Naspäť na výsledky hľadania

NS SR Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. decembra 2013, sp. zn. 2 Tdo 65/2013


Súd: Najvyšší súd Slovenskej republiky
Spisová značka: 2 Tdo 65/2013
Zo dňa: 03.12.2013
Typ rozhodnutia: Rozsudok
Väzby na predpisy Zbierky zákonov SR:



I.  Ustanovenie § 18 Tr. zák. a ustanovenie § 139 ods. 2 Tr. zák. upravujú spôsob riešenia dvoch odlišných právnych otázok a to jednak otázku zavinenia vo vzťahu k okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, a jednak ďalšiu podmienku použitia osobitného kvalifikačného pojmu chránenej osoby, spočívajúcu v súvislosti spáchania činu s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Taká súvislosť musí byť daná nielen objektívne, ale z hľadiska páchateľa aj subjektívne.

 

II.  V zmysle § 139 ods. 2 Tr. zák. možno spáchanie činu voči (na) osobe vyššieho veku (§ 127 ods. 3, § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.) považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, len pri úmyselnom trestnom čine. Zároveň sa vyžaduje, aby páchateľ vedel, že poškodený je osobou vyššieho veku a aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému, alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin.

Taká subjektívna súvislosť, primeraná postaveniu alebo stavu chránenej osoby, sa vyžaduje aj pri kvalifikačnom použití ostatných ustanovení uvedených v § 139 ods. 1 pod písmenami a/ až d/ a f/ až i/ Tr. zák.




NS SR Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. decembra 2013, sp. zn. 2 Tdo 65/2013

Vyššie uvedeným rozsudkom  najvyšší súd o dovolaní obvineného J. J. proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 14.marca 2013, sp. zn. 3To/4/2013, rozhodol tak, že týmto rozsudkom krajského súdu bol  z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. porušený zákon v ustanoveniach § 139 ods. 2 a § 194 ods. 1, ods. 3 písm.  a/ Tr. zák. v neprospech obvineného J. J.

Najvyšší súd zrušil uvedený rozsudok, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúci, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Krajskému súdu v Žiline prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej len krajský súd) rozhodol tak,
že podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Námestovo,
sp. zn. 6 T 94/2012 zo 16. novembra 2012 a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného J. J.  uznal za vinného, že

 

1/ dňa 16.2.2012 v čase okolo 16.40 hodine v predajni TESCO v T. vzal z regálu na pečivo a do vrecka bundy ukryl dve bagety, následne sa snažil opustiť predajňu popri pokladni bez zaplatenia, čím spoločnosti Tesco Stores SR, a.s., B., spôsobil škodu krádežou vo výške 1,30 €,

 

2/ dňa 3.5.2012 v čase okolo 17.30 hodiny vošiel do predajne COOP Jednota v N., na námestí A. B., kde z regálu s alkoholickými nápojmi vzal 0,7 l fľašu 40 % alkoholu Slovenská Borovička Juníperum v hodnote 7,89 €, ktorú si vložil za pás nohavíc a následne bez zaplatenia opustil priestor pokladne, čím spoločnosti COOP Jednota N., spotrebné družstvo, N., spôsobil škodu odcudzením vo výške 7,89 €,

 

3/ dňa 6.5.2012 v čase okolo 11.10 hodiny dreveným kolíkom rozbil sklenenú výplň okna rodinného domu, č. p. X. na ulici Č.A. v N., cez vzniknutý otvor vošiel do domu a zo spálne odcudzil 17 kusov fliaš 40 % alkoholu rôznych značiek, čím majiteľovi a užívateľovi domu R. Š., ktorého poznal a u ktorého noc predtým prespal, spôsobil škodu krádežou vo výške 87,04 € a poškodením zariadenia vo výške 45,46 €,

 

čím spáchal

- v bodoch 1 – 3 rozsudku pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.,

- v bode 3/ rozsudku zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.

 

Za to obžalovaného odsúdil podľa § 194 ods. 3 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák.,
za použitia § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. (§ 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák.)
na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, pre výkon ktorého J. J. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň rozhodol o zrušení výroku o treste predchádzajúceho rozsudku podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. a taktiež rozhodol o uplatnenom nároku na náhradu škody.

Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie obvinený podaním obhajcu
z 9. júla 2013.

 

Ako právny dôvod dovolania uviedol dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.  

