Naspäť na výsledky hľadania

NS SR Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. decembra 2009, sp. zn. 2 Tost 25/2009


Súd: Najvyšší súd Slovenskej republiky
Spisová značka: 2 Tost 25/2009
Zo dňa: 10.12.2009
Typ rozhodnutia: Uznesenie
Väzby na predpisy Zbierky zákonov SR:



Sudca pre prípravné konanie rozhodujúci o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby nevykonáva neverejné zasadnutie (§ 348 ods. 3 Tr. por.), ale postupuje podľa § 72 ods. 2 Tr. por. V tomto ustanovení je upravený osobitný procesný úkon, ktorého účelom a výsledkom je rozhodnutie o väzbe vo forme uznesenia, ktoré sa v plnom rozsahu uvedie v zápisnici o tomto úkone podľa § 72 ods. 3 Tr. por.

 

V prípade, že obvinený výslovne požiada, aby sa konalo v jeho neprítomnosti, sudca pre prípravné konanie určený termín výsluchu nezruší, ale v tomto termíne skonštatuje do zápisnice žiadosť obvineného o konanie v jeho neprítomnosti, podľa obsahu spisu rozhodne a umožní tak po vyhlásení uznesenia podanie sťažnosti prokurátorovi a obhajcovi obvineného (v mene obvineného) v súlade s § 83 ods. 2 Tr. por. ak sa na úkon dostavia.

 

Nezachovanie tohto postupu vylučuje aplikovať na podanú sťažnosť osobitnú zákonnú lehotu uvedenú v § 83 ods. 2 Tr. por. Naopak nevyužitie práva účasti na úkone má za následok vylúčenie možnosti podať proti rozhodnutiu o väzbe sťažnosť.

Napadnutým uznesením sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len sudkyňa pre prípravné konanie) predĺžila na základe návrhu prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátorka), ktorému v plnom rozsahu vyhovela lehotu trvania väzby obvineného P., ktorý je vo väzbe od 20. februára 2009 (a lehota tejto väzby bola predchádzajúcim rozhodnutím sudkyne pre prípravné konanie predĺžená do 20. decembra 2009) do 20. júna 2010, a to uznesením z 23. novembra 2009.

 

Obvinenému, ktorý 20. novembra 2009 písomne požiadal, aby sa o návrhu na predĺženie lehoty väzby rozhodlo v jeho neprítomnosti bolo uznesenie oznámené jeho doručením 27. novembra 2009 a 30. novembra 2009 podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť prostredníctvom obhajcu, ktorej dôvody sú uvedené ďalej.

 

Vec bola predložená Najvyššiemu súd Slovenskej republiky ako nadriadenému súdu Špecializovaného trestného súdu podľa § 190 ods. 2 písm. b/ Tr. por. pri zachovaní minimálnej lehoty 5 pracovných dní pred uplynutím lehoty väzby v prípravnom konaní v súlade s § 76 ods. 3 Tr. por.

 

Najvyšší súd prerokoval vec na neverejnom zasadnutí a zistil nasledovné:

 

V prvom rade je potrebné zdôrazniť že o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní sa podľa Trestného poriadku v znení, účinnom od 1. februára 2009 nerozhoduje na verejnom zasadnutí, ako to konštatuje aj odôvodnenie napadnutého uznesenia na č.l. 2. Vyplýva to z § 291 Tr. por. pri absencii iného ustanovenia, ktoré by ustanovovalo verejné zasadnutie ako procesnú formu pre rozhodovanie o tejto otázke.

