LP/2016/745 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: Verejnosť (Verejnosť)
Autor: Haijer, Maarten
Pripomienka k: Novelizačný bod 75 (§ 37 (1))
Dátum vytvorenia: 01.08.2016
Zásadná: Nie
Stav: Neakceptovaná
Pripomienka:
Navrhujeme prepracovať novelizačný bod 75 a novelizáciu § 37 (1) týkajúcu sa odvodov. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Navrhovaný systém odvodov s najväčšou pravdepodobnosťou uškodí mnohým legálnym prevádzkovateľom hazardných hier a v konečnom dôsledku povedie k poklesu daňových príjmov. Je potrebné zdôrazniť, že prevádzkovatelia nedokážu prevádzkovať so ziskom po prekročení tzv. sadzby bez návratnosti, ktorá je v Rozhodnutí EK C 35/2010 stanovená na úrovni 20 % hrubého príjmu z hazardných hier (GGR): „Podľa tejto správy ide o najvyššiu sadzbu, ktorá je ešte hospodársky únosná – vyššia sadzba by bola „sadzbou bez návratnosti“, t. j. sadzba dane, ktorá je jednoducho privysoká na to, aby predstavovala pre prevádzkovateľov odôvodnenú podnikateľskú činnosť, kvôli ktorej by vstúpili na trh. Nad touto sadzbou by začali daňové príjmy klesať.“

Mnohé príklady z iných členských krajín EÚ poukazujú na to, že zmena odvodového režimu na režim založený na hrubom príjme z hazardných hier (GGR) môže zlepšiť daňové príjmy vlády. Ako príklad možno uviesť Taliansko, v ktorom po zmene dane na športové stávky z obratovej dane na GGR (off-line 18 % z GGR a on-line 22 % z GGR) daňový príjem v prvom mesiaci s novými výpočtami narástol o 19 % v porovnaní s rovnakým mesiacom predošlého roka.

Vysoká úroveň zdanenia bude pre prevádzkovateľov z podnikateľského hľadiska obmedzujúca pri vstupe na trh a bude mať negatívne dopady na vyššie spomenutý channeling – smerovanie dopytu k licencovaným ponukám. Ponuka širokého spektra hier a neustále inovácie sú súčasťou zatraktívnenia ponuky pre hráčov tak, aby využívali regulovanú ponuku hier. Umožňuje to tiež regulovaným ponukám zostať konkurencieschopnými voči tzv. ‘.com ponukám‘, ktoré sú ľahko prístupné a ktorých náklady spojené s dodržiavaním predpisov a odvádzaním daní sú minimálne alebo žiadne.

Tiež je potrebné spomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ pri formulovaní politických rozhodnutí nesmú byť použité ekonomické argumenty, ktoré by viedli k nerovnému zaobchádzaniu na trhu. To znamená, že ciele hospodárskej politiky nesmú byť použité na zdôvodnenie všeobecného záujmu, ako dokazuje aj vec Costa a Cifone (Súdny dvor EÚ, spojené veci C-72/10 a C-77/10, Costa a Cifone, odsek 59 a 62), kde sa jasne píše: „Pokiaľ ide o prípadné odôvodnenie tejto nerovnosti zaobchádzania, z ustálenej judikatúry vyplýva, že dôvody hospodárskej povahy, akým je cieľ zabezpečiť pre prevádzkovateľov, ktorí získali koncesie vo verejnom obstarávaní z roku 1999, kontinuitu, finančnú stabilitu alebo primeranú návratnosť vynaložených investícií, nemôžu byť uznané ako naliehavé dôvody všeobecného záujmu, ktoré by mohli odôvodniť obmedzenie základnej slobody garantovanej Zmluvou.“. Slovensko by preto malo vylúčiť hospodárske ohľady z tvorby politík a zamerať sa na dosiahnutie povolených cieľov politík.

European Gaming and Betting Association (EGBA)