Naspäť na výsledky hľadania

NS SR Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. septembra 2007 sp.zn. 3 Cdo 171/2006


Súd: Najvyšší súd Slovenskej republiky
Spisová značka: 3 Cdo 171/2006
Zo dňa: 19.09.2007
Typ rozhodnutia: Rozsudok
Väzby na predpisy Zbierky zákonov SR:



Prihlásenie pohľadávky pri exekúcii predajom nehnuteľností je účinné najneskôr do výzvy záujemcov, aby dražili (§ 144 ods. 1 Exekučného poriadku).

Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 20. mája 2005, č.k. 2 Er 181/2003-105 vyhovel námietkam A. B., a.s., proti rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností bližšie označených vo výroku, ku ktorým bol súdom schválený príklep súdneho exekútora a ktorý rozvrh výťažku bol uskutočnený na rozvrhovom pojednávaní dňa 11. novembra 2004 vedenom súdnym exekútorom v takom poradí, že na trovy exekúcie z tohto spisu pripadá 269.275,30 Sk, na pohľadávku S. pripadá 52 905,70 Sk, na pohľadávku vymáhanú oprávneným 1 304 118,80 Sk, na pohľadávku S. p. pripadá 2 960 Sk a na časť pohľadávky S. s., a.s., pripadá 570 740,20 Sk. Následne okresný súd vyššie uvedený rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti neschválil. Prvostupňový súd v postupe exekútora pri rozvrhu výťažku z dražby zistil pochybenia v troch smeroch. Zmluvu o pristúpení k záväzku uzavretú S. s., a.s., a E. M. zo dňa 24. augusta 1999 na rozdiel od súdneho exekútora nepovažoval za zmluvu podľa § 534 Občianskeho zákonníka ale za zmluvu podľa § 533 Občianskeho zákonníka, pretože bola uzavretá medzi veriteľom a treťou osobou. Ďalšieho pochybenia sa podľa prvostupňového súdu súdny exekútor dopustil tým, že pohľadávku záložného veriteľa A. B., a.s., nezaradil do rozvrhu podľa § 157 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku. Uvedený veriteľ si síce svoju pohľadávku neuplatnil ku dňu termínu dražby, avšak urobil tak ešte pred termínom rozvrhového pojednávania, a to faxovým podaním došlým 9. novembra 2004 a podaním doručeným poštou dňa 10. a 11. novembra 2004, pritom dôvodnosť takto prihlásenej pohľadávky bola preukázaná listinami. Tretieho pochybenia sa podľa súdu prvého stupňa exekútor dopustil tým, keď prerozdeľoval sumu 2 200 000 Sk napriek tomu, že o jej časti 168 275 Sk dovtedy súdom v zmysle § 152 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) rozhodnuté nebolo.

 

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oprávneného a S. uznesením z 26. januára 2006, sp. zn. 15 CoE 93/2005 uznesenie okresného súdu v napadnutej časti o neschválení rozvrhu výťažku z dražby potvrdil. Odvolanie S. odmietol. Uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd vyhovel námietkam A. B., a.s. proti rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností zostalo nedotknuté. Proti uzneseniu pripustil dovolanie, pričom za otázku zásadného právneho významu považoval, dokedy plynie lehota veriteľom na prihlásenie pohľadávky pri exekúcii predajom nehnuteľností, t.j. či prihláška pohľadávky voči povinnému musí byť doručená súdnemu exekútorovi do termínu konania dražby alebo postačí prihlásiť pohľadávku do rozvrhového pojednávania. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi, pre ktoré súd prvého stupňa neschválil rozvrh výťažku z dražby. Pokiaľ ide o zmluvu o pristúpení k záväzku z 24. augusta 1999 súd prvého stupňa správne považoval tento úkon účastníkov zmluvy za dohodu podľa § 533 Občianskeho zákonníka. vzhľadom na účel, ktorý sledovali účastníci zmluvy jej uzavretím po smrti pôvodného dlžníka M. M., t.j. aby spoludlžník bol s pôvodným dlžníkom solidárne zaviazaným voči veriteľovi. V súlade s § 140 ods. 2 písm. j/ a § 154 ods. 2 Exekučného poriadku je aj záver súdu prvého stupňa, že záložný veriteľ A. B., a.s. podaniami z 5. novembra 2004 a 9. novembra 2004, ktoré došli na exekútorský úrad exekútora 9. novembra a 11. novembra 2004, prihlásil svoje pohľadávky včas – lehota na prihlásenie pohľadávky totiž plynie až do rozvrhového pojednávania, teda pohľadávku možno prihlásiť aj po skončení dražby. Za správny považoval aj právny záver súdu prvého stupňa, že súdny exekútor sa dopustil pochybenia aj prerozdeľovaním sumy 2 200 000 Sk napriek tomu, že o časti tejto sumy 168 275 Sk nebolo dovtedy súdom v zmysle § 152 ods. 1 Exekučného poriadku rozhodnuté.