 

Podľa § 72 ods. 2 v spojení s § 348 ods. 3 Tr. por. postupuje sudca pre prípravné konanie pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní podľa prvého z citovaných ustanovení bez využitia iného procesného inštitútu (nejde o neverejné zasadnutie senátu pri rozhodovaní o väzbe podľa § 302 ods. 2 Tr. por.), resp. bez iného zákonného pomenovania tohto procesného úkonu. Ide o osobitný procesný úkon, ktorého účelom a výsledkom je rozhodnutie o väzbe vo forme uznesenia, ktoré sa v plnom rozsahu uvedie v zápisnici o tomto úkone podľa § 72 ods. 3 Tr. por. Sudca pre prípravné konanie teda postupuje pri vykonaní tohto úkonu primerane ako pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na vzatie zadržaného obvineného do väzby podľa § 87 ods. 2 Tr. por., avšak v časových dimenziách lehôt podľa § 76 ods. 3 a 4 Tr. por.

 

To však nič nemení na možnosti obvineného požiadať, aby sa konalo v jeho neprítomnosti v zmysle § 72 ods. 2 Tr. por.

 

Treba dodať, že žiadosť o konanie v neprítomnosti po upovedomení o termíne výsluchu neznamená, že sa natermínovaný úkon zruší. V termíne výsluchu sudca pre prípravné konanie skonštatuje žiadosť obvineného o konanie v neprítomnosti, podľa obsahu spisu rozhodne a umožní tak po vyhlásení uznesenia podanie sťažnosti prokurátorovi a obhajcovi obvineného v súlade s § 83 ods. 2 Tr. por., ak sa na úkon (o ktorom sa spisuje zápisnica podľa § 72 ods. 3 Tr. por.) dostavia.

 

Podľa § 83 ods. 2 Tr. por. proti uzneseniu o nevzatí do väzby alebo uzneseniu o prepustení zatknutého obvineného na slobodu môže prokurátor podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia; to platí aj pre podanie sťažnosti obvineným, obhajcom mladistvého obvineného alebo prokurátorom proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodoval podľa § 76 ods. 3 alebo 4, ustanovenie § 186 ods. 2 sa v tomto prípade nepoužije.

 

Toto poučenie je aj prvotne obsiahnuté v napadnutom uznesení a je poučením, ktoré odráža zákonný stav podľa platného a účinného Trestného poriadku.

 

Platí teda, že ak pri prvom rozhodovaní súdu o väzbe po podaní obžaloby podľa § 76 ods. 3 Tr. por. (v spojení s ods. 4 cit. ust., ak podaniu obžaloby predchádzalo jednorazové alebo opakované predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní), čo zodpovedá procesnej situácii podľa § 238 ods. 3 Tr. por., alebo pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní podľa § 76 ods. 3 alebo 4 Tr. por. obvinený výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti v súlade s § 72 ods. 2 Tr. por., je tým vylúčená možnosť, aby proti rozhodnutiu o väzbe podal sťažnosť. Podľa § 83 ods. 2 Tr. por. totiž v týchto prípadoch môže obvinený podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia.

 

Účelom tejto úpravy obmedzenia pri podávaní sťažnosti je zabrániť omeškaniu v rozhodovaní (v prípadoch podľa § 76 ods. 3 a 4 Tr. por.), ak je obžaloba alebo návrh prokurátora na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní podaný na hranici minimálnej lehoty dvadsiatich pracovných dní pred uplynutím lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní (ak by bola podaná obžaloba) alebo lehoty väzby v prípravnom konaní (ak bol podaný návrh na jej predĺženie) podľa § 76 ods. 2 Tr. por. v kontexte odseku 3 a 4 cit. ust.

 

Zákonné obmedzenie podľa § 83 ods. 2 Tr. por. platí i pre prokurátora a taktiež pre obhajcu mladistvého obvineného, ktorý je oprávnený vykonávať podľa § 44 ods. 3 Tr. por. práva podľa odseku 2 cit. ust. i proti vôli obvineného. Títo si však znemožnia podanie sťažnosti tým, že nevyužijú právo účasti na úkone, na ktorom sa rozhoduje o väzbe. Nie je teda podmienkou rozhodovania o väzbe bez ich účasti výslovná žiadosť, aby sa konalo v ich neprítomnosti.

