Naspäť na výsledky hľadania

NS SR Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Tost 19/2014 z 3. júna 2014


Súd: Najvyšší súd Slovenskej republiky
Spisová značka: 6 Tost 19/2014
Zo dňa: 03.06.2014
Typ rozhodnutia: Uznesenie
Väzby na predpisy Zbierky zákonov SR:



I. Zákon č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení zákona č. 344/2012 Z.z. (ďalej len „zákon o EZR“) stanovuje jednak príslušnosť prokuratúry a jednak príslušnosť súdu ako vykonávajúcich justičných orgánov. Miestnu príslušnosť krajskej prokuratúry na vykonávanie predbežného vyšetrovania upravuje § 11 ods. 1, ods. 2 zákona o EZR, miestnu príslušnosť krajského súdu upravuje tento zákon vo viacerých ustanoveniach, a to v závislosti od navrhovaného postupu (na postup podľa § 15 ods. 3, § 22 ods. 2, § 17 ods. 3 zákona o EZR).

II. Miestna príslušnosť krajského súdu na konanie podľa § 17 ods. 1 zákona o EZR je v treťom odseku tohto ustanovenia upravená samostatne – nezávisle od miestnej príslušnosti prokurátora, ktorá týmto ustanovením nie je dotknutá – tak, že relevantným pre určenie príslušnosti krajského súdu je aktuálne miesto výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody.




NS SR Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Tost 19/2014 z 3. júna 2014

Na základe sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. apríla 2014, sp. zn. 1Ntc/11/2014, najvyšší súd vyššie uvedeným uznesením zrušil v časti, ktorá sa týka neuznania miestnej príslušnosti vo veci návrhu na vykonanie EZR Okresného súdu Györ zo 14. januára 2014, sp. zn. B.417/2012/36, s jeho odkladom do doby skočenia trestného konania vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky, sp. zn. 2T/32/2010.

Krajský súd v Nitre uznesením z 30. apríla 2014, sp. zn. 1Ntc/11/2014, rozhodol o tom, že podľa § 17 ods. 3 zákona o európskom zatýkacom rozkaze č. 154/2010 Z.z. v znení neskorších zmien (ďalej už len „zákona o EZR“) neuznáva svoju miestnu príslušnosť vo veci L.B., naposledy bytom D.S., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov

 

- návrhu na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu Okresného súdu Györ zo dňa 14. januára 2014, sp. zn. B.417/2012/36, s jeho odkladom do doby skončenia trestného konania vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky, sp. zn. 2T/32/2010 a

 

- návrhu na vzatie L.B. podľa § 17 ods. 1 zákona o EZR do vydávacej väzby, a

 

vec postupuje Krajskému súdu v Trnave na prejednanie a rozhodnutie.    

 

Vychádzajúc z odôvodnenia treba dodať, že príslušnosť Krajského súdu v Trnave má byť daná tým, že vyžiadaný má naposledy evidované trvalé bydlisko v D.S. a vykonáva trest odňatia slobody v Leopoldove.  

 

Proti vyššie citovanému uzneseniu bola podaná zo strany prokurátora v zákonnej lehote sťažnosť. Ten upozornil v prvom rade na tú skutočnosť, že v čase, keď sa začalo konanie o európskom zatýkacom rozkaze, vyžiadaná osoba vykonávala trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce. K jej preeskortovaniu do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov došlo až 18. marca 2014, kde bol následne aj realizovaný výsluch v zmysle § 19 ods. 2 zákona o EZR. Čo sa týka potom ust. § 11 ods. 1 zákona o EZR, tak toto treba považovať podľa jeho názoru za všeobecné vo vzťahu k súdom použitému ust. § 17 ods. 3 zákona o EZR. Záverom bolo poukázané i na ust. § 18 ods. 1 zákona o EZR, ktoré s eventuálne podanou sťažnosťou proti rozhodnutiu o prepustení z vydávacej väzby spája odkladný účinok len v prípade, že je súčasne podaná sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu súdu o výkone EZR, z dôvodu čoho je teda vhodné, aby o oboch skutočnostiach rozhodoval naraz jeden a ten istý krajský súd.

 

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto prokurátor najvyššiemu súdu navrhol sťažnosťou napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.  

 

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k takému záveru, že podaná sťažnosť je sčasti dôvodná.

 

Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že dňa 9. apríla 2014 bol podaný na Krajský súd v Nitre návrh Krajskej prokuratúry v Nitre, sp. zn. 2Kpt 11/14/4400, podľa § 22 ods. 1 a § 29 ods. 1 zákona o EZR na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu Okresného súdu Györ zo dňa 14. januára 2014, sp. zn. B.417/2012/36, vydaného na L.B. (za účelom jeho trestného stíhania v Maďarsku) s odkladom jeho realizácie do doby skončenia trestného konania vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 2T/32/2010, ako i návrh podľa § 17 ods. 1 zákona o EZR na vzatie vyššie menovanej vyžiadanej osoby do vydávacej väzby, ktorá bude spočívať.

 

Pre potreby správneho rozhodnutia o podanej sťažnosti boli potom na základe vlastného šetrenia najvyššieho súdu zistené (overené) i ďalšie dôležité skutočnosti, a síce, že:

 

- konanie o vyššie citovanom európskom zatýkacom rozkaze začalo na Krajskej prokuratúre v Nitre 21. februára 2014 (informačná povinnosť v zmysle § 11 ods. 3 zákona o EZR bola splnená 24. februára 2014);

 

- v čase začatia konania o európskom zatýkacom rozkaze vykonával vyžiadaný L.B. trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu Želiezovce;

 

- v priebehu predbežného vyšetrovania - konkrétne 18. marca 2014 - bol vyžiadaný na výkon trestu premiestnený do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov.

 

Podľa § 11 ods. 1 zákona o EZR na začatie konania o európskom zatýkacom rozkaze je príslušná krajská prokuratúra, v ktorej obvode bola vyžiadaná osoba zadržaná alebo jej bola inak obmedzená osobná sloboda; zmena miesta výkonu väzby alebo miesta výkonu trestu odňatia slobody v priebehu konania o európskom zatýkacom rozkaze nemá vplyv na príslušnosť.

 

Podľa § 17 ods. 1 zákona o EZR ak sa vyžiadaná osoba nachádza vo väzbe v súvislosti s jej trestným stíhaním slovenskými orgánmi, alebo sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody právoplatne uloženého slovenským súdom, príslušný sudca, po doručení originálu európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje, vezme vyžiadanú osobu do vydávacej väzby, ktorá bude spočívať. O rozhodnutí o vzatí vyžiadanej osoby do vydávacej väzby sudca vyrozumie príslušný ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody.

              

Podľa § 17 ods. 3 zákona o EZR na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, v ktorého obvode je vyžiadaná osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

 

Podľa § 22 ods. 1 veta prvá, časť pred bodkočiarkou zákona o EZR po skončení predbežného vyšetrovania rozhodne súd na návrh prokurátora o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.

 

Podľa § 22 ods. 2 zákona o EZR na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, ktorému podal návrh prokurátor príslušný podľa § 11.

 

Už z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon o EZR stanovuje odlišným spôsobom príslušnosť prokuratúry a súdu ako vykonávajúcich justičných orgánov. Kým miestna príslušnosť krajskej prokuratúry na vykonávanie predbežného vyšetrovania sa riadi § 11 ods. 1, ods. 2 zákona o EZR, miestnu príslušnosť krajského súdu upravuje citovaný zákon na viacerých miestach, a to v závislosti od navrhovaného postupu (na postup podľa § 15 ods. 3 ako i § 22 ods. 2 zákona o EZR je príslušný ten krajský súd, ktorému príslušný prokurátor predložil návrh, na postup podľa § 17 ods. 3 zákona o EZR potom ten, v obvode ktorého je vyžiadaná osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody).

 

Pokiaľ ide o posudzovaný prípad, tu Krajská prokuratúra v Nitre podľa § 11 ods. 1 per analogiam zákona o EZR (v čase začatia konania o európskom zatýkacom rozkaze už bola vyžiadaná osoba obmedzovaná na osobnej slobode z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody) správne začala a aj naďalej v súlade so zákonom vykonáva predbežné vyšetrovanie, keďže neskoršie preeskortovanie vyžiadanej osoby do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov nemalo v zmysle § 11 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou zákona o EZR (doplnená novelou č. 344/2012 Z.z. s účinnosťou od 1. decembra 2012) na zmenu jej príslušnosti žiaden vplyv.

 

Čo sa týka potom príslušnosti súdu na konanie a rozhodnutie, tu treba v prvom rade upozorniť na tú skutočnosť, že zo strany krajskej prokuratúry boli podané dva návrhy, jednak návrh na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu s odkladom jeho realizácie a jednak návrh na vzatie vyžiadaného do vydávacej väzby, ktorá bude spočívať. Pre obe tieto konania upravuje pritom zákon o EZR príslušnosť súdu rozličným spôsobom.

 

Keďže si vyžiadaný L.B. momentálne odpykáva trest odňatia slobody, právoplatne mu uložený slovenským súdom (§ 17 ods. 1 zákona o EZR), príslušnosť súdu na konanie o jeho vzatí do vydávacej väzby sa spravuje ustanovením § 17 ods. 3 zákona o EZR, určujúcim ako rozhodujúce miesto výkonu trestu. Presnejšie povedané, v zmysle posledne uvedeného ustanovenia je na konanie podľa § 17 ods. 1 zákona o EZR príslušný ten krajský súd, v obvode ktorého je vyžiadaná osoba v rozhodnom čase vo väzbe resp. výkone trestu odňatia slobody. Relevantné je tu teda aktuálne miesto výkonu väzby či trestu odňatia slobody.

 

Názor prokuratúry spočívajúci v tom, že ust. § 11 ods. 1 zákona o EZR je všeobecné aj vo vzťahu ust. § 17 ods. 3 zákona o EZR, je chybný, nakoľko nevychádza z obsahu daných ustanovení a nemá oporu v žiadnom z výkladových pravidiel. Miestna príslušnosť krajského súdu na konanie podľa § 17 ods. 1 zákona o EZR je v § 17 ods. 3 zákona o EZR upravená samostatne - nezávisle od miestnej príslušnosti prokurátora, ktorá týmto ustanovením rovnako nie je dotknutá. Časť vety za bodkočiarkou v § 11 ods. 1 zákona o EZR („zmena miesta výkonu väzby alebo miesta výkonu trestu odňatia slobody v priebehu konania o európskom zatýkacom rozkaze nemá vplyv na príslušnosť“), o ktorú bolo predmetné ustanovenie doplnené novelou č. 344/2012 Z.z., nadväzuje na predchádzajúcu časť vety a týka sa iba miestnej príslušnosti prokuratúry.

 

Vychádzajúc z uvedeného, tiež s poukazom na to, že vyžiadaný L.B. si v súčasnosti odpykáva trest v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, možno potom konštatovať, podaná sťažnosť prokurátora je nedôvodná, pokiaľ ide o postúpenie veci podľa § 17 ods. 3 zákona o EZR Krajskému súdu v Trnave ako miestne príslušnému na rozhodnutie o návrhu na vzatie vyžiadaného do vydávacej väzby podľa § 17 ods. 1 zákona o EZR. Napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Nitre je v danej časti správne a v súlade so zákonom, s výnimkou toho, že sa v jeho odôvodnení z neznámeho dôvodu okrem miesta výkonu trestu odňatia slobody poukazuje i na naposledy evidované trvalé bydlisko vyžiadaného v D.S., nemajúce v tomto smere žiadny význam.  

 

Nie je tomu ale tak už v prípade postúpenia veci Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o návrhu na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu s odkladom jeho realizácie podľa § 22 ods. 1, § 29 ods. 1 zákona o EZR, kde je naopak podanú sťažnosť treba považovať za opodstatnenú (preto bolo v danej časti napadnuté rozhodnutie zrušené). Pri určovaní príslušnosti súdu na konanie o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu totiž platí iné pravidlo, uvedené v § 22 ods. 2 zákona o EZR, v zmysle ktorého je príslušným ten krajský súd, ktorému podal návrh prokurátor príslušný podľa § 11. Miestne príslušný krajský súd tu teda určuje príslušná krajská prokuratúra vykonávajúca predbežné vyšetrovanie podaním návrhu. Uvedené ustanovenie Krajský súd v Nitre pri svojom rozhodnutí o postúpení veci Krajskému súdu v Trnave (na rozhodnutie o oboch predložených návrhoch) vôbec nezohľadnil, inak by totiž musel dospieť k záveru o svojej príslušnosti na postup podľa § 22 ods. 1 zákona o EZR, založenej predložením mu návrhu zo strany Krajskej prokuratúry v Nitre 9. apríla 2014.