| Pripomienka: | - Koncept nevymáhateľnosti je podľa mňa nesprávny, teda ak mu správne rozumiem. Nevymáhateľné pohľadávky (tj. naturálne obligácie?) je totiž možné uspokojiť ináč. Napríklad, veriteľ takejto pohľadávky, ktorý prijme od dlžníka v budúcnosti nejaké iné plnenie, môže toto použiť na uspokojenie tejto nevymáhateľnej pohľadávky (viz napr. § 345 ObchZ).
- ods. 1 písm. a) – nevidím dôvod, prečo by z hranice 5% p.a. mali byť vylúčené úroky na bývanie a nie napr. spotrebiteľské úvery, kreditné karty, splátkové predaje apod.; vo všeobecnosti si myslím, že tento strop je príliš nízky a, ak vôbec, mal by byť nastavený zhruba na hranici, na ktorej už sú úroky v rozpore s dobrými mravmi (30-40% p.a.);
- ods. 1 písm. b) – zas nie je dôvod pozitívne diskriminovať úver na bývanie (navyše je aj tak z procesu ako spravidla zabezpečená pohľadávka vyňatý);
- ods. 1 písm. c) – zmenka je legitímny právny nástroj, najmä u podnikateľov, na ktorých by mal návrh tiež dopadnúť, likvidácia pohľadávky z nej vyplývajúcej je neodôvodnená; prípadné zneužitia majú byť riešené v incidenčných sporoch;
- ods. 1 písm. d) – nevidím dôvod nepripustiť zmluvné pokuty a iné (dokonca aj verejnoprávne) sankcie – povinnosť zaplatiť pokutu za rýchlu jazdu alebo poškodenie životného prostredia by mala oddlženie prežiť, rovnako ako zmluvná pokuta (v rozumnej miere, samozrejme); |