 

Zároveň však platí, že ak obvinený podľa § 72 ods. 2 Tr. por. požiada, aby sa konalo v jeho neprítomnosti, obhajca obvineného má podľa § 44 ods. 2 Tr. por. právo zúčastniť sa na úkone, na ktorom sa rozhodne o väzbe (na ktorom sa mal podľa pôvodného určenia termínu vykonať výsluch obvineného) a podať v jeho mene sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe ihneď po vyhlásení uznesenia v súlade s § 83 ods. 2 Tr. por. Rovnaké právo účasti na úkone, aké má obvinený a jeho obhajca má aj prokurátor a od jeho využitia závisí možnosť podať sťažnosť proti rozhodnutí o väzbe, nakoľko v prípadoch podľa § 83 ods. 2 Tr. por. možno sťažnosť podať len ihneď po vyhlásení uznesenia.

 

Predmetný úkon bol však v prejednávanej veci oproti termínu nariadenému 20. novembra 2009 na 30. novembra 2009 po faxovom obdŕžaní návratky, prostredníctvom ktorej obvinený písomne požiadal o konanie v jeho neprítomnosti zrušený, čomu nasvedčuje záznam v spise z 20. novembra 2009. Následne sudkyňa pre prípravné konanie rozhodla bez ďalšieho („od stola“) napadnutým uznesením, teda bez jeho vyhlásenia a bez jeho uvedenia v plnom znení s odôvodnení a poučením v zápisnici o úkone (§ 72 ods. 3 Tr. por.). Takto bol z možnosti podať sťažnosť v zákonnom režime vylúčený obvinený (ak by bol na úkone zastúpený obhajcom) a rovnako aj prokurátor (pre prípad, že by sa jeho návrhu nevyhovelo lebo nevyhovelo v plnom rozsahu z hľadiska časového rozsahu predĺženia lehoty väzby). Postupom v súlade so zákonom by bolo ponechať pôvodný termín nezrušený, rozhodnúť o väzbe a uznesenie vyhlásiť v prítomnosti len tých upovedomených osôb, ktoré by sa dostavili. Takto sa nemalo postupovať na verejnom zasadnutí, podstatné je však materiálne zachovanie práv procesných strán, ktoré by nepochybne neboli narušené.

 

Z uvedených dôvodov najvyšší súd v nastalej procesnej situácii podľa Čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky priamo aplikoval Čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, interpretačne v súlade s Čl. 17 ods. 2 veta prvá Ústavy (§ 2 ods. 1 Tr. por.) na účel zabezpečenia, aby bol v konaní o návrhu na predĺženie lehoty väzby zachovaný zákonný postup a tým aj zákonnosť ďalšieho pozbavenia osobnej slobody obvineného a sťažnosť (ktorá bola inak podaná vo všeobecnej trojdňovej lehote podľa § 187 ods. 1 Tr. por.) nezamietol ako oneskorenú podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Tr. por.

 

Ak by tak neučinil, ustanovenie § 193 ods. 2 Tr. por. v spojení s nesprávnym poučením o práve podať sťažnosť do troch dní od oznámenia uznesenia, uvedeným v druhej časti poučenia napadnutého uznesenia (kontroverzne po správnom zákonnom poučení s opačným obsahom) by nebránilo zamietnutiu sťažnosti ako oneskorenej. Sťažnosť by totiž nebola zamietnutá „len“ pre nesprávne poučenie. Práve naopak, prvotným a podstatným dôvodom zamietnutia sťažnosti by bolo odmietnutie účasti obvineného na výsluchu, resp. jemu zodpovedajúcom úkone, ktoré by však bolo spojené s nesprávnym procesným postupom súdu, ktorým sa vylúčila možnosť obhajcu na dotknutom úkone podať sťažnosť.

 

Návrhu prokurátorky bolo v plnom rozsahu vyhovené, nemohla byť teda negatívne dotknutá.

