LP/2016/745 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: Verejnosť (Verejnosť)
Autor: Haijer, Maarten
Pripomienka k: Novelizačný bod 25 (§ 15b (6), (7)); Novelizačný bod 102 (§ 58m (18), (19)); Články V a VII
Dátum vytvorenia: 01.08.2016
Zásadná: Nie
Stav: Neakceptovaná
Pripomienka:
Navrhujeme z novely vypustiť § 15b (6), (7); § 58m (18), (19) a články V a VII týkajúce sa blokovania. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Ako potvrdzujú skúsenosti z iných jurisdikcií členských štátov EÚ a rozhodnutia Európskej komisie a Súdneho dvora EÚ, blokovania sú vo všeobecnosti škodlivým a neefektívnym nástrojom na dosiahnutie tzv. primeraného ‘channeling rate‘, ktorý je indikátorom toho, koľko spotrebiteľov využíva ponuky hazardných hier na nelegálnom trhu. Skúsenosti z viacerých krajín dokazujú, že najefektívnejší nástroj na potlačenie nelicencovaných ponúk je vytvorenie atraktívnejšieho a spravodlivejšieho národného regulačného rámca, ktorý je nevyhnutný na rozvoj konkurencieschopného a stabilného legálneho priemyslu hazardných hier. Preto jediným spôsobom, ako možno zákazníkov udržateľne smerovať k regulovaným ponukám on-line hier, je podpora existencie dôveryhodnej, atraktívnej a medzinárodne konkurencieschopnej ponuky. Toto pravidlo platí pre portfólio produktov, nástroje zodpovedného hrania, pomer výplat i pre daňový systém, ktorý prevádzkovateľom umožňuje ponúkať dostatočne atraktívne produkty pre zákazníkov. Iba kombinácia udržateľného daňového systému (napr. založeného na hrubom príjme z hazardných hier (GGR)) a atraktívnej hernej ponuky môže existujúci dopyt efektívne smerovať k licencovaným ponukám. Kombinácia týchto troch faktorov vytvára vhodné podmienky na úspešné otvorenie trhu.

Z tohto dôvodu je preto najdôležitejšie zdôrazniť, že skutočná ochrana spotrebiteľa sa najlepšie dosahuje pomocou atraktívnej a vhodnej regulácie, ktorá spotrebiteľom poskytuje to, čo potrebujú, a odrádza ich od ponúk neregulovaného trhu. V tejto súvislosti Európske združenie asociácií európskych poskytovateľov internetu (EuroISPA) vyhlásilo: „… z technického pohľadu sa blokovanie v závislosti od použitého mechanizmu dá viac menej ľahko obísť. Keďže internet bol navrhnutý tak, aby poskytoval voľný tok komunikácie, používateľ môže získať prístup k obsahu blokovanému poskytovateľom (internetu) v jeho krajine inými spôsobmi, napríklad používaním zahraničných proxy serverov na obídenie miestneho blokovania; používaním tunelovacieho softvéru, ktorý zašifruje on-line vyhľadávania a zabráni blokovaciemu softvéru detekovať webovú požiadavku; alebo jednoducho zmenou na iný menný server. IP blokovanie a hybridné blokovanie taktiež možno obísť zmenou konfigurácie webstránky na inú adresu.“.

Blokovanie navyše neobmedzuje len slobodu prevádzkovateľov on-line hazardných hier licencovaných na úrovni EÚ, ale aj slobodu internetu a slobodu poskytovateľov platobných služieb, pre ktorých dohľad a kontrola vlastných systémov a obmedzenie ich aktivít predstavuje značnú záťaž.

Súdny dvor EÚ tiež zdôrazňuje, že blokovacie opatrenia sú mimoriadne sporné vzhľadom na viaceré slobody garantované v Charte základných práv Európskej únie. Ide predovšetkým o článok 11, ktorý garantuje slobodu vyjadrovania a informácií. Okrem toho sa služba poskytovaná poskytovateľmi internetových služieb môže považovať za nezávislú hospodársku a odbornú činnosť zmluvne viazanú s rozličnými stranami (napr. prevádzkovateľmi elektronických obchodov či prevádzkovateľmi hazardných hier). Blokovací príkaz preto taktiež neodôvodnene vplýva na slobodu podnikania poskytovateľov internetových služieb (článok 16 Charty). Obmedzenie slobody vyjadrovania zavedením navrhovaných obmedzení je v rozpore aj s Európskym dohovorom o ľudských právach, konkrétne článkom 10.

European Gaming and Betting Association (EGBA)