Naspäť na výsledky hľadania

NS SR Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2013 sp. zn. 7 Cdo 16/2013


Súd: Najvyšší súd Slovenskej republiky
Spisová značka: 7 Cdo 16/2013
Zo dňa: 25.11.2013
Typ rozhodnutia: Uznesenie
Väzby na predpisy Zbierky zákonov SR:



Ustanovenie § 129 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku neumožňuje vykonať dokazovanie prečítaním listiny, ktorej preklad nebol vyhotovený v štátnom alebo českom jazyku.

Okresný súd Žilina rozsudkom z 11. januára 2011 č.k. 13 C 164/2009-110 zamietol žalobu a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa uzatvorila s účinnosťou od 1. januára 2002 poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistní motorového vozidla (EVČ: X.). Žalovaný 29. septembra 2005 spôsobil dopravnú nehodu s poisteným motorovým vozidlom na území Švajčiarska. Spoločnosť W. uplatnila voči žalobkyni náhradu škody X € z povinného zmluvného poistenia za spôsobenú dopravnú nehodu. Žalobkyňa vyplatila spoločnosti W. túto sumu. V zmysle § 12 ods. 2 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. marca 2007 (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) poisťovňa má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4. Žalobkyňa v konaní nepreukázala výšku spôsobenej škody a v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Súd preto jej žalobu zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

 

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline rozsudkom z 29. marca 2012 sp. zn. 10 Co 185/2011 (v znení opravného uznesenia z 21. júna 2012) napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni X € a do 3 dní jej nahradiť trovy konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.). Po zopakovaní dokazovania (výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi) zistil, že žalobkyňa v prospech spoločnosti W. vyplatila náhradu poistného plnenia a poplatky banke spolu vo výške X € z dôvodu škody spôsobenej žalovaným v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že voči poisťovni splnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle § 10 ods. 1 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z., preto odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.

 

Proti zmeňujúcemu výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru odvolací súd nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Odvolaciemu súdu vytýkal, že akceptoval také kópie dokladov a listiny v cudzom jazyku predložené žalobkyňou, z ktorých nie je zrejmé, či sa týkajú žalovaného. Žalobkyňa nepredložila originály dokladov a pri listinách v cudzom jazyku nezabezpečila ich preklad. V ďalších častiach dovolania vysvetľoval, v čom sú nesprávne právne závery, na ktorých spočíva napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.

               

Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie zamietnuť vzhľadom na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

               

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie treba zrušiť.

 

V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesným vadám uvedeným v § 237 O.s.p., resp. tzv. iným vadám majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

 

Najvyšší súd dospel k záveru, že v konaní nedošlo k procesným vadám uvedeným v § 237 O.s.p.

 

Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Právna teória i súdna prax sa zhodujú v tom, že „inou vadou konania“ (error in procedendo) sa rozumie porušenie ustanovenia zákona upravujúceho konanie od začiatku až do skončenia (napríklad nezisťovanie skutočností podstatných pre rozhodnutie alebo porušenie ustanovení o vykonávaní jednotlivých dôkazov).

 

Dovolateľ namieta, že v konaní súd vykonal dôkaz listinou len v jej fotokópii (nie originálom), resp. že vykonal ako dôkaz listinou, ktorá je napísaná v cudzom jazyku.

 

Dôkazným prostriedkom môže byť všetko, čím možno zistiť skutkový stav veci (§ 125 O.s.p.). Súd pri hodnotení dôkazov (§ 132 O.s.p.) v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

 

Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny alebo jej odpis alebo fotokópiu. Dokazovanie môže byť vykonané aj fotokópiou listiny. V prípade vykonania dôkazu fotokópiou listiny možno len zvážiť jej dôkaznú silu (porovnaj napríklad rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4 M Cdo 9/2005).

 

V prípade dokazovania, ktoré sa má vykonať listinou napísanou v inom ako štátnom jazyku, je súd povinný najskôr pribrať prekladateľa na jej preklad (§ 51 ods. 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy).

 

Zo zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa z 11. januára 2011 vyplýva, že dokazovanie bolo vykonané aj listinami napísanými v nemeckom jazyku, a to ich prečítaním. Z obsahu spisu ale nevyplýva, že by listinné dôkazy predložené žalobkyňou, z ktorých vyvodzovala svoje skutkové tvrdenia o dôvodnosti postihového práva z poistnej udalosti v zahraničí (uplatnenie nároku na náhradu škody s prílohami spoločnosťou W. v nemeckom jazyku voči žalobkyni), boli pred tým preložené do štátneho jazyka.

 

Pokiaľ súd nezabezpečil preklad týchto listín do štátneho jazyka, nemohol ich v úradnom (štátnom) jazyku prečítať a tak správne vykonať dôkaz listinou. Vykonanie dokazovania prečítaním listín v cudzom jazyku zákon neumožňuje. To znamená, že súd v danom prípade vykonal dokazovanie v rozpore s § 129 ods. 1 O.s.p. Tento procesne nesprávny postup súdu vykazuje znaky tzv. inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Všeobecne totiž platí, že skutkové zistenia súdu, ktoré majú základ v nesprávnom spôsobe vykonania dôkazu, zakladajú vadu konania, na ktorú dopadá ustanovenie § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Na vadu tejto povahy, ku ktorej došlo v konaní pred súdom prvého stupňa, odvolací súd neprihliadol, i keď žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne signalizoval „nezabezpečenie prekladu listín“.

 

Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd zrušil rozsudok odvolacieho a prvostupňového súdu a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa (§ 243b ods. 2 a 3 O.s.p.).




NS SR Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2013 sp. zn. 7 Cdo 16/2013