 

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu vo výroku, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 20. mája 2005, č.k. 2 Er 181/2003-105 o neschválení rozvrhu výťažku z dražby, oprávnený podal dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil § 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a jeho dôvodnosť § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu o plynutí lehoty na prihlásenie pohľadávky v zmysle § 140 ods. 2 písm. j/ Exekučného poriadku až do rozvrhového pojednávania. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že kto prihlási svoju pohľadávku voči povinnému, musí ju preukázať náležitým spôsobom do určitého termínu, t.j. do dňa konania dražby, nestačí teda len vyhlásenie o existencii takej pohľadávky. Keďže záložný veriteľ A. B., a.s. svoje nároky prihlásil až podaním zo dňa 5. novembra 2004 a podaním zo dňa 9. novembra 2004 (po vykonaní dražby nehnuteľnosti konanej 9. decembra 2003), dokonca po termíne opakovanej dražby nehnuteľnosti konanej 8. marca 2004, súdny exekútor pri rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti rozhodoval správne a v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku. Účelom ustanovenia § 140 ods. 2 písm. j/ Exekučného poriadku je stanoviť najneskôr možnú lehotu na uplatnenie nárokov, preto je možné aj na obsah spisov prihliadať len do tohto termínu. Krajský súd nepostupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, svojím výkladom nahradil ustanovenie zákona a rozhodnutím výrazne zasiahol aj do práv oprávneného. Dovolateľ nesúhlasil ani s názorom odvolacieho súdu, že zmluva o pristúpení k záväzku z 24. augusta 1999 je uzatvorená podľa § 533 Občianskeho zákonníka a nespĺňa predpoklady dohody podľa § 534 Občianskeho zákonníka. Z dohody o pristúpení k záväzku z 24. augusta 1999 je nepochybné, že pôvodný dlžník takýto súhlas dal, túto dohodu podpísal a podpisom vyjadril svoj súhlas s ňou. Táto dohoda sa svojím obsahom viac približuje dohode uzatvorenej v zmysle § 534 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na jej označenie. V prípade neplatnosti tohto právneho úkonu pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) veriteľ nemá žiadne právo požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z výťažku dražby nehnuteľnosti, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve povinnej a zároveň ani žiadne právo vystupovať proti povinnej ako oprávnený. S námietkou neplatnosti uvedenej dohody sa súd vo svojom uznesení nezaoberal. Z uvedených dôvodov žiadal uznesenie krajského súdu v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

 

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 3 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie oprávneného je dôvodné.

 

Vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod je predmetom preskúmania dovolacím súdom právna otázka (pre ktorú odvolací súd pripustil dovolanie), dokedy plynie lehota veriteľom na prihlásenie pohľadávky pri exekúcii predajom nehnuteľností, t.j. či prihláška pohľadávky voči povinnému musí byť doručená súdnemu exekútorovi do termínu konania dražby alebo postačí prihlásiť pohľadávku do rozvrhového pojednávania.

 

Ustanovenie § 140 ods. 1 Exekučného poriadku ukladá súdnemu exekútorovi povinnosť, aby po určení ceny nehnuteľnosti určil vyhláškou termín dražby a to najneskôr na 30. deň od uverejnenia vyhlášky. Dražobná vyhláška musí obsahovať v zákone taxatívne uvedené náležitosti upravené v § 140 v odseku 2 tohto zákona. Jednou z týchto taxatívne stanovených náležitostí dražobnej vyhlášky uvedenou v § 140 písm. j/ Exekučného poriadku je aj výzva veriteľov povinného, aby všetci, ktorí sú odkázaní so svojimi nárokmi na najvyššie podanie, uviedli výšku svojich nárokov aj s príslušenstvom ku dňu termínu dražby a preukázali ich listinami s upozornením, že inak sa bude na ich nároky prihliadať len podľa obsahu spisov. Z povinnosti preukázať pohľadávky listinami vyplýva požiadavka, aby tieto listiny boli pripojené k prihláške, prípadne predložené exekútorovi najneskôr pred výzvou k samotnej dražbe. Zmyslom uvedenej povinnosti veriteľov, teda tých, ktorí sú odkázaní so svojimi nárokmi na najvyššie podanie, t.j. na rozdeľovanú podstatu, prihlásiť vymáhateľné pohľadávky do dražobného konania a preukázať ich listinami, je poskytnutie informácií pre dražiteľa a veriteľa o tom, do akej miery je nehnuteľnosť zadlžená a čo môžu jednotliví veritelia očakávať od rozvrhu, teda v akom rozsahu budú uspokojení, aby mohli vyhodnotiť svoj ďalší procesný postup.