 

Zároveň sa vecným prerokovaním sťažnosti vytvorila možnosť obvineného vyjadriť sa k návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby (v podanej sťažnosti) skôr, kým sa o návrhu rozhodlo s účinkami právoplatnosti tak, aby mohlo byť pri rozhodovaní súdu toto vyjadrenie zohľadnené.

 

Po prerokovaní veci na neverejnom zasadnutí najvyšší súd konštatoval, že vecne je potrebné s predĺžením lehoty väzby v zmysle výroku napadnutého uznesenia súhlasiť.

 

Konanie, ktoré mu predchádzalo bolo vykonané v súlade so zákonom okrem vyššie uvedených nedostatkov, ktoré sú reparované konaním a rozhodnutím o sťažnosti.

 

Uznesenie sudkyne pre prípravné konanie podrobne popisuje priebeh trestného konania a zaoberá sa aktuálnou dôvodnosťou podozrenia so spáchania trestných činov, pre ktoré bolo vznesené obvinenie, okolnosťami pretrvávania dôvodov preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ako aj doterajšou činnosťou orgánov prípravného konania a úkonmi, ktoré bude potrebné v rámci vyšetrovania vykonať.

 

Nie je teda potrebné uznesenie súdu prvého stupňa nahrádzať alebo obsahovo duplikovať. Namieste je však dotknúť sa dôvodov sťažnosti, podanej obvineným prostredníctvom jeho obhajcu.

 

Ak dochádza k rozširovaniu obvinenia, je potrebné najprv aspoň na úrovni rozumnej primeranosti získať dôkazný podklad pre tento postup, nakoľko voči osobe obvineného v rozsahu rozšírenia obvinenia ide o kvalitatívne rovnaký procesný postup, ako pri vznesení prvotného obvinenia.

 

Je zrejmé, že rozšírenie obvinenia 9. októbra 2009 v prípade zločinu podľa § 277 Tr. zák., spočívajúceho v neoprávnenom uplatňovaní nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty, ktorý mal byť spáchaný prostredníctvom rozsiahlej skupiny osôb, charakterizovanej ako zločinecká skupina (obvinenie aj pre zločin podľa § 296 Tr. zák.), pričom sa v priebehu konania rozširuje počet spoluobvinených (a počet obchodných spoločnosti, prostredníctvom ktorých mala byť trestná činnosť spáchaná), nemôže dôvod preventívnej väzby oslabiť právne naopak, najmä ak mal byť obvinený P. riadiacim členom zločineckej skupiny.

 

S tým úzko súvisí hrozba marenia účelu trestného stíhania (ako podmienka predĺženia lehoty väzby), keďže jeho vývoj bol spojený nielen s dokazovaním trestnej činnosti, pre ktorú bolo pôvodne vznesené obvinenie, ale aj s odhalením podozrenia so spáchania ďalších čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu a tomu zodpovedajúcim rozšírením obvinenia. Nejde tu o hrozbu marenia vyšetrovania (ako dôvodu kolúznej väzby), ale o hrozbu pretrvávania (sčasti aj tretími osobami ovplyvniteľného) doznievania rozsiahlych a rozvetvených aktivít v oblasti daňovej trestnej činnosti.

 

Pokiaľ ide o ďalšie dôvody trvania väzby v zmysle § 79 Tr. por. (nad rámec dôvodnosti vznesenia obvinenia a danosť  dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 Tr. por.), vzhľadom na charakter vzneseného obvinenia je zrejmé, že aktivita vo vyšetrovaní nie je posudzovateľná len podľa úkonov, na ktorých má právo účasti obhajoba, ako sú výsluchy spoluobvinených a svedkov. Používajú sa dôkazné prostriedky, ktorých využitie predpokladá súčinnosť tretích osôb, ako sú znalci, alebo telekomunikační operátori pri získavaní údajov o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti. Pri získaní väčšieho množstva listinných dôkazov (napr. týkajúcich sa obchodných spoločností a ich účtov) je potrebné aspoň v podstatných bodoch zosumarizovať získané informácie so zameraním na predmetné skutky a ďalší vývoj vyšetrovania.