 

Vecne (§ 374 ods. 1 Tr. por.) argumentuje tým, že nemohla byť kvalifikačne použitá okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 194 ods. 3 písm. a/ Tr. zák., v zmysle ktorej obvinený pri skutku v bode 3 výroku o vine rozsudku krajského súdu neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal voči chránenej osobe (osobe vyššieho veku) v zmysle § 139 ods. 1 písm. e/, § 127 ods. 3 Tr. zák.  

 

K použitiu tejto okolnosti došlo v rozpore s ustanovením k § 139 ods. 2 Tr. zák., nakoľko trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vekom poškodeného ako osoby staršej ako 60 rokov. Táto okolnosť nemala žiaden vplyv na motiváciu obvineného spáchať trestný čin, nijako mu pri spáchaní trestného činu nepomohla a neovplyvnila priebeh tohto činu.

 

Na základe uvedeného obvinený navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a prikázať Krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

 

Prokurátor navrhol dovolanie obvineného odmietnuť ako nedôvodné.

 

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd v zmysle § 377 Tr. por. vec preskúmal a zistil, že nie je dôvod na odmietnutie dovolania z formálnych ani vecných dôvodov (§ 382 Tr. por.).

 

Zároveň zistil, že uplatnený dôvod dovolania uvedený v paragrafe 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por. je splnený.

 

Krajský súd pochybil v tom, že stotožnil otázku posudzovanú v zmysle § 18 Tr. zák., teda zavinenie, respektíve jeho vedomostnú zložku vo vzťahu k okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby (tu spáchanie trestného činu voči osobe vyššieho veku), a otázku posudzovanú v zmysle § 139 ods. 2 Tr. zák., teda spáchanie trestného činu v súvislosti s  vekom poškodeného (ako ďalšiu podmienku použitia dotknutej okolnosti ako okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby), napriek tomu, že ide o dve rozdielne otázky.

 

V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku najvyšší súd cituje ustanovenia § 15 písm. a/, b/ Tr. zák. a ustanovenia § 16 písm. a/, b/ Tr. zák.  a ďalej uvádza:

 

Podľa § 17 Tr. zák. pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.

 

Podľa § 18 Tr. zák. na priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, sa prihliadne, ak ide o

a) ťažší následok, aj vtedy, keď ho páchateľ zavinil z nedbanlivosti, ak tento zákon nevyžaduje aj v tomto prípade zavinenie úmyselné, alebo

b) inú skutočnosť, aj vtedy, keď o nej páchateľ nevedel, hoci o nej vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, ak tento zákon nevyžaduje, aby o nej páchateľ vedel.

 

Podľa § 127 ods. 3 Tr. zák. osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov.

 

Dovolací súd ďalej citoval ustanovenie § 139 Tr. zák. s tým, že  podľa odseku 1 písm. e/ tohto ustanovenia sa chránenou osobou rozumie aj osoba vyššieho veku, pričom na základe odseku  2 § 139 Tr. zák. sa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby.

 

Vedomosť obvineného o tom to, že poškodený Š.  je osobou staršou ako 60 rokov, teda osobou vyššieho veku v zmysle § 127 ods. 3, § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., ktorou argumentuje krajský súd, najvyšší súd nespochybňuje. Tým je splnená podmienka subjektívnej stránky vo vzťahu k dotknutej okolnosti ako okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. V posudzovanom prípade ide o podmienku uvedenú
v § 18 písm. b/ Tr. zák., keďže sa jedná o „inú skutočnosť“ (teda nie o „ťažší následok“).

 

Inak je tomu vo vzťahu k súvislosti medzi vekom (postavením, stavom) poškodeného a spáchaním trestného činu, ktorá okolnosť sa vyžaduje v zmysle § 139 ods. 2 Tr. zák.

 

Tu je potrebné, aby bol vek (postavenie, stav) poškodeného (v určitej vecnej súvislosti) zároveň aj motivačným faktorom, ktorý založil alebo podporil vôľovú zložku (rozhodnutie páchateľa, smerujúce k spáchaniu trestného činu). 

 

Keďže musí byť daná vôľa páchateľa, smerujúca k spáchaniu trestného činu, musí ísť vždy o úmyselný trestný čin (§ 15 Tr. zák.); pri nedbanlivostnom zavinení (§ 16 Tr. zák.) vôľová zložka nie je prítomná. To sa týka priameho alebo nepriameho úmyslu vo vzťahu k následku, predpokladanému už základnou skutkovou podstatou uvedenou v príslušnom ustanovení osobitnej časti Trestného zákona (§ 17 tohto zákona). Páchateľ teda v dôsledku použitia § 139 ods. 2 Tr. zák. nemôže spáchať trestný čin voči osobe vyššieho veku alebo inej chránenej osobe pri nedbanlivostnom trestnom čine, napríklad pri spôsobení zdravotnej ujmy pri dopravnej nehode.

