LP/2016/691 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: NBS (Národná banka Slovenska)
Pripomienka k: k § 171
Dátum vytvorenia: 21.07.2016
Zásadná: Áno
Stav: Čiastočne akceptovaná
Pripomienka:
2. K § 171 ods. 1 a 2
Ustanovenie § 171 ods. 1 je potrebné upraviť tak, že v poslednej vete za slovom „uznesení“ sa vypustia slová „uvedie, o ktoré dlhy ide“ a zároveň sa doplnia slová: „špecifikuje dlhy, ktoré sú súdu známe a zároveň uvedie, že uznesenie sa vzťahuje aj na všetky dlhy, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo v rámci splátkového kalendára (§ 170)“.
Ustanovenie § 171 ods. 2 je potrebné upraviť tak, že za slovo „prihlásené“ sa vkladajú slová „alebo či boli alebo neboli zahrnuté v splátkovom kalendári“.

Odôvodnenie:
Základným princípom oddlženia je nevymáhateľnosť všetkých dlhov v zmysle § 170, a to bez ohľadu na to, či veriteľ svoju pohľadávku prihlási alebo neprihlási do konkurzu, ako aj bez ohľadu na to, či veriteľova pohľadávka je alebo nie súčasťou splátkového kalendára. Preto treba navrhované znenie § 171 ods. 1 a 2 spresniť tak, aby ich následky boli jednoznačné z hľadiska základného princípu oddlženia, ktorým je nevymáhateľnosť všetkých pohľadávok (dlhov) v zmysle § 170.
Napríklad sa môže stať, že dlžník neuvedie nejaký dlh (záväzok), ktorého si nie je vedomý (najmä nejaké protizákonné nároky zo spotrebiteľských zmlúv) a zároveň tomuto dlhu (záväzku) zodpovedajúcu pohľadávku si veriteľ účelovo neprihlási, pričom v dôsledku toho súd nebude vedieť v uznesení takýto dlh (takúto pohľadávku) presne uviesť.
Preto je potrebné v pripravovanom zákone zakotviť pravidlo, že aj pohľadávky (dlhy) neuvedené v uznesení súdu sú nevymáhateľné, ak ide o pohľadávky v zmysle § 170.
Ustanovenie § 171 ods. 2 je potrebné spresniť z dôvodu, že v rámci splátkového kalendára sa veritelia neprihlasujú.

3. K § 171a ods. 4
Ustanovenie § 171a ods. 4 je potrebné upraviť tak, že v prvej vete za slovo „splatnosť“ sa vložia slová „s výnimkou pohľadávok, ktoré boli úspešne popreté alebo súdom z vlastného podnetu vylúčené z konkurzu alebo splátkového kalendára“. Druhú vetu je potrebné vypustiť a nahradiť textom: „Pre pohľadávky, ktorým sa obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť, počas procesu oddlženia neplynú premlčacie lehoty. V prípade zrušenia oddlženia sa žiadny úkon ani žiadne vyhlásenie dlžníka nepovažuje za uznanie dlhu.“.

Odôvodnenie:
V záujme hospodárnosti konania a právnej istoty je potrebné, aby sa neobnovovali tie pohľadávky, ktoré už raz boli posúdené ako nezákonné, teda úspešne popreté alebo súdom z vlastného podnetu (ex offo) vylúčené z konkurzu alebo splátkového kalendára. 
Navrhnutá nová 10-ročná premlčacia lehota nie je objektívne dôvodná, pričom namiesto jej zakotvenia by bolo adekvátne ustanoviť, že premlčacia lehota počas oddlženia neplynie, aby veritelia mali rovnakú možnosť ako pred oddlžením, uplatniť svoje pohľadávky na súde.
Poslednú vetu navrhujeme doplniť v záujme právnej istoty preto, aby vyhlásenia dlžníka alebo splácanie dlhov zo strany dlžníka alebo uvedenie dlhov zo strany dlžníka v návrhu na vyhlásenie konkurzu neboli neskôr (po zrušení oddlženia) veriteľmi prezentované ako uznanie dlhu a aby dlžník nebol zbavený obrany.

4. K § 171l ods. 2 a § 171m ods. 3
V ustanovení § 171l ods. 2 a § 171m ods. 3 je potrebné na konci pripojiť vetu: „Rovnako sa prihliada na premlčanie, na ktoré bol súd v zastavenom konaní povinný prihliadať aj bez námietky účastníka.“.

Odôvodnenie:
Ustanovenia § 171l ods. 2 a § 171m ods. 3 návrhu zákona je potrebné upraviť v záujme plného zohľadnenia ustanovení § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa (teda zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov), na základe ktorého je aj súd povinný z vlastného podnetu (ex offo) prihliadať na premlčanie nároku dodávateľa (predávajúceho) voči spotrebiteľovi, čo vyžaduje aj právo EÚ a treba plne uplatňovať aj v konaní podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii (insolvenčnom konaní).

