LP/2016/691 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

Naspäť na zoznam pripomienok

Detail pripomienky

Organizácia: NBS (Národná banka Slovenska)
Pripomienka k: I. PRIPOMIENKY VŠEOBECNÉHO CHARAKTERU – ZÁSADNÉ
Dátum vytvorenia: 21.07.2016
Zásadná: Áno
Stav: Čiastočne akceptovaná
Pripomienka:
1. Principiálne nemožno súhlasiť s tým, aby zabezpečení veritelia nemali povinnosť prihlasovať svoje pohľadávky do konkurzu (oddlženia). Pritom je potrebné, aby aj pohľadávky so zabezpečením (zabezpečené pohľadávky) sa zaraďovali medzi pohľadávky, ktoré je možné uspokojiť iba konkurze alebo splátkovým kalendárom, a to minimálne zabezpečené pohľadávky vzniknuté a existujúce v spotrebiteľských vzťahoch. 
Ak má oddlženie plniť zamýšľanú funkciu, je dôležité, aby v rámci oddlženia boli vyriešené skutočne všetky pohľadávky vzniknuté pred oddlžením bez výnimky. 
Pokiaľ by čo len niektoré zabezpečené pohľadávky zostalí riešené (pretrvávali) mimo oddlženia, tak v takomto prípade by mohli byť negované žiaduce efekty oddlženia tým, že ak sa veriteľ (majiteľ) takejto zabezpečenej pohľadávky (neriešenej oddlžením) neuspokojí plne z predmetu zabezpečenia, tak tento veriteľ bude pokračovať vo vymáhaní zvyšku pohľadávky proti dlžníkovi a oddlženie nebude mať pre dlžníka za následok skutočné zbavenie sa jeho dlhov (záväzkov) vzniknutých pred oddlžením. 
Zároveň v prípade schválenia splátkového kalendára by pre dlžníka bolo zaťažujúce plniť okrem súdom určeného splátkového kalendára navyše ešte aj ďalší záväzok nezahrnutý do oddlženia (a to kvôli splácaniu pohľadávky neriešenej oddlžením). 
Pritom prípadné nezahrnutie všetkých dlžníkových záväzkov (veriteľských pohľadávok) do oddlženia môže znemožniť schválenie splátkového kalendára, nakoľko príjem dlžníka nebude postačovať na plnenie súdom určených splátok a súbežne ešte aj na plnenie (splácanie) ďalšieho zabezpečeného záväzku (neriešeného oddlžením).
Pre prípad, že úmyslom navrhovanej úpravy bolo, aby sa v dôsledku konkurzu (oddlženia) automaticky nestali splatnými dlhodobé pohľadávky zabezpečené napríklad záložným právom, tak je potrebné, aby sa umožnilo konkurznému súdu (na návrh správcu) rozhodnúť, že takúto pohľadávku z konkurzu vylúči [pričom právoplatným vylúčením pohľadávky z konkurzu by účinky vyhlásenia konkurzu pominuli voči vylúčenej pohľadávke], ak by sa vylúčenie pohľadávky z konkurzu javilo účelnejšie pre dlžníka, ako jej zahrnutie do konkurzu / splátkového kalendára.
Dôležité však je, aby takéto rozhodnutie nebolo na vôli zabezpečených veriteľov, aby sa pre zabezpečených veriteľov nevytvorilo príležitosť (motivácia) na špekulatívny postup a neprihlasovanie si zabezpečených pohľadávok s cieľom vyhnúť sa riziku objektívneho súdneho prieskumu (zistenia), že zabezpečenie pohľadávky alebo samotná pohľadávka sú pochybné (najmä v prípade dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov), respektíve s cieľom dosiahnuť uskutočnenie výkonu zabezpečenia a vymáhania (splácania) pohľadávky mimo kontroly správcu či dohľadu konkurzného súdu. 
Napríklad, dodávatelia využívajú zabezpečenie formou zrážok zo mzdy, pričom však tieto dohody často odporujú zákonu či obchádzajú zákon a dodávatelia (predávajúci) sa snažia vyhnúť akejkoľvek kontrole. Zároveň však takáto dohoda o zrážkach zo mzdy môže úplne zmariť možnosti dlžníka pre schválenie splátkového kalendára, pretože jeho príjem bude postihnutý takýmto spôsobom zabezpečenia.
Podobne, ak dlžník nebude mať možnosť zahrnúť do konkurzu napríklad majetok zabezpečený záložným právom a zároveň nebude mať dostatok iného majetku, tak nikdy oddlženie nedosiahne, hoci pri zahrnutí do konkurzu s objektívnym súdnym prieskumom by sa mohla zistiť nezákonnosť zabezpečenia pohľadávky či samotnej pohľadávky. V prípade takéhoto legislatívneho riešenia by dlžník bol v zásade „rukojemníkom“ zabezpečeného veriteľa, ktorý by zákonnou reguláciou nebol nijako motivovaný (prinútený) do konkurzu si prihlásiť pohľadávku.
Ak oddlženie má mať účinky nevymáhateľnosti všetkých skôr vzniknutých dlhov (záväzkov), a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa veritelia prihlásia alebo neprihlásia do konkurzu / splátkového kalendára (ako je sa to formálne deklaruje v navrhovanom § 171 ods. 2), tak je plne dôvodné a potrebné, aby zo zákona malo oddlženie rovnaké následky aj vo vzťahu k zabezpečeným veriteľom, teda aj zabezpečené pohľadávky musia patriť medzi pohľadávky podľa § 170, ktoré možno uspokojovať len v rámci splátkového kalendára.

2. Principiálne je potrebné, aby v celom procese oddlženia boli dôsledne zohľadnené povinnosti členských štátov EU záväzne vyžadované od každého členského štátu EU smernicou Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21. 4. 1993; mimoriadne slovenské vydanie kap. 15/zv. 02) v platnom znení, smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 4. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22. 5. 2008) v platnom znení, smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. 10. 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22. 11. 2011), ako aj smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28. 2. 2014).
Podľa smernice 93/13/EHS nekalých zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí každý členský štát EU zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa jeho vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa (čl. 6 ods. 1 smernice EHS/93/13) a tiež musí zabezpečiť, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov či dodávateľov (čl. 7 ods. 1 smernice EHS/93/13).
Súdny dvor EÚ konštantne viackrát (napríklad v rozsudku C-473/00 z 21. 11. 2002 vo veci Cofidis SA vs. Jean-Louis Fredout) výslovne judikoval, že všeobecné súdy sú povinné poskytnúť spotrebiteľom ochranu, pričom z úradnej povinnosti (ex offo) musia, aj bez námietky spotrebiteľa, prihliadať na neprijateľnosť zmluvných podmienok a zabezpečiť, aby spotrebiteľ takýmito podmienkami nebol viazaný.
Súdny dvor EÚ už priamo vo vzťahu k insolvenčnému konaniu, teda vo vzťahu úpadku (napríklad v rozsudku C-377/14 z 21. 4. 2016 vo veci Radlinger, Radlingerová vs. FINWAY, a.s.) výslovne judikoval:
„Článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je predmetná právna úprava vo veci samej, ktorá v insolvenčnom konaní neumožňuje súdu, na ktorom sa toto konanie vedie, skúmať ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok, z ktorých vznikli pohľadávky prihlásené v uvedenom konaní, napriek tomu, že tento súd má na tento účel k dispozícii potrebné informácie o právnych a skutkových okolnostiach, a ktorá uvedenému súdu umožňuje skúmať len nezabezpečené pohľadávky a námietky obmedzuje len na možnosť tvrdiť zánik alebo premlčanie týchto pohľadávok.“.
Zároveň z predmetného rozsudku Súdneho dvora EÚ vyplýva, že vnútroštátny súd je povinný ex offo (z úradnej povinnosti) skúmať aj to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti vyžadované smernicou 2008/48/ES a v prípade, ak tomu tak nie je, tak vnútroštátny súd je povinný vyvodiť sankcie ukladané vnútroštátnym právom (teda v danom prípade napríklad bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru).
Uvedené skutočnosti znamenajú, že ani v oddlžení nemožno uspokojiť také nároky veriteľov (dodávateľov),
a) ktoré by vyplývali zo spotrebiteľských zmlúv obsahujúcich neprijateľné zmluvné podmienky,
b) ktoré by vyplývali zo spotrebiteľských zmlúv a ktoré sú v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľov, ak takéto rozpory podľa vnútroštátneho práva majú za následok napríklad neplatnosť, nevymáhateľnosť alebo zánik nárokov veriteľov (napr. vyššie spomenutá absencia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere).
Zároveň treba upozorniť na § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa (zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorý v súlade s právom EÚ ustanovuje: „Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“.
Na základe uvedených dôvodov pripravovaný zákon (teda pripravovaná novelizácie zákona o konkurze a reštrukturalizácii) musí zohľadniť nasledujúce zásadné skutočnosti:
a) konkurzný súd musí mať v konkurznom konaní a rovnako aj v konaní o určenie splátkového kalendára ustanovenú povinnosť aj z vlastného podnetu (teda ex offo) skúmať
1a. nekalosť zmluvných podmienok,
1b. rozpor s predpismi na ochranu spotrebiteľa, ktoré by mohli mať za následok neplatnosť, nevymáhateľnosť alebo zánik nárokov veriteľov,
1c. ďalšie skutočnosti vymedzené v § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa (teda zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov), najmä premlčanie nároku veriteľa,
1d. musí mať uloženú povinnosť vylúčiť z konkurzu a rovnako aj zo splátkového kalendára pohľadávky zo spotrebiteľských zmlúv, ktorých sa týkajú skutočnosti uvedené v predchádzajúcom podbode 1a, podbode 1b alebo podbode 1c,
b) zároveň dlžník musí mať možnosť v rámci konania (konkurzu, oddlženia) popierať pohľadávky zo spotrebiteľských zmlúv a namietať ktorékoľvek (všetky) skutočnosti uvedené v podbodoch 1a až 1c, a to bez sankcionovania prípadného nevyužitia takejto možnosti.
Pritom všetko uvedené je potrebné rovnako uplatňovať vo vzťahu k nezabezpečeným veriteľom a aj zabezpečeným veriteľom, respektíve k nezabezpečeným pohľadávkam a aj zabezpečeným pohľadávkam (v zmysle všeobecnej zásadnej pripomienky, že aj zabezpečené pohľadávky musia patriť medzi pohľadávky podľa § 170, ktoré možno uspokojovať len v konkurze alebo v rámci splátkového kalendára).
Náležitú zákonnú úpravu je možné dosiahnuť napríklad zakotvením zákonnej povinnosti správcu automaticky poprieť pohľadávku dodávateľa zo spotrebiteľskej zmluvy a predložiť súdu na posúdenie spotrebiteľskú zmluvu a všetku s ňou súvisiacu dokumentáciu.
Zároveň je potrebné zákonom zakotviť, že ak pohľadávky budú vylúčené konkurzným súdom (ex offo) alebo úspešne popreté dlžníkom v konaní podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, tak to bude mať rovnaké následky ako zamietnutie nároku veriteľa v klasickom súdnom konaní (v súdnom konaní pri rozhodovaní sporov), pričom v takom prípade veriteľ už nebude mať žiadnu možnosť vymáhať svoje pohľadávky nielen od dlžníka, ale ani od ručiteľov a ani od solidárnych dlžníkov.