 

Keďže ide o naozaj rozsiahlu trestnú vec s náročným dokazovaním, nie je predlžovanie väzobnej lehoty po uplynutí desiatich mesiacov jej trvania neprimerané, a to aj vzhľadom na lehotu podľa § 76 ods. 7 písm. b/ Tr. por. Šesťmesačné predĺženie je zároveň primerané z toho dôvodu, aby bolo meritórne ukončenie prípravného konania reálne a nedochádzalo k nadbytočným úkonom prokurátora, sudcu pre prípravné konanie a sťažnostného súdu, týkajúcim sa primárne zabezpečovacieho prostriedku v konaní a nie rozhodovania vo veci samej.

 

Bude však naďalej zákonnou povinnosťou orgánov prípravného konania postupovať prednostne a urýchlene bez ohľadu na nevyčerpaný zvyšok predĺženej lehoty a pokiaľ ide o prokurátora, priebežne zvažovať aplikáciu § 79 ods. 1 Tr. por. Rovnako nie je obmedzené právo obvineného žiadať o prepustenie z väzby na slobodu podľa § 79 ods. 3 Tr. por.

 

Pokiaľ ide o požiadavku zabezpečiť možnosť obvineného vyjadriť sa k návrhu prokurátora na predĺženie väzobnej lehoty, toto právo je oproti prvostupňovému konaniu (kde bolo rozhodnuté skôr, ako bol návrh doručený obvinenému a jeho obhajcovi) zabezpečené prerokovaním sťažnosti obvineného proti uzneseniu o predĺženie lehoty väzby najvyšším súdom. Sťažnosť je totiž obsahovo reakciou nielen na rozhodnutie samotné, ale i na návrh prokurátora. Je tomu tak aj preto, lebo prokurátorka a sudkyňa pre prípravné konanie sa vo svojich argumentoch bez relevantných odlišností zhodli. Mechanizmus rozhodovania podľa § 76 ods. 3 a 4 Tr. por. zabezpečuje v tomto smere možnosť adekvátnej nápravy postupu súdu prvého stupňa, alebo odstránenia časovej tiesne resp. omeškania pri doručovaní návrhu a vyjadrovaní sa k nemu. Protiargumenty obvineného mohli byť posúdené nadriadeným súdom a materiálne jeho práva neboli porušené, nakoľko rozhodnutie o predĺžení lehoty väzby (pozitívne alebo negatívne) je v konaní o sťažnosti v celom rozsahu v pôsobnosti nadriadeného súdu.

 

Je potrebné dodať, že ide o zohľadnenie písomného vyjadrenia. Obvinený, ktorý mal možnosť osobne voči sudkyni pre prípravné konanie argumentovať namiesto toho požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.

 

Na základe uvedeného rozhodol najvyšší súd v zmysle výroku tohto uznesenia a podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného zamietol ako nedôvodnú.

 

Zrušenie prvostupňového rozhodnutia a obsahovo zhodné rozhodnutie vo veci postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. na účel odstránenia procesnej chyby spočívajúcej v neposkytnutí možnosti obvinenému vyjadriť sa predbežne k návrhu na predĺženie lehoty väzby (postup podľa písmena b/ cit. ust. je vylúčený) by bolo formálnym riešením, ktoré by na podstate rozhodnutia ani ochrane práv procesných strán nič nezmenilo.




NS SR Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. decembra 2009, sp. zn. 2 Tost 25/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky uvedeným uznesením podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol sťažnosť obvineného Ing. I.P. proti uzneseniu sudkyne Špecializovaného trestného súdu z 23. novembra 2009, sp. zn. Tp 39/09.