LP/2016/745 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: Verejnosť (Verejnosť)
Autor: Baláž, Peter
Pripomienka k: §2 písm. a; §3 ods. (3) a (7)
Dátum vytvorenia: 31.07.2016
Zásadná: Nie
Stav: Neakceptovaná
Pripomienka:
Navrhujem upraviť text v §2 písmena a, §3 (3), (7) a v ďalších relevantných paragrafoch (vrátane navrhovaného §2 písmena u) tak, aby bolo hazardné hry na území Slovenskej republiky možné prevádzkovať aj na základe licencií vydaných príslušnými regulačnými autoritami v iných členských štátoch Európskej únie.

Alternatívne, navrhujem upraviť text v §2 písmena a, §3 (3), (7) a v ďalších relevantných paragrafoch (vrátane navrhovaného §2 písmena u) tak, aby hazardné hry na území Slovenskej republiky bolo možné prevádzkovať aj na základe licencií vydaných príslušnými regulačnými autoritami v iných členských štátoch Európskej únie, avšak len na základe licencií od takých regulačných autorít, ktorých regulačný režim je dostatočne kompatibilný so slovenskou legislatívou. Kompatibilitu by určovala slovenská regulačná autorita.

Odôvodnenie: Aktuálne vystáva otázka, ako postupovať pri spoločnostiach, ktoré ponúkajú hazardné hry prostredníctvom internetu na území Slovenskej republiky a majú licencie v iných členských štátoch Európskej únie. Obmedzenie prístupu na trh pre takéto spoločnosti by mohlo byť interpretované ako porušenie článku 56 Zmluvy o Európskej únií.

Tu treba poznamenať, že členský štát Európskej únie síce môže prijať legislatívu obmedzujúcu slobodu voľného pohybu tovarov a služieb v oblasti hazardných hier, ale iba vtedy, ak je cieľom tejto legislatívy zvýšenie ochrany práv spotrebiteľa alebo boj proti zločinu. Pričom pre dostatočné obhájenie takejto legislatívy, členský štát bude musieť (CJEU 336/14, 390/12, 464/15):
--hodnoverne preukázať, že jediným ozajstným cieľom legislatívy bolo zvýšenie ochrany spotrebiteľa alebo boj proti zločinu;
--preukázať, že všetky prijaté obmedzenia trhu slúžia práve na dosiahnutie stanoveného cieľa, (inými slovami, obmedzenia neslúžiace danému účelu sú zakázané);
--hodnoverne preukázať, že po zavedení legislatívy sa stanovený cieľ podarilo splniť;
--preukázať, že legislatíva je stále potrebná sa splnenie stanoveného cieľa (pravidelné ex post prehodnocovanie nutnosti legislatívy).

Vo všeobecnej časti dôvodovej správy ministerstvo argumentuje tým, že nelicencované subjekty nemusia spĺňať prísne štandardy v oblasti ochrany verejného poriadku, ochrany spotrebiteľa, či prevencie kriminality a to im poskytuje konkurenčnú výhodu voči subjektom licencovaným na Slovensku. Tento argument jednoznačne a preukázateľne platí pri subjektoch, ktoré nemajú licenciu od žiadnej dôveryhodnej regulačnej autority (treba ale poznamenať, že navrhované riešenie nezamedzia prístup spotrebiteľov k týmto subjektov, len ho sťažia). Avšak pri subjektoch, ktoré majú licenciu napríklad od United Kingdom Gaming Commission, Malta Gaming Authority alebo, ak si zoberieme príklad mimo Európy, od New Jersey Division of Gaming Enforcement, nie je tento argument použiteľný. Naopak, takéto subjekty patria z pohľadu bezpečnosti a ochrany spotrebiteľa k svetovej špičke.

Je pravdou, že samotný fakt existencie prísnych regulácii v iných členských štátoch neznamená, že členský štát si nemôže zvoliť svoj vlastný regulačný režim (CJEU 347/09). To ale nie je to isté ako argumentovať, že spoločnosti licencované v iných členských štátoch majú konkurenčnú výhodu voči subjektom licencovaným v SR, keďže nemusia spĺňať prísne štandardy na ochranu spotrebiteľa.

Takisto je pravdou, že z pohľadu daňového a odvodového zaťaženia môžu mať subjekty licencované v iných krajinách Európskej únie konkurenčnú výhodu voči subjektom licencovaným v Slovenskej republike. Táto konkurenčná výhoda sama o sebe ale nemôže byť dôvodom na obmedzenie prístupu takýchto subjektov na Slovenský trh. 

Navyše treba zdôrazniť, že dôvodom na obmedzenie slobody voľného pohybu tovaru a služieb nemôže byť maximalizácia príjmov štátneho rozpočtu.

Okrem toho môže byť problematické odôvodňovať obmedzenia trhu všeobecným verejným záujmom, pokiaľ existuje štátna národná lotériová spoločnosť, ktorá vedie reklamné kampane v médiach a navyše samotné ministerstvo financií propaguje hru s názvom bločková lotéria.