 

Spáchanie trestného činu voči chránenej osobe je potom (pri súčasnom splnení podmienky uvedenej v  § 139 ods. 2 Tr. zák.) okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Pretože (ako už bolo uvedené) ide o motivačný faktor, páchateľ o tejto okolnosti musel vedieť. Z hľadiska ustanovenia § 18 písm. b/ Tr. zák. je teda vylúčené použitie tohto ustanovenia pri konštatovaní len nevedomej nedbanlivosti vo vzťahu k dotknutej okolnosti (tu veku poškodeného), hoci generálne § 18 písm. a/ aj písm. b/ Tr. zák. počíta aj s nevedomou nedbanlivosťou.

 

V nadväznosti na uvedené potom možno uzavrieť:

 

Ustanovenie § 18 Tr. zák. a ustanovenie § 139 ods. 2 Tr. zák.  upravujú spôsob riešenia dvoch odlišných právnych otázok, a to jednak otázku zavinenia vo vzťahu ku okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, a jednak ďalšiu podmienku použitia osobitného kvalifikačného pojmu chránenej osoby, spočívajúcu v súvislosti spáchania činu s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Taká súvislosť musí byť daná nielen objektívne, ale z hľadiska páchateľa aj subjektívne.

 

V zmysle § 139 ods. 2 Tr. zák. možno spáchanie činu voči osobe vyššieho veku (§ 127 ods. 3, § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.) považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, len pri úmyselnom trestnom čine. Zároveň sa vyžaduje, aby páchateľ vedel, že poškodený je osobou vyššieho veku a aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému, alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin.

 

Taká subjektívna súvislosť, primeraná postaveniu alebo stavu chránenej osoby, sa vyžaduje aj pri kvalifikačnom použití ostatných písmen ustanovenia § 139 ods. 1 Tr. zák.

 

Ako už opäť bolo uvedené, vedomosť obvineného o vyššom veku poškodeného dovolací súd nespochybňuje.

 

Z formulácie skutkovej vety napadnutého rozsudku pri skutku v bode 3 však nijako nevyplýva, že by spáchanie tohto činu bolo z hľadiska obvineného subjektívne ovplyvnené súvislosťou s vekom poškodeného.

 

Ide o krádež vlámaním do rodinného domu za účelom odcudzenia alkoholu, ktorým konaním došlo zároveň aj k porušeniu domovej slobody majiteľa domu (z odôvodnenia je zrejmé, že v tom čase v dome neprítomného, nakoľko z domu predtým odišiel spoločne s obvineným).

 

Neprítomnosť majiteľa domu, ktorá uľahčila obvinenému spáchať trestný čin (a ktorou argumentuje krajský súd), nijako nesúvisí s vekom poškodeného (majiteľa). Inak by tomu bolo, napríklad, ak by bol v dome prítomný a bolo by potrebné očakávať jeho odpor.

 

Kvalifikačným použitím ustanovenia § 194  ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v rozpore s ustanovením § 139 ods. 2 Tr. zák. bol teda porušený zákon v neprospech obvineného, a to použitím prísnejšej trestnej sadzby. Tým je splnený dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

 

Najvyšší súd v dôsledku toho pri použití ustanovení uvedených vo výroku tohto rozsudku vyslovil porušenie zákona, zásadne ovplyvňujúce postavenie obvineného (§ 371 ods. 5 Tr. por.) a prikázal krajskému súdu opätovné prerokovanie veci v potrebnom rozsahu. Pre nové konanie potom platia aj zásady uvedené v § 391 Tr. por.  

 

V nadväznosti na uvedené a v dôsledku zákazu zmeny k horšiemu (§ 391 ods. 2 Tr. por.), pri novom rozhodovaní nebude možné v skutkovej časti výroku o vine doplniť predchádzajúce odsúdenie a priestupkový postih (ako sú správne uvedené vo výroku o vine rozsudku okresného súdu). Ide o skutkový podklad pre kvalifikačný moment zhoršujúci postavenie  obvineného (použitie § 212 ods. 2 písm. f/ a ods. 3 písm. b/ Tr.  zák.), ktorý musí mať oporu v zistenom skutku. Aj túto okolnosť bude potrebné kvalifikačne zohľadniť.

 

Dovolací súd rozhodol na neverejnom zasadnutí v zmysle § 382a Tr. por. a svoj rozsudok verejne vyhlásil v zmysle článku 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.