Naspäť na výsledky hľadania

NS SR Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. októbra 2010 sp. zn. 5 Cdo 39/2010


Súd: Najvyšší súd Slovenskej republiky
Spisová značka: 5 Cdo 39/2010
Zo dňa: 12.10.2010
Typ rozhodnutia: Uznesenie
Väzby na predpisy Zbierky zákonov SR:



O odňatie možnosti účastníka konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) ide tiež v prípade procesne úspešného účastníka konania, ktorý podal návrh na rozhodnutie o trovách a súd v konaní rozhodol uznesením, ktoré nevyhlásil a nevyzval tohto účastníka konania na vyčíslenie trov konania do troch pracovných dní od doručenia výzvy (§ 151 ods. 4 O.s.p.).

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 28. apríla 2005 č. k. 10 C 126/2004-50 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy spolu s úrokmi z omeškania. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia 140 198 Sk do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z toho, že právny základ nároku navrhovateľa na náhradu mzdy podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce je daný a odporca zníženie tejto náhrady podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce nenavrhol. Výpočet náhrady mzdy nebol medzi účastníkmi sporný, účastníci žiadne dokazovanie nenavrhli, preto sa súd výškou náhrady mzdy nezaoberal a rozhodol podľa zhodných tvrdení účastníkov. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

 

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu uznesením z 8. marca 2006 sp. zn. 2 Co 213/2005 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, lebo z neho nie je dostatočne zrejmé, akým výpočtom dospel prvostupňový súd k výške náhrady mzdy a úrokov z omeškania.   

 

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora uznesením z 18. marca 2009 sp. zn. 5 M Cdo 9/2007 napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne preskúmateľné.

 

Krajský súd v Bratislave, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, uznesením z 30. septembra 2009 sp. zn. 2 Co 91/2009 odvolanie odporcu odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania s odôvodnením, že navrhovateľ trovy konania nevyčíslil (§ 151 ods. 1 a 2 O.s.p.).

 

Proti výroku tohto rozhodnutia odvolacieho súdu o náhrade trov konania podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol uznesenie odvolacieho súdu v napadnutom výroku zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, lebo postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odvolací súd ho totiž nevyzval na vyčíslenie trov konania, hoci vo veci rozhodol uznesením, ktoré nebolo vyhlásené. Uviedol, že trovy odvolacieho a dovolacieho konania vyčíslil v podaní doručenom odvolaciemu súdu.

 

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

 

Dovolaním je v danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o náhrade trov konania, teda jedno z rozhodnutí, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia, proti ktorým dovolanie nie je prípustné. Prípustnosť podaného dovolania, ktorú z ustanovenia § 239 O.s.p. nemožno vyvodiť, by však zakladalo, ak v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p. S  prihliadnutím na § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. dovolací súd skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie procesne nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných oprávnení, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a  právom chránených záujmov.

 

K odňatiu možnosti navrhovateľa pred súdom konať malo podľa jeho názoru dôjsť tým, že ho odvolací súd nevyzval na vyčíslenie trov konania, hoci vo veci rozhodol uznesením, ktoré nevyhlásil. Podľa názoru dovolacieho súdu je táto námietka navrhovateľa opodstatnená.

 

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 4 O.s.p. ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.

 

Občiansky súdny poriadok v § 151 stanovuje lehotu, v ktorej je účastník povinný vyčísliť trovy konania. Ak sa rozhodnutie vyhlasuje, je účastník povinný vyčísliť trovy konania do troch pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia; vyčíslenie trov v takom prípade musí urobiť účastník bez toho, aby ho súd vyzval na splnenie tejto povinnosti. Súd je povinný vyzvať účastníka, aby vyčíslil trovy konania v lehote troch pracovných dní od doručenia výzvy vtedy, ak sa rozhodnutie nevyhlasuje.

 

V danej veci odvolací súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania s poukazom na § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. a s odôvodnením, že navrhovateľ nevyčíslil trovy konania v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Zo spisu ale dovolací súd zistil, že odvolací súd účastníka na vyčíslenie trov konania nevyzval, i keď uznesenie, ktorým vo veci rozhodol, nevyhlásil.

 

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd svojím postupom odňal navrhovateľovi možnosť pred súdom konať. O odňatie možnosti účastníka konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) ide tiež v prípade procesne úspešného účastníka konania, ktorý podal návrh na rozhodnutie o trovách a súd v konaní rozhodol uznesením, ktoré nevyhlásil, pričom ale nevyzval tohto účastníka konania na vyčíslenie trov konania (§ 151 ods. 4 O.s.p.).

 

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.




NS SR Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. októbra 2010 sp. zn. 5 Cdo 39/2010