 

Pri vydaní dražobnej vyhlášky nie je možné určiť, aké bude najvyššie podanie (za akú cenu sa nehnuteľnosť vydraží) teda ani to, koľko veriteľov bude uspokojených. Prihlásením svojich pohľadávok sa veritelia dostanú do poradia, a pokiaľ tak neurobia, súd vychádza len z evidencie v spisoch a na neskoršie uplatnenia už neprihliadne. Pokiaľ veriteľ pohľadávku neprihlási, nemá to na jej trvanie vplyv, môže si ju naďalej uplatňovať u dlžníka. Neprihlásenie pohľadávky má však za následok, že pohľadávka sa neuspokojí z rozdeľovanej podstaty, resp. sa uspokojí iba podľa obsahu exekučného spisu. V rozvrhu môžu byť uspokojené iba peňažné pohľadávky priznané exekučným titulom, z čoho vyplýva, že listinami, ktoré sú veritelia povinní predložiť bude predovšetkým exekučný titul. Výnimku predstavujú pohľadávky zabezpečené záložným právom, ktoré sa uspokojujú z rozvrhu výťažku dražby nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že doposiaľ neboli priznané niektorým zo spôsobilých exekučných titulov.

 

I keď Exekučný poriadok výslovne neurčuje lehotu na podanie prihlášky, dovolací súd zastáva názor, že súd musí mať prihlášku k dispozícii najneskôr pred výzvou k draženiu.   Tomu nasvedčuje aj znenie ustanovenia § 140 ods. 1 písm. j/ Exekučného poriadku obsahujúce súčasne upozornenie veriteľov, že ak nepreukážu pohľadávku listinami, bude k ich nárokom prihliadané len podľa obsahu spisov. Prihláška je podaním určeným súdu a musí okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.3 O.s.p.) obsahovať označenie veriteľom uplatňovanej pohľadávky a jej výšku s príslušenstvom ku dňu termínu dražby. Z povinnosti preukázať pohľadávky listinami plynie aj požiadavka, že tieto listiny musia byť pripojené k prihláške, prípadne predložené súdu taktiež najneskôr pred výzvou k vlastnej dražbe. V dôsledku tejto úpravy sa potom neuplatní postup podľa § 43 O.s.p. a veritelia takto nedostatočne prihlásených pohľadávok nebudú môcť byť z rozdeľovanej podstaty uspokojení a nebudú ani volaní k rozvrhovému konaniu (§ 154 ods. 1 Exekučného poriadku).

 

Zároveň v tejto súvislosti možno poukázať aj na ustanovenie § 147 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré upravuje okruh účastníkov dražby: sú to dražitelia, oprávnený, povinný, zástupcovia obce a orgánov štátnej správy. Z toho je zrejmé, že osoby (veritelia), ktoré uplatnili pohľadávku voči najvyššiemu podaniu, nie sú účastníkmi dražby, z čoho aj logicky vyplýva, že do dražby ako takej nemôžu ani v jej priebehu zasahovať, a teda ani nemôžu robiť procesné úkony od začatia dražby do udelenia príklepu. Znamená to potom, že od okamihu, kedy dražiteľ vyzve záujemcov, aby dražili (§ 144 ods. 1 Exekučného poriadku), už nemajú ostatné subjekty, ktoré majú voči povinnému pohľadávku, procesné právo do dražby zasiahnuť, a teda ani uplatniť svoje práva.

 

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že účinne je možné pohľadávku prihlásiť najneskôr do výzvy záujemcov, aby dražili (§ 144 ods. 1 Exekučného poriadku).

 

Nakoľko odvolací súd pri posudzovaní lehoty na prihlásenie pohľadávky veriteľa v zmysle § 140 ods. 2 písm. j/ Exekučného poriadku vychádzal z odlišného právneho záveru, spočíva jeho rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci. Z tohto dôvodu zrušil dovolací súd (§ 243b ods. l časť vety za bodkočiarkou O.s.p.) napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243 b ods. 2 O.s.p.).




NS SR Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. septembra 2007 sp.zn. 3 Cdo 171/2006