5. K § 171n ods. 1
V ustanovení § 171n ods. 1 je potrebné za slovo „dlžník“ vložiť slová: „alebo ak dražbu navrhol záložný veriteľ, ktorý je dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve“.

Odôvodnenie:
Predmetná úprava § 171n ods. 1 je potrebná v nadväznosti na už uvedené zásadné všeobecné pripomienky, v ktorých je zdôvodnené, že do oddlženia musia byť zahrnuté (minimálne v spotrebiteľských vzťahoch) aj zabezpečené pohľadávky tak, aby sa aj zabezpečené pohľadávky považovali za pohľadávky podľa § 170, ktoré možno uspokojovať len v konkurze alebo v rámci splátkového kalendára.

6. K § 171p
Ustanovenie § 171p je potrebné nahradiť pôvodnou úpravou, teda doterajším znením ustanovenia § 53.

Odôvodnenie:
Podľa pôvodne navrhnutého znenia § 171p by sa súčasťou oddlženia mal stať celý majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), čo by malo fatálny kolektivistický dopad na oboch manželov (celú ich rodinu). Namiesto pôvodne navrhnutého znenia § 171p je potrebné zachovať doterajšiu zákonnú úpravu, podľa ktorej sa majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM) najskôr vyporiada a následne sa príslušný majetok stane konkurznou podstatou.
Na základe ustanovenia § 147 Občianskeho zákonníka je síce postihnuteľný aj majetok patriaci do BSM na uspokojenie takého samostatného dlhu jedného z manželov, ktorý vznikol počas manželstva, pričom však podľa pôvodne navrhnutého znenia § 171p by následky pre druhého z manželov boli fatálne. 
Naďalej je dôvodné ponechať odlišnú úpravu pre prípad konkurzu, nakoľko v § 147 Občianskeho zákonníka sa počíta s tým, že – ak je to možné – tak dlh jedného z manželov (dlžníka) sa prednostne uspokojí z vlastného majetku dlžníka. Zároveň ustanovenie § 147 Občianskeho zákonníka zakotvuje podmienkou, že musí ísť o dlh, ktorý vznikol za trvania manželstva.
Podľa pôvodne navrhnutého znenia § 171p by však v prípade konkurzu neexistovala žiadna podmienka, teda z majetku patriaceho do BSM (z bezpodielového spoluvlastníctva manželov) by mohli byť uspokojované aj dlhy nevzniknuté počas manželstva, keďže podľa pôvodne navrhnutého znenia § 171p by sa majetok patriaci do BSM stal konkurznou podstatou automaticky a v celom rozsahu. To by s vysokou mierou pravdepodobnosti znamenalo, celý majetok patriaci do BSM by bol spotrebovaný na uhradenie dlhov len jedného z manželov, a to bez určenia ďalších podmienok či podrobností zabezpečujúcich ochranu záujmov druhého z manželov, čo nekorešponduje s účelom úpravy zakotvenej v § 147 Občianskeho zákonníka a s ustanoveniami čl. 41 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorých Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru, pričom manželstvo a rodina sú pod ochranou zákona, čo zrejme implicitne zahŕňa aj relevantnú ústavnú ochranu majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Aj preto je relevantné namiesto pôvodne navrhnutého nového § 171p zachovať doterajšie ustanovenie § 53zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

7. K ustanoveniam § 171u až 171za 
Speňažovanie majetku v konkurznom konaní musí mať ustanovené jednoznačné a presné zákonné pravidlá. Predovšetkým musí byť jednoznačne a presne ustanovené, že nehnuteľnosti sa môžu speňažovať len na základe ocenenia znaleckým posudkom, že najnižším podaním je minimálne cena určená znalcom, respektíve musia byť ustanovené jednoznačné a presné zákonné pravidlá pre znižovanie a rozsah znižovania sumy (najnižšieho podania) pri prípadnom opakovanom speňažovaní.
Hnuteľné veci môžu byť s odbornou starostlivosťou ocenené správcom (s využitím rovnakých metód, spôsobov a postupov ako pri stanovovaní všeobecnej hodnoty majetku), ale len do určitej presne stanovenej hodnoty. Taktiež musia byť určené pravidlá pre určenie najnižšieho podania a pre znižovanie a rozsah znižovania sumy (najnižšieho podania) pri prípadnom opakovanom speňažovaní. 
Uvedené sa ponecháva (podľa navrhnutého § 204) na osobitný predpis vydaný ministerstvom, avšak niektoré pravidlá sú navrhované už v samotnom predloženom návrhu zákona (novelizácie zákona o konkurze), pričom niektoré sú neakceptovateľné.
Predovšetkým je neakceptovateľné, aby najnižšie podanie či cena majetku bola stanovená veriteľom (či už zabezpečeným alebo nezabezpečeným), čo vyplýva z pôvodne navrhnutého znenia § 171u ods. 2. Rovnako je neakceptovateľné, aby sa hnuteľné veci prevádzali na veriteľov alebo iné osoby za sumu, ktorú ponúknu, bez ohľadu na výšku najnižšieho podania (§ 171v ods. 1 a 2).
Takto navrhnuté (neakceptovateľné) ustanovenia by mohli mať zásadný negatívny vplyv na dlžníka a mohli by zasahovať až do dlžníkovho ústavného práva na ochranu majetku. Pokiaľ by existovala možnosť, že najnižšie podanie určí sám veriteľ, ktorý sleduje výlučne uspokojenie svojej pohľadávky, tak by sa vytvoril priestor na špekulatívne zámerné podhodnocovanie ceny dlžníkových vecí (dlžníkovho majetku) tak, aby sa dlžníkove veci speňažili čo najvýhodnejšie a najjednoduchšie pre nadobúdateľa (kupujúceho) alebo by dlžníkove veci odkúpil cenu samotný veriteľ (určujúci cenu či najnižšie podanie), pričom by za riadnych okolností mohla cena veci pokryť aj pohľadávky ďalších veriteľov. 
Pri pôvodne navrhnutom legislatívnom riešení by existovalo závažné riziko, že aj v prípade keby dlžník mal napríklad byt v hodnote, ktorá by mohla objektívne pokryť úhradu viacerých pohľadávok veriteľov, tak by sa mohlo stať, že z výťažku predaja tohto bytu by bola uhradená iba pohľadávka jedného veriteľa (či jedna pohľadávka) a ďalší veritelia (ďalšie pohľadávky) by bolo treba uspokojovať z iného majetku dlžníka, ktorý by inak mohol dlžníkovi zostať v jeho vlastníctve.
V minulosti sa už na Slovensku vyskytli neblahé éry speňažovania majetku (aj v konkurzoch či tzv. privatizačných holandských dražbách), kedy pre benevolentne nedostatočnú zákonnú reguláciu nebolo možné efektívne postihovať prospechársky špekulačné speňažovania majetku, čomu sa treba vyvarovať pri príprave a úpravách aktuálneho návrhu. 
Pri legislatívnej úprave speňažovania majetku taktiež musia byť zachované všetky práva dlžníka namietať neplatnosť dražby, rovnako ako dlžníkovi vyplývajú zo zákona o dobrovoľných dražbách. V tejto súvislosti je napríklad v navrhovanom § 171u ods. 3 neakceptovateľná úprava, ktorá obmedzuje námietky dlžníka, a to nemožno akceptovať minimálne vo vzťahu k spotrebiteľom.

8. K ustanoveniam § 171zd a nasl. o splátkovom kalendári
V rámci ustanovení o splátkovom kalendári je potrebné jednoznačne a presne ustanoviť (vymedziť), ako môže dlžník nakladať so svojím majetkom po určení splátkového kalendára. Napríklad treba upraviť (vymedziť), či dlžník môže a v akom rozsahu môže prijímať nové záväzky, či dlžník v prípade zvýšenia príjmu (navýšenia príjmu) môže alebo nemôže so zvýšenou (navýšenou) časťou príjmu naložiť (disponovať) napríklad podľa jeho vlastného uváženia.


9. K § 171zf ods. 2
V § 171zf je potrebné znenie odseku 2 upraviť takto: „(2) Poskytnutím ochrany pred veriteľmi sa prerušujú všetky dražby, ktoré sa vedú na majetok dlžníka na uspokojenie pohľadávok, pritom tieto pohľadávky môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom (§ 170). Ak súd určí splátkový kalendár, dražobník bezodkladne od takejto dražby upustí.“.

Odôvodnenie:
Úpravou § 171zf ods. 2 sa pre konania o splátkovom kalendári navrhuje a objektívne je adekvátne rovnaká úprava vo vzťahu k dražbám ako je už existujúce zákonná úprava vzťahu k dražbám v prípade exekučných konaní. Táto úprava § 171zf ods. 2 je potrebná v nadväznosti na už uvedené zásadné všeobecné pripomienky, v ktorých je zdôvodnené, že do oddlženia musia byť zahrnuté (minimálne v spotrebiteľských vzťahoch) aj zabezpečené pohľadávky tak, aby sa aj zabezpečené pohľadávky považovali za pohľadávky podľa § 170, ktoré možno uspokojovať len v konkurze alebo v rámci splátkového kalendára. 

10. K § 171zg ods. 3
V ustanovení § 171zg ods. 3 je potrebné jednoznačne vyšpecifikovať (vymedziť) pojem „nevyhnutné výdavky potrebné na zabezpečenie bývania a životných potrieb dlžníka a jeho vyživovaných osôb“.

Odôvodnenie:
Pri konaní o splátkovom kalendári sú potrebné jednoznačné a presné pravidlá pre súdy, ako rozhodovať v prípade splátkového kalendára a aké sumy ponechať dlžníkovi k dispozícii.