Naspäť na výsledky hľadania

NS SR Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. novembra 2011, sp. zn. 5 To 12/2011


Súd: Najvyšší súd Slovenskej republiky
Spisová značka: 5 To 12/2011
Zo dňa: 10.11.2011
Typ rozhodnutia: Uznesenie



 

  1. Spáchanie trestného činu úkladnej vraždy závažnejším (surovým - § 138 písm. c/ Tr. zák.) spôsobom konania podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. môže vyplynúť aj z charakteru použitej zbrane a spôsobu jej použitia, okolností prípadu a intenzity útoku, pokiaľ si v dôsledku toho obeť trestného činu uvedomuje nevyhnutnosť svojej bezprostrednej brutálnej fyzickej likvidácie, čím je vystavená mimoriadnym psychickým útrapám.

 

  1. Usmrtenie iného s vopred uváženou pohnútkou surovým (tj. závažnejším) spôsobom konania podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/Tr. zák. (vzhľadom na § 138 písm. c/ Tr. zák.), ktoré spočíva v konaní na objednávku v zmysle osobitného motívu podľa § 140 písm. a/ Tr. zák. a je realizované v úmysle získať majetkový prospech od objednávateľa, napĺňa tiež zákonné znaky úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. e/, písm. f/ Tr. zák.

Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ďalej len špecializovaný trestný súd) rozsudkom zo 4. augusta 2011, sp. zn. PK – 2T 9/2011, uznal obžalovaného Š.K. za vinného z  obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák. v súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že

 

1/ potom čo si v presne nezistený deň od doposiaľ nestotožnenej osoby zaobstaral dve pracovné uniformy polície Slovenskej republiky pohyboval sa dňa 8. júla 2010 v čase okolo 21.50 hod. v H., v blízkosti rodinného domu, v ktorom býval L.B., a následne dňa 9. júla 2010 v čase asi o 21.05 hod. prišiel na svojom osobnom motorovom vozidle zn. Honda Civic, striebornej svetlej metalízy, z ktorého predtým odmontoval evidenčné číslo pred rodinný dom L.B. do H., kde po príchode na miesto vystúpil zo svojho vozidla, ktoré nechal naštartované, vytiahol zo svojho vozidla v zelenej igelitovej taške ukrytú, krátku brokovú strelnú zbraň značky Hubertus Prague kal. 16/16, , ktorú si vopred zadovážil a rozbehol sa za L.B., pričom I.B. mu stála v ceste, na to Š.K. bežiac okolo nej zbraňou vystrelil vedľa ucha I.B., pričom v tom čase už L.B. bežal smerom k S. ulici a Š.K. za ním, medzitým I.B. kričala na svojho syna T.P. o pomoc, potom Š.K. dobehol L.B., ktorý sa potkol a spadol na zem, Š.K. vybral zbraň z igelitovej tašky, ktorú následne odhodil a z bezprostrednej blízkosti vystrelil na hlavu L.B., ktorý následkom výstrelu utrpel devastačné zranenia, zväčša ľavej časti lebky, ktorým na mieste podľahol.

 

2/ Š.K. si v doposiaľ neustálenej dobe zadovážil a na neznámom mieste až do dňa 9. júla 2010 do 21.05 hod. držal bez povolenia podomácky upravenú dlhú palnú zbraň - brokovú dvojku československej výroby, továrenskej značky Hubertus Prague, kal. 16/16, označenej československými značkami z roku 1921, spoločne s dvoma nábojmi kalibru 16, českého výrobcu zn. Sellier & Bellot, typ Junior, ktoré boli laborované hromadnými strelami s priemerom olovených brokov 5,1 mm.

 

Špecializovaný trestný súd obžalovaného Š.K. za to odsúdil podľa § 144 ods. 2, § 41 ods. 2 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov, pričom obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

 

                Zároveň mu podľa § 60 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. uložil trest prepadnutia vecí, a to brokovej strelnej zbrane značky Hubertus Prague, kal. 16/16, 2 ks igelitových vreciek zaistených pri obhliadke miesta činu a 2 ks policajných uniforiem spolu s dvoma šiltovými čiapkami s označením Polícia, čierneho opasku s tlakovou nádobou zaistených pri domovej prehliadke a prehliadke iných priestorov.

 

Rovnako mu podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil aj ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky a podľa § 77 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. rovnako tak povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody jedenkrát v kalendárnom týždni osobne sa hlásiť u  probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu.

 

Nakoniec obžalovanému Š.K. podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil povinnosť nahradiť poškodenej I.B. škodu vo výške 4 000 (štyritisíc) €.

 

                Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný Š.K.

 

Odvolanie obžalovaného Š.K., ktoré odôvodnil v obsiahlom písomnom podaní jednak sám a jednak prostredníctvom svojho obhajcu, smerovalo čo do výroku o vine a o treste.

 

V prvej časti odôvodnenia podaného odvolania obžalovaný Š.K. namietal skutkové zistenia špecializovaného trestného súdu a v druhej časti odôvodnenia podaného odvolania obžalovaný Š.K. namietal právne závery špecializovaného trestného súdu, vo vzťahu ku ktorým uplatnil tieto relevantné námietky :

 

  • podľa neho nebol naplnený zákonný znak surovým alebo trýznivým spôsobom, keďže podľa ustálenej judikatúry sa v takomto prípade má na mysli taký spôsob útoku, ktorý je spojený s ubíjaním obete a nápaditejšou devastáciou jej tela, pričom o surový spôsob nepôjde vtedy, ak páchateľ okamžite usmrtí iného jedným úderom, jednou bodnou ranou do srdca alebo zastrelením;

 

  • v prípade držby zbrane bez povolenia, nemôže ísť o zločin nedovoleného ozbrojovania, pokiaľ bol páchateľ legálnym držiteľom zbrojného preukazu, keďže v takomto prípade pôjde len o správny delikt v zmysle zákona o zbraniach a strelive.

 

Z týchto dôvodov sa obžalovaný Š.K. podaným odvolaním domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil špecializovanému trestnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol s tým, aby ho v konečnom dôsledku po doplnení dokazovania v rozsahu ním navrhnutom spod obžaloby oslobodil.

 

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por., alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

 

Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolania proti rozsudku špecializovaného trestného súdu podala procesná strana na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla a urobila tak v lehote ustanovenej v zákone, pričom odvolanie obžalovaného Š.K. nie je dôvodné.

 

Treba hneď úvodom uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetné skutky stali spôsobom popísaným vo výroku napadnutého rozsudku, že ich spáchal obžalovaný Š.K. a že z jeho konania nastali tam uvedené následky, pokiaľ ide o úmyselné usmrtenie L.B. s vopred uváženou pohnútkou surovým spôsobom, a to strelnou zbraňou a strelivom zadováženým a držaným bez povolenia.

 

Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní obsahu vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel k záveru, že výrok o vine obžalovaného Š.K. bol založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti vylučujú akúkoľvek inú alternatívu toho skutkového deja, ktorý bol na základe týchto dôkazov ustálený.

 

V ďalšej časti odôvodnenia uznesenia najvyšší súd podrobne reagoval na jednotlivé námietky odvolateľa súvisiace so zisteným skutkovým stavom.

 

Pokiaľ ide o právne posúdenie tejto trestnej veci rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že konanie obžalovaného Š.K. po stránke subjektívnej i objektívnej naplnilo znaky obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c./ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c./ Tr. zák. spáchaného vo viacčinnom súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., keďže obžalovaný Š.K. úmyselné usmrtil L.B. s vopred uváženou pohnútkou surovým spôsobom, a to strelnou zbraňou a strelivom zadováženým a držaným bez povolenia.

 

V posudzovanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že zákonné znaky obzvlášť závažnému zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c./ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c./ Tr. zák. boli bezpochyby naplnené.

 

Podkladom pre tento záver je skutočnosť, že obžalovaný Š.K. úmyselne usmrtil nebohého L.B. s vopred uváženou pohnútkou. Bolo nepochybne preukázané, že v jeho prípade nešlo o konanie impulzívne a neuvážené, ale o konanie založené na úmysle, ktorým disponoval určitý časový úsek (viď aj jeho preukázaná prítomnosť na mieste činu deň predtým atď.). Toto jeho konanie sa vyznačovalo zložitejšou prípravou a vyžadovalo si určitý predchádzajúci plán a koordináciu v čase, priestore a prostriedkoch. Konanie obžalovaného Š.K. cielene smerovalo k následku usmrtiť nebohého L.B. za každú cenu, pričom tento jeho úmysel bol nakoniec aj realizovaný spôsobom, ktorý špecializovaný trestný súd správne právne posúdil ako surový.

 

Obžalovaný Š.K. nebohého L.B. usmrtil výstrelom do hlavy z bezprostrednej vzdialenosti z brokovej zbrane poloplášťovou strelou laborovanou hromadnou strelou s priemerom olovených brokov 5,1 mm (inak obvykle používanými na lov zveri), ktorá nebohému L.B. spôsobila devastačné zranenie hlavy nezlučiteľné s jeho životom. V tomto smere treba ešte dodať, že útok obžalovaného Š.K. na osobu nebohého L.B. sa vyznačoval extrémne vysokou intenzitou a mierou brutality, pričom v danom prípade nešlo len o jeden jediný smrteľný výstrel, ale takpovediac o neľútostnú fyzickú likvidáciu, ktorá trvala určitú dobu. Z obrazového záznamu vyplýva, že obžalovaný Š.K. potom, čo z motorového vozidla vytiahol vražednú zbraň, prvýkrát vystrelil na nebohého L.B. napriek tomu, že mu v smere streľby stála manželka nebohého, svedkyňa I.B., a keď ho netrafil, pokračoval v útoku tým, že ho začal prenasledovať, a keď nebohý L.B. pri úteku na asfaltovej ceste spadol a zostal ležať, obžalovaný Š.K. ho dobehol a L.B. ležiaceho na zemi usmrtil ďalším výstrelom do hlavy z bezprostrednej blízkosti.

 

V tejto súvislosti nie je podstatné a ani sa nevyžaduje, aby tento útok zároveň vyvolal aj zvýšené utrpenie poškodeného.

 

Podstatné pre právne posúdenie je to, že v posudzovanom prípade vzhľadom na použitú vražednú zbraň (broková zbraň s poloplášťovou strelou používanými pri love na zver) a spôsob útoku (brutálne a dôsledné zrealizovanie zamýšľaného následku bez akéhokoľvek ohľadu na v tom čase existujúce podmienky – takpovediac neľútostná fyzická likvidácia, ako keby skutočne išlo „o lov na zver“), išlo o takú mieru surovosti, ktorá sa výrazne vymykala z rámca bežného u väčšiny trestných činov tohto druhu.

 

Tu treba zdôrazniť, že senát 5T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky len nadviazal na svoj právny názor vyjadrený už v trestnej veci obvineného J. M. v rozsudku z 28. septembra 1999, sp. zn. 5 To 52/1999, ktorým bol dotyčný odsúdený pre konanie, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že na poškodenú, ktorá ho ako partnera dlhodobo odmietala, z bezprostrednej blízkosti vystrelil z vojenskej pušky s podomácky skrátenou hlavňou poloplášťovým projektilom, ktorým jej spôsobil rozsiahle devastačné zranenia tvárovej časti nezlučiteľné s jej životom, ktoré konanie bolo zo strany odvolacieho súdu rovnako právne posúdené ako surovým spôsobom.

 

Pochybil však špecializovaný trestný súd, pokiaľ konanie obžalovaného Š.K. právne neposúdil aj podľa § 144 ods. 2 písm. e/, písm. f/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. a/ Tr. zák., t. j., že nebohého L.B. usmrtil na objednávku s vopred uváženou pohnútkou v úmysle získať majetkový prospech, i keď pre takýto právny záver jednoznačne svedčili viaceré vykonané dôkazy dokumentujúce nepriaznivú finančnú situáciu obžalovaného Š.K. (výpoveď svedkyne E.B. a listinné dôkazy od finančných ústavov o poskytnutých úveroch a plnení ich podmienok) a jeho snahu túto situáciu zmeniť (napr. výpovede svedkov P.P.  a I.H.). Pre toto právne posúdenie konania obžalovaného Š.K. napokon v neposlednom rade svedčili aj závery znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých PhDr. E.F., ktorá z hľadiska motivačného pozadia konania obžalovaného Š.K. dospela k záveru, že v jeho prípade išlo o zištný motív.

 

Treba dodať, že v úmysle získať majetkový prospech bude vražda spáchaná predovšetkým v prípadoch, kedy konanie páchateľa bude smerovať k zmocneniu sa veci, peňazí alebo iného majetku obete. Môže však ísť aj o prípad tzv. vraždy na objednávku, kedy páchateľovi bola prisľúbená za vykonanie vraždy odmena, alebo kedy páchateľ vzhľadom k okolnostiam odmenu dôvodne očakáva.

 

V posudzovanej veci zabezpečenými a vykonanými dôkazmi bolo bezpochyby preukázané, že v prípade násilného usmrtenia L.B. vzhľadom na spôsob vykonania tohto činu išlo o tzv. vraždu na objednávku, ktorej priamym vykonávateľom bol práve obžalovaný Š.K.

 

Z uvedeného je ďalej zrejmé, že na tomto skutku participovali aj ďalšie osoby, pokiaľ ide o ich účasť na mieste činu a v jeho blízkom okolí v čase spáchania tohto skutku, resp. krátko predtým (viď vyššie uvedená telekomunikačná prevádzka obžalovaného a neznámych osôb) a v neposlednom rade aj následne vykonané podozrivé finančné prevody a hotovostné výbery. V tomto smere nie je podstatné, že sa po zadržaní obžalovaného Š.K. nepodarilo v rovine rozumnej istoty ustáliť aj osobu objednávateľa alebo osoby, ktoré by bolo možné spojiť s prípadným prísľubom vyplatenia finančnej odmeny. Čo však bezpochyby bolo preukázané je skutočnosť, že obžalovaný Š.K. sa s nebohým L.B. predtým vôbec nepoznali, čo by vylučovalo motiváciu jeho konania na podklade nejakého osobnostného konfliktu medzi nimi. Rovnako však bezpochyby bola preukázaná u obžalovaného Š.K. jeho dlhodobá nespokojnosť s nedostatkom finančných prostriedkov, ktorá ho motivovala k rozhodnutiu tento stav zmeniť aj za cenu spôsobenia tohto trestnoprávneho následku.

 

Rozhodnutie je ťažiskom i vyvrcholením motivačného procesu. Celý motivačný proces, ktorý rozhodnutiu predchádza, všetko to, čo je pred rozhodnutím, smeruje k nemu ako medzníku a na druhej strane všetko to, čo prichádza po rozhodnutí, teda konanie a čin, je iba jeho logickým dôsledkom. Motivujúca nespokojnosť a proces ňou vyvolaný vedú a celkom prirodzene sa stupňujú k rozhodnutiu ako ťažiskovému štádiu, v ktorom dochádza k voľbe spôsobov a prostriedkov, akými sa motivujúca nespokojnosť má odstrániť. Obžalovaný Š.K. nedostatok finančných prostriedkov a svoju nespokojnosť s týmto stavom sa rozhodol odstrániť spáchaním úkladnej vraždy za finančnú odmenu, ktorý čin napokon aj spáchal.

 

Len v takomto kontexte zabezpečených a vykonaných dôkazov je potom možné logicky vysvetliť skutky spáchané obžalovaným Š.K. z hľadiska motivačného pozadia jeho konania, ktoré sa však ale zo strany špecializovaného trestného súdu malo odraziť v podobe adekvátneho právneho posúdenia aj ako obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy spáchanej  na objednávku v úmysle získať majetkový prospech.

 

Najvyšší súd Slovenskej republiky vyššie uvedené hmotnoprávne pochybenie špecializovaného trestného súdu (v prospech obžalovaného) nemohol napraviť pre nedostatok odvolania na strane prokurátora napriek tomu, že sa tento v záverečnej reči takejto právnej kvalifikácie (v úmysle získať majetkový prospech) konania obžalovaného Š.K. v bode I. podanej obžaloby domáhal.

 

Napokon neobstojí ani ostatná odvolacia námietka obžalovaného Š.K. založená na argumentácii, že v prípade držby zbrane bez povolenia, nemôže ísť o zločin nedovoleného ozbrojovania, pokiaľ bol páchateľ legálnym držiteľom zbrojného preukazu, keďže v takomto prípade pôjde len o správny delikt v zmysle zákona o zbraniach a strelive. Znak skutkovej podstaty zločinu nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. spočívajúci v tom, že páchateľ drží zbraň „bez povolenia“ totiž znamená, že zbraň drží „bez vedomosti“ polície, t.j. za situácie, keď polícia vôbec nemá vedomosť o tom, že určitá konkrétna osoba drží zbraň a taktiež nemá vedomosť o tom, o akú zbraň ide a že takáto zbraň je vôbec na území Slovenskej republiky.

 

Z listinných dôkazov pritom vyplýva, že vražedná zbraň (brokovnica značky Hubertus Prague kaliber 16/16, mala byť v roku 2000, potom čo jej bývalý legálny majiteľ zomrel, znefunkčnená a znehodnotená spálením pod dohľadom komisie v peci v Železiarňach Podbrezová.

 

V ďalších častiach odôvodnenia uznesenia sa najvyšší súd podrobne zaoberal výrokom o treste.

 

 

 

 

 

 

 




NS SR Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. novembra 2011, sp. zn. 5 To 12/2011

Najvyšší súd uvedeným uznesením odvolanie obžalovaného Š.K. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 4. augusta 2011, sp. zn. PK-2 T 9/2011, podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.