviesť, že z technického hľadiska bude v praxi požadované obmedzenie prístupu neefektívne. Po implementácii akýchkoľvek technických opatrení jednotlivými operátormi sa veľmi skoro objavia technické nástroje (analogických príkladov je nemálo), ako tieto obmedzenia obísť, takže deklarovaný účel navrhovanej právnej úpravy bude zmarený, spolu s vysokými investíciami všetkých operátorov. Operátori na Slovensku aktuálne masívne investujú do rýchlych mobilných sietí 4G/LTE a pevných optických sietí, z ktorých investícií budú v prípade prijatia návrhu nútení v nemalej miere ukrojiť v prospech (v zmysle vyššie uvedeného) zbytočnej investície do tzv. „blacklistu“ – zoznamu zakázaných ponúk. Ak však bude štát trvať na navrhovanej regulácii, mal by štát aj znášať všetky ňou vyvolané investície na strane podnikov elektronických komunikácií a poskytovateľov platobných služieb nakoľko ich účelom je výlučne naplnenie verejného záujmu štátu. 

Návrh je neprimerane všeobecný v otázke definície povinných subjektov – podnikov elektronických komunikácií. Nie je zrejmé, kto by mal byť primárne zodpovedný za dodržanie ustanovenia § 41 ods. 6 ZEK (t.j. poskytovateľ elektronickej komunikačnej siete, ISP alebo poskytovateľ obsahu). V praxi sa môže jednať a často aj jedná o rôzne subjekty, z ktorých spravidla iba jeden má zmluvný vzťah s koncovým užívateľom. Nehovoriac o tom, že takto koncipované všeobecné a plošné riešenie môže postihnúť množstvo zahraničných užívateľov služieb telekomunikačných podnikov, zdržujúcich sa dočasne na území SR (z iných členských štátov EÚ aj iných krajín), pričom „blacklistom“ postihnuté webové sídlo môže byť v ich domovskej krajine riadne povolené a malo by im byť prístupné bez akýchkoľvek obmedzení. Navrhovaná regulácia teda zjavne postihne aj subjekty, vo vzťahu ku ktorým zjavne nie je potrebná a teda je nadbytočná.

Návrh je teda aj v rozpore s európskymi ambíciami jednotného digitálneho trhu.