Naspäť na výsledky hľadania

NS SR Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. januára 2015 sp. zn. 8 MCdo 2/2014


Súd: Najvyšší súd Slovenskej republiky
Spisová značka: 8 MCdo 2/2014
Zo dňa: 22.01.2015
Typ rozhodnutia: Uznesenie
Oblasť právnej úpravy:
  • Občianske právo
Väzby na predpisy Zbierky zákonov SR:



V konaní o vylúčenie veci z exekúcie ide o odstránenie právnej neistoty v tom, či exekúcii neprekáža také právo tretej osoby, ktoré nepripúšťa výkon exekučného titulu. Cena veci, o vylúčenie z exekúcie ktorej ide, nemá v takom konaní určujúci význam; základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu [§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

Žalobou doručenou súdu 23. marca 2012 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala vylúčenia spoluvlastníckeho podielu 1/2 k nehnuteľnostiam (parcele č. X – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 709 m² a stavby súpisné číslo X postavenej na parcele č. X, zapísaných na liste vlastníctva č. X pre katastrálne územie X z exekúcie vykonávanej súdnou exekútorkou Mgr. X pod č. Ex 539/2009 na základe poverenia na vykonanie exekúcie udeleného Okresným súdom Poprad pod č. 5706030752 z 11. júna 2009 (ďalej tiež „vylúčenie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam“).

Okresný súd Poprad rozsudkom zo 7. júna 2012 č. k. 11 C/44/2012-43 žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy konania 2 575,65 eura. Neúspešného žalovaného zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 99,50 eura podľa položky 1 písm. b) („ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi“) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“ (§ 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.).

Na odvolanie žalobkyne a žalovaného Krajský súd v Prešove rozsudkom z 25. apríla 2012 sp. zn. 7 Co/179/2012 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p.) a žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania 795,07 € za právne zastúpenie (§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že znalcom bola stanovená všeobecná cena dotknutých nehnuteľností na 235 000 eur; spoluvlastnícky podiel 1/2 patriaci žalobkyni v hodnotovom vyjadrení predstavuje 117 500 €. Odmena za jeden úkon právnej služby z tejto sumy je 658,93 eura (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb – ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“). Právny zástupca žalobkyne si z tohto titulu uplatnil iba sumu 654,93 eura, ktorú mu súd správne priznal. Z rovnakého základu pri výpočte odmeny advokáta vychádzal odvolací súd aj pri náhrade trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby (654,93 eura + režijný paušál 7,63 eura + DPH 20% 132,51 eura; spolu 795,07 eura).

Na podnet žalovaného napadol generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadnym dovolaním rozsudky odvolacieho i prvostupňového súdu vo výroku o náhrade trov konania z dôvodu, že spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci ]§ 243f ods. l písm. c) O. s. p.]. Namietal, že súdy pri rozhodovaní o trovách konania a stanovení odmeny za právne zastúpenie advokátom (jej výšky) nepoužili správny právny predpis. Namiesto ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. mali správne vychádzať z § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., lebo predmetom sporu bolo uloženie povinnosti (vylúčiť vec z exekučného konania) a v takomto prípade predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pre tento spor je 1/13 výpočtového základu (ako priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, t. j. za 1. polrok 2011), čo je 57 eur (t. j. 1/13 zo 741 eur). Z týchto dôvodov navrhol napadnuté rozsudky vo výrokoch o náhrade trov konania zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalobkyňa k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že námietky generálneho prokurátora nepovažuje za opodstatnené. Mimoriadne dovolanie navrhla odmietnuť a priznať jej náhradu trov konania o ňom.

Žalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas (§ 243g O. s. p.) generálny prokurátor (§ 243e ods. 1 O. s. p.) na základe podnetu žalovaného (§ 243e ods. 2 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243a ods. 3 O. s. p.) preskúmal rozsudky súdov v napadnutej časti a dospel k záveru, že tieto v časti náhrady trov konania treba zrušiť.

Z ustanovení § 242 ods. 1 O. s. p. a § 243i ods. 2 O. s. p. vyplýva, že súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania a tiež aj dovolacím dôvodom v ňom uplatneným; obligatórne sa zaoberá len vadami konania uvedenými v ustanovení § 237 O. s. p. a inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Procesné vady konania v zmysle § 237 O. s. p. [§ 243f ods. 1 písm. a) O. s. p.], ani vady v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O. s. p. [§ 243f ods. 1 písm. b) O. s. p.] neboli v mimoriadnom dovolaní namietané a ich existencia v konaní o mimoriadnom dovolaní nevyšla najavo.

V mimoriadnom dovolaní sa namieta, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 243f ods. 1 písm. c) O. s. p.]. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Generálny prokurátor zastáva názor, že ak v občianskom súdnom konaní ide o vylúčenie veci z exekučného konania, nemožno predmet sporu oceniť.

Od správnosti vyslovenej premisy závisí, či pri výpočte trov konania, pokiaľ ide o odmenu advokáta za vykonané právne služby, (ne)má byť aplikované ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Z ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov na poskytovanie právnych služieb vyplýva, že základná sadza tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva (...). Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby (...). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu v prípade, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami [§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.].

Excindačná žaloba (žaloba o vylúčenie veci z exekúcie) podaná v zmysle § 55 Exekučného poriadku slúži na ochranu osôb, ktoré majú k majetku postihnutému exekúciou také právo, ktoré vylučuje, aby bol tento majetok použitý k nútenému výkonu rozhodnutia. Na základe excindačnej žaloby súd rozhoduje o (ne)existencii takého práva na vec, ktoré nepripúšťa nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, je spravidla určitým typom vecného práva, môže ísť napríklad o právo vlastnícke. Výsledkom konania je zistenie súdu, či žalobcovi (ne)svedčí také právo k veci, ktoré vylučuje viesť exekúciu na predmetnú vec, čo predstavuje peniazmi neoceniteľnú skutočnosť.

Pri posudzovaní náhrady trov konania v spore o vylúčení veci z exekúcie preto platí, že výška tarifnej odmeny advokáta sa určuje ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci. V konaní o vylúčenie veci z exekúcie ide o odstránenie právnej neistoty v tom, či exekúcii neprekáža také právo tretej osoby, ktoré nepripúšťa výkon exekučného titulu. Cena veci, o vylúčenie z exekúcie ktorej ide, nemá v takom konaní určujúci význam; základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu [§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb].

Na základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že generálny prokurátor opodstatnene uplatnil dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. c) O. s. p. Najvyšší súd preto napadnuté rozhodnutia súdov vo výrokoch o náhrade trov (prvostupňového i odvolacieho) konania zrušil podľa § 243b ods. 1 O. s. p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.




NS SR Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. januára 2015 sp. zn. 8 MCdo